Anglonúbijská koza na našej farme

Chov a starostlivosť o plemeno anglonúbijská koza

Prečo práve toto plemeno? Mnohí si asi povedia, je veľa iných oveľa častejšie sa vyskytujúcich plemien. To, že budem chovať anglonúbijské kozy bola náhoda, resp. skôr osud. Bol som v Anglicku a párkrát sme prechádzali okolo lúky, na ktorej sa pásli nejaké zvieratá. Keď som sa známeho spýtal, čo to tam majú, povedal, že sú to poníky... Som chlapec z dediny, čiže mi bolo jasné, že to kone nie sú. Vyzeralo „to“ ako ovca s dlhými ušami s veľmi zaujímavou hlavou, jednoducho to

boli zvieratá veľmi majestátne. Stále mi to vŕtalo hlavou, ale až keď som prišiel domov a po nejakej dobe zbadal inzerát, mi došlo čo som to vtedy videl. Šlo o anglické domáce plemeno kôz, ktoré vzniklo skrížením afrických húževnatých plemien a vysokomliečnych anglických kôz na prelome 19. a 20. storočia.

Po dlhšom váhaní a zisťovaní som bol rozhodnutý, že si ich musím zadovážiť. Nakoľko som toho času ešte nemal žiadne skúsenosti a znalosti s dovozom zo zahraničia, začal som hľadať na Slovensku. Pomôckou mi bol ten inzerát, ale aj bičom, ktorý som si na seba uplietol.

Ide o zriedkavé plemeno, ziskuchtiví predajcovia ponúkali toho času podielové „núbie“, ktoré sa ale ani zďaleka nepodobali tým ušľachtilým zvieratám, ktoré som mal možnosť vidieť v Anglicku. Keďže túžba chovať bola väčšia, rozhodol som sa o kúpu tých podielových. Išlo podľa slov majiteľky o zvieratá s anglonúbijským podielom krvi 50 -75%. Vedel som, že anglonúbijská koza je najvýkonnejšia dojnica spomedzi kôz, tak som sa tešil na jar, na prírastky a hlavne na mlieko, ktoré má anglonúbijská koza bez zápachu a s vysokým podielom tuku a bielkoviny. Žiaľ, zázrak sa nekonal. Kozy sa síce okotili, ale na vrchole laktácie mali denný nádoj 1,5l mlieka, a to mala vtedy daná koza práve „dobrý deň“... Čo však z ďaleka nekorešpondovalo s tým, čo sa o tomto plemene píše a čo som mal možnosť vidieť. Po nejakej dobe vysvitlo, že sme naleteli a neboli sme jediní, ktorí draho kúpili vyradené zvieratá určené na porážku.

Bolo to však aj na niečo dobré, nakoľko mal toho času otec vážne žalúdočné komplikácie a hrozila mu operácia, aj z toho mála mlieka sme mohli pripraviť chutné jogurty či syry. Čuduj sa svete, po pol roku otcovi zmizli všetky komplikácie, ktoré ho za posledný rok trápili a to vďaka ich mlieku.

Odstupom času musím priznať, že táto nemilá skúsenosť s kúpou pochybných kôz bol krok, ktorý ma nakopol a pomohol urobiť rozhodnutie, ktoré položilo základ pre môj chov.

 

 

 

Keďže som bol rozhodnutý, že tieto kozy chovať chcem, začal som hľadať v zahraničí. Vtedy som však ešte netušil, že kúpiť drobného prežúvavca zo zahraničia nie je prechádzka ružovou záhradou. Po polročnom dopisovaní a volaniach som sa dohodol s chovateľmi z Nemecka na dvoch 100%ných kozičkách s rodokmeňom, a tým sa začala písať história našej farmy. Odvtedy postupne pribúdali zvieratá z rôznych chovov, kde som za základ pre výber považoval mliečny potenciál, ktorým daná línia mohla prispieť k zušľachťovaniu tohto nádherného plemena na Slovensku.

Anglonúbijská koza okrem graciózneho výrazu a toho, že môže byť v dobrých rukách aj „fabrikou na výrobu mlieka“ patrí aj medzi najpokojnejšie plemeno kôz. Ide o zviera, ktoré si k chovateľovi rýchlo vytvorí vzťah, a to, že počúva napr. na meno, je pre ňu samozrejmosťou.

V našom chove sa za tie roky vystriedali jedince, ktoré položili ten najlepší  základ v podobe kvalitných matiek zapojených do kontroly úžitkovosti, určených na produkciu budúcich plemenných zvierat. Zvieratá majú pestré rodokmene po predkoch dovezených z Nemecka, Holandska či Anglicka, ba dokonca aj s americkou krvnou líniou.

 Zmenu krvi je však potrebné robiť uvážene a s dostatočným predstihom. V našom chove to riešime vždy kúpou nového plemenníka (zväčša z Anglicka), kde prihliadame na nadpriemerné výsledky mliečnej úžitkovosti matky a na exteriér daného jedinca.

Plemenní capi dovezení z Anglicka

 

Som zahraničným členom Anglonubian Breed Society a British Goat Society v Anglicku, čo mi otvorilo brány do sveta chovateľov žijúcich a v Anglicku. Za rok 2015 a 2016 mi bola udelená cena “celkový víťaz chovu kôz TOP 2015 a TOP 2016”. Anglonúbijské kozy pochádzajúce z Anglicka sú základom pre všetky chovy anglonúbijskej kozy v Európe, Amerike či Austrálii.

Treba si uvedomiť, že anglonúbijská koza patrí medzi jedny z najnáročnejších plemien kôz. Je to chúlostivejšie zviera a najmä prieberčivejšie v porovnaní s našimi plemenami kôz. Dôvodov je hneď niekoľko, ale hádam tým najdôležitejších je to, že sa anglickí chovatelia toho času sústredili na zostavenie takého jedinca, ktorý bude dokazovať, že aj pri vysokom nádoji (hovoríme o 5-7kg mlieka za deň) môže koza produkovať lahodné mlieko s vysokými hodnotami komponentov, čo je dôležité pri výrobe mliečnych výrobkov. Je to však nápor na zviera a treba mu dopriať preto to najkvalitnejšie krmivo.

 

 

Anglonúbijská koza nie je práve ten „pasúci sa typ“ kozy. Je radšej, keď si obživu nemusí hľadať,ale keď ma všetko „pod nosom - klabonosom“. Má to však aj svoju logiku, koza, ktorá celý deň nachodí kilometre počas pasenia sa a hľadanie čerstvej trávy spotrebuje dosť energie, anglonúbijská koza túto energiu využije na tvorbu mlieka. Vďaka tomu sa oveľa viac osvedčila v intenzívnom chove ako v chove extenzívnom. Budúci majiteľ nemôže od tejto kozy očakávať, že s trochou jadrového krmiva a trávy bude dojiť 6 litrov. Toto plemeno na to má všetky predpoklady, ale aby tomu tak bolo, potrebuje vyvážené a pestré jadrové krmivo s vysokým obsahom dusíkatých látok, kvalitné seno počas celého roka a stály prísun minerálov vo forme lízov a vitamínov, ktoré sú predkladané vo forme zeleniny a ovocia.

 

 

 

 

 

 

 

 

Pre anglonúbijskú kozu nie je zriedkavosťou aj vysoká reprodukčná schopnosť, kedy sa chovateľ môže tešiť z trojčiat až pätorčiat. Začiatkom gravidity treba dbať na neprekrmovanie no a v posledných mesiacoch na postupné zvyšovanie dennej dávky.

Vysoký nádoj a mnohopočetné potomstvo sa zdá byť optimálne riešenie pre bezproblémový odchov, ale nie je tomu tak. Osobne si myslím a skúsenosti ma v tom aj utvrdzujú, že je lepšie pre obe strany matke kozľatá odobrať hneď po narodení a kozliatka umelo odchovať. Matka, ktorá odchováva sama 3+ kozľatá totižto často trpí na rôzne poranenia vemena počas laktácie a hojenie sa takýchto rán pri vysokom nádoji na mieste akým je vemeno, nie je práve najideálnejšie. Často spôsobia matke celoživotný handicap a pre chovateľa skomplikujú samotné dojenie kozy.

Pri umelom odchove matky nasadia vďaka stálemu dojeniu vyšší nádoj o 15-20%, než by tomu bolo pri odchove prirodzenom. Kozľatá do istej doby dostávajú materské mlieko z fliaš a po pár týždňoch prechádzame na sušené a tým sa kozie mlieko môže používať na výrobu mliečnych výrobkov. Kozľatá odstavujeme od mlieka vo veku troch mesiacov, kedy sú plne samostatné a môžu ísť do nových domovov.

V roku 2014 bol našej farme udelený štatút šľachtiteľského chovu, ktorý umožňuje produkovanie aj plemenných capkov na nákupný trh. Považovali sme to za veľmi dôležitý krok, nakoľko farma, ktorá tento štatút nemá, nemôže capkov uchovňovať a z pohľadu zušľachťovania sú nepoužiteľní. Štatút sa udeľuje farmám, kde farma v rozmnožovacom chove, ktorý už povoľuje produkciu plemenných kozičiek, dokazovala v hodnotách mliečnosti, reprodukcie a samotného smerovania farmy, že sa svojou činnosťou pričiní k zveľaďovaniu slovenského chovu anglonúbijskej kozy.

Naše top dojnice

 

 

Pre budúceho majiteľa anglonúbijskej kozy sú dôležité nasledovné body pri výbere :

• vyberať z chovu, na ktorý dostal dobre referencie; je lepšie si o chove najskôr niečo zistiť, než si kúpite zviera – k tomu vie pomôcť aj Slovenský klub chovateľov anglonúbijskej kozy, ktorého členom som aj ja

• vyberať kozičky ak je možné po matke s ukončenou kontrolou mliečnej úžitkovosti, kde je predpoklad budúcej dobrej dojnice

• nesústreďovať sa iba na sfarbenie zvieraťa, nakoľko veľa budúcich majiteľov robí chybu v tom, že pri pohľade napr. na „maskáčové kozliatko s dlhými hompáľajúcimi sa ušami“ zabudne na to, čo toto plemeno charakterizuje, a to: silná, rámcová konštitúcia , dobrý mliečny potenciál a farba je iba doplnok

• a v neposlednom rade pred dovezením domov zistiť, akým spôsobom boli kozliatka odchovávane, aby ste kozliatku okrem nového prostredia, na ktoré si bude chvíľu zvykať, nespôsobili aj nejaké tráviace ťažkosti

Toto plemeno neodporúčam začínajúcim chovateľom, ale už skúsenejším, avšak ten, kto si raz do dvora anglonúbijskú kozu pustí, ťažko bude meniť za niečo iné ak vôbec. Sú to zvieratá, ktoré sú okrasou každého chovu a bolo by dobré, keby sa viac chovateľov začalo aktívne zapájať do chovu zvierat, ktoré budú reprezentovať slovenský chov na vysokej úrovni tak doma ako aj v zahraničí.

 

S chovateľským pozdravom