Suchozemská korytnačka je chovateľsky veľmi zaujímavé, no náročné zviera

Na to že suchozemské korytnačky patria medzi plazy, majú nezvyčajne dobre vyvinutú osobnosť. I keď to nie sú zvieratká stvorené na maznanie, so svojím majiteľom si dokážu vytvoriť prekvapivo blízky vzťah, ktorý trvá po desaťročia, keďže sa dožívajú 50 až 100 rokov.

Suchozemské korytnačky sú krásne a áno aj zábavné stvorenia. Pozorovať korytnačku pre lezení alebo kŕmení je jednoducho zážitok, ktorý sa nikdy neopozerá.

Druhy suchozemských korytnačiek

Na svete je známych viac ako 100 druhov suchozemských korytnačiek z ktorých je väčšina ohrozených. Niektoré dorastajú len do pár cm no niektoré korytnačky sú skutoční obri ako napríklad najväčšia žijúca korytnačka slonia dorastajúca sa až do 1,3 m dĺžky a viac ako 1 m výšky. Len zopár druhov suchozemských korytnačiek sa však chová v domácich podmienkach a my vám niektoré z nich predstavíme:

Korytnačka zelenkastá Testudo hermanni

Pochádza z južnej Európy a patrí medzi najčastejšie doma chované suchozemské korytnačky. Obľubuje teploty v rozpätí od 23 do 37°C. Korytnačka zelenkastá je obľúbená vďaka relatívne nenáročnému chovu no aj kvôli svojej inteligencii a schopnosti rozoznať a nadviazať vzťah so svojím majiteľom. Dorastá do dĺžky 25 cm.

 

Korytnačka žltohnedá Testudo graeca

Jej pôvod môžeme hľadať na blízkom východe, severnej Afrike a sčasti aj v Juhovýchodnej Európe, Preferuje vyššie teploty od 26 do 32°C a v dospelosti dorastá len do dĺžky 18 cm. Ich názov je odvodený od ich charakteristického olivovo hnedého sfarbenia so žltými vzormi.

 

 

Korytnačka stepná Testudo horsfieldii

Vo voľnej prírode sa korytnačka stepná vyskytuje v juhozápadnom Rusku, Iráne, Afganistane a v Číne. To je aj dôvod prečo tento druh obľubuje suché podnebie a teploty od 24 do 29°C. V dospelosti dorastajú len do dĺžky 20 cm. Chovateľsky je veľmi obľúbená, keďže náročnosť starostlivosti o tento druh je nižšia. Sú to veľmi aktívne korytnačky ktoré radi lezú a hrabú, takže ich životný priestor musí byť na to prispôsobený.

 

Korytnačka hviezdicová Geochelone elegans

Korytnačka hviezdicová sa vyskytuje najmä v Indii, Pakistane a na Srí Lanke. Sú to plaché korytnačky s krásnym vzorovaným pancierom. Dorastajú do max. 30 cm dĺžky. Z tohto zoznamu ide o korytnačku, ktorá je najnáročnejšia na podmienky chovu Vyžaduje teploty od 25 do 34°C a vysokú vlhkosť vzduchu.

 

Korytnačka uhoľná Geochelone carbonaria

Pochádza z Južnej Ameriky a je veľmi ľahko rozoznateľná podľa červeného sfarbenia na nohách a na hlave. Vyhovujú jej teploty od 27 do 32°C), a vysoká vlhkosť vzduchu (80%). V dospelosti dosiahnu dĺžku 45 cm. Ide o tropickú korytnačku ktorá nehybernuje, čo je pre chovateľov výhodou.

 

Korytnačka leopardia Geochelone pardalis

Korytnačka leopardia je pôvodom z južnej časti Afriky (Sudán), kde sa denné teploty pohybujú od 27 do 32°C. V dospelosti dosiahne dĺžku 50 cm a jej pancier pripomína sfarbením leopardie škvrny.

 

 

 

Korytnačka škárová Malacochersus tornieri

Korytnačka škárová pochádza z Afriky a je charakteristická typickým splošteným pancierom vhodným na život v skalistom teréne. Patrí medzi ohrozené druhy. Je to veľmi rýchla korytnačka a vynikajúci lezec, ktorý vie prekonať takmer každú prekážku. Dorastá do dĺžky 18 cm a vyhovujú jej teploty od 28 do 32°C.

 

Chov a starostlivosť o suchozemské korytnačky

Z chovateľského pohľadu sú suchozemské korytnačky náročné domáce zvieratá. To platí aj o u nás najbežnejšie chovaných druhoch (Korytnačka zelenkastá, Korytnačka žltohnedá a Korytnačka stepná), ktoré sú najmenej náročné na starostlivosť. Nasledovné riadky ohľadne chovu suchozemských korytnačiek sa budú týkať práve týchto troch druhov, ktoré majú podobné nároky na podmienky chovu a starostlivosť. Pri chove suchozemských korytnačiek by sme si mali dať pozor najmä na správnu teplota a stravu.

Terárium pre korytnačku

Pri chove suchozemských korytnačiek sa snažíme čo najviac napodobniť prostredie, z ktorého pôvodne pochádzajú. Suchozemské korytnačky sa vo voľnej prírode presúvajú za potravou na veľké vzdialenosti. Terárium by malo byť preto dostatočne priestranné (min. 1m:1m:0,5m ; d:š:v). Ako substrát môžeme použiť zmes piesku a záhradného substrátu (1:1) v hrúbke 5 až 10 cm podľa veľkosti korytnačky. A Keďže suchozemské korytnačky radi lezú, v teráriu by nemali chýbať rôzne prekážky v podobe konárov a kameňov. Na úroveň substrátu môžeme umiestniť plytkú (max. 10 cm) misku s vodou, kde sa korytnačky veľmi radi kúpu a chladia.

Teplota

Rozdiel medzi počasím u nás a v južnej Európe je zjavný. Počet slnečných hodín na Slovensku je 1 400 až 2 200 hodín ročne, zatiaľ čo v Južnej európe je to 2 500 až 3000 hodín ročne. Rozdiely v teplotách sú ešte výraznejšie. Tieto rozdiely je nutné kompenzovať vhodnými podmienkami v teráriu. Korytnačky majú tak ako všetky plazy premenlivú telesnú teplotu závislú od teploty okolia. Z tohto dôvodu musí byť terárium uspôsobené na to, aby si mohli korytnačky sami regulovať telesnú teplotu: V teráriu musí byť tepelný zdroj (väčšinou bodové svetlo 40W až 60W v dostatočnej blízkosti od substrátu 12 až 20 cm) no i zatienené miesto kde sa môže korytnačka ochladiť. Denná teplota by mala byť nastavená na 26 až 27 °C, zatiaľ čo nočná by mala klesnúť na cca 21 až 22 °C .

Svetlo

V teráriu sú potrebné tri druhy osvetlenia:

a. denné svetlo (vyššie umiestnená žiarivka) alebo umiestnenie terária na svetlé miesto pri okne

b. Tepelný zdroj (bodové svetlo 40 až 60 W)

c. UVB výbojka 60 až 300W podľa veľkosti terária

UVB výbojka je náhradou za prirodzené slnečné svetlo ktoré je pre korytnačky zdrojom vitamínu D a je nevyhnutné pre zdravý vývoj a rast korytnačiek. UVB svetlo by malo byť zapnuté cca 14 hodín denne.

Letný výbeh pre suchozemské korytnačky

Ako náhle to vonkajšie podmienky umožnia, umiestnite suchozemskú korytnačku do letného výbehu. Prirodzené slnko a čerstvá strava majú na ne priaznivý vplyv. Letný výbeh pre suchozemské korytnačky môžeme zhotoviť z akýchkoľvek materiálov (drevo, kamene, tvárnice, pletivo), no pri jeho stavbe by sme mali pamätať na určité zásady:

• Korytnačky radi lezú a hrabú, takže ohrada by mala byť zabezpečená proti plelezeniu( mala by byť dva krát vyššia ako dĺžka korytnačky) a podhrabaniu.

• výbeh by mal byť dostatočne veľký ( min. 10 m2 na jednu korytnačku) a podľa možností by to nemala byť rovina. V ideálnom prípade sú vo výbehu väčšie kamene, štrk, vyššie jedlé rastliny a rôzne prekážky.

• Výbeh by mal byť umiestnený na plnom slnku, no nemalo by chýbať niekoľko úkrytov s tieňom aby si korytnačka mohla regulovať svoju teplotu.

• Vhodný úkryt korytnačkám pomôže prekonať aj prípadné chladnejšie noci. Ideálnym úkrytom v letnom výbehu je miniohrádka zhotovená z dosiek a s plexisklom navrchu, teda akýsi miniskleník, v ktorom bude vždy o pár stupňov naviac a korytnačka sa v ňom môže podľa potreby vyhrievať. Korytnačka môže byť takto vonku od jari až do jesene.

• Tak ako v teráriu, ani v letnom výbehu by nemala chýbať plytká miska na kúpanie, ktorá bude korytnačke ľahko prístupná.

• Mláďatá suchozemských korytnačiek môžu ohroziť rôzny predátori vrátane líšok, psov, mačiek a väčších vtákov. Z tohto dôvodu je potrebné výbeh prekryť hustým (zajačím) pletivom.

Suchozemské korytnačky sa do veľkej miery dokážu prispôsobiť aj na naše klimatické podmienky a preto ich veľa chovateľov chová výlučne vo vonkajšom výbehu od skorej jari až do neskorej jesene a následne môžu korytnačky hybernovať až do nasledovnej sezóny.

Potrava a suchozemské korytnačky

Aj pri potrave by sme sa mali čo najbližšie priblížiť tomu čo suchozemské korytnačky konzumujú vo voľnej prírode. Väčšina suchozemských korytnačiek je bylinožravá až na pár všežravých druhov, ktoré sa však v domácich podmienkach nechovajú. Základom potravy suchozemských korytnačiek by malo byť čo najpestrejšie spektrum rastlín (trávy, púpava, ďatelina, horčica, žerucha, ... ) spolu s ich kvetmi a zelenina (listová zelenina, brokolica, tekvica, ...). Doplnkom by malo byť ovocie, vaječné škrupiny prípadne sépiová kosť a doplnkové vitamíny.

Tráviaci trakt suchozemských korytnačiek nie je prispôsobený na živočíšnu stravu plnú bielkovín, ktoré im spôsobujú tráviace ťažkosti no aj komplikujú ich zdravý vývin. Mäsu, vajciam a mliečnym výrobkom sa treba preto čo najviac vyhýbať, napriek tomu že korytnačkám chutia. Ak však dáte suchozemským korytnačkám kúsok vareného mäsa alebo vajíčka raz týždenne, prípadne si pochutnajú na dážďovke alebo slimákovi v letnom výbehu, neuškodí im to. A samozrejme to najdôležitejšie nakoniec- korytnačka by mala mať neustále prístup k čerstvej vode.

Zimný spánok korytnačiek

Vyššie spomínané suchozemské korytnačky potrebujú pre správny vývin a dobrý zdravotný stav počas zimy hybernovať. Na hybernáciu korytnačiek je nevyhnutná stabilná teplota (4 – 8oC). Ak teplota klesne pod túto hranicu, môže dôjsť k trvalému poškodeniu zdravotného stavu korytnačiek. Zimovať by nemali mláďatá a choré alebo oslabené jedince.

Aj pri hybernácii simulujeme prirodzené podmienky vo voľnej prírode. Najlepšie sú na hybernáciu pripravené suchozemské korytnačky, ktoré po väčšinu roka žijú v letnom výbehu. Vďaka chladnejším jesenným teplotám sa ich aktivita znižuje a prirodzene sa pripravujú na hybernáciu. V tomto prípade musíme dbať na vhodný úkryt s možnosťou uzavretia jeho vchodu ako ochranu pred nočnými mrazíkmi. Vonku chovanú korytnačku ukladáme na hybernáciu, keď priemerné denné teploty klesnú pod 10 oC.

V prípade korytnačiek chovaných len v teráriu simulujeme vonkajšie podmienky postupným znižovaním teploty a množstva svetla počas minimálne 1 mesiaca. Po postupnej príprave sa korytnačka vloží do hybernačného boxu (dobre odizolovaná krabica) a v teplotnom rozmedzí (4 – 8oC) môže hybernovať až 4 mesiace. Po hybernácii nasleduje minimálne mesačné prebúdzanie (postupné zvyšovanie teploty a množstva svetla).

Párenie a kladenie vajíčok korytnačiek

Suchozemské korytnačky sa môžu páriť kedykoľvek no väčšina z nich na párenie preferuje jar a leto. Samci môžu byť pred a počas obdobia párenia agresívnejšie ako zvyčajne a môžu spôsobiť samičkám menšie zranenia. Z tohto dôvodu sa odporúča držať ich oddelene až do jari a nechať ich spolu len na nevyhnutný čas na spárenie.

Jedna samička kladie vajíčka počas roka 2 až 3 krát, pričom najčastejšie to býva v máji a júni. V jednej znáške môže byť až 12 vajec. Na kladenie vajec si samička väčšinou vyberá mierny svah s dobre priepustnou pôdou. V letnom výbehu jej môžeme vytvoriť malý (30 cm) kopček z hliny, aby sme jej uľahčili hľadanie. Takto budeme vedieť kam samička vajcia nakládla. Keď nastane ten správny čas, samička si vyhrabe zadnými nohami cca 10 cm jamku a nakladie doň vajcia. Následne jamku zahrabe a zakamufluje pred predátormi.

 

Aby sa z vajec vyliahli malé korytnačky, je ich potrebné uložiť do inkubátora a nastaviť teplotu na 26 až 31°C. Ako inkubátor môže slúžiť dobre odizolovaná krabica s pieskom do ktorého sa zahrabú vajcia. Ako tepelný zdroj môžeme použiť akvarijný ohrievač ponorený do fľaše s vodou, ktorá je v piesku spolu s vajcami. Umožní vám to udržiavať konštantnú teplotu, čo je pri vývoji vajec kľúčové. Úžasné na liahnutí korytnačiek je to, že môžete určiť pohlavie budúcich mláďat samotným nastavením teploty. Napríklad pri druhu korytnačka zelenkastá sa pri teplote okolo 26°C vyliahne viac samcov a pri teplote bližšie k 31°C zasa viac samičiek. Ak máte radi prekvapenia, nastavte teplotu niekde uprostred tohto rozpätia. Vyššia teplota tiež skracuje dobu inkubácie. Po 55 až 85 dňoch sa začnú liahnuť malé korytnačky. V žiadnom prípade im nijako nepomáhajte dostať sa z vajíčka. Pre zdravý vývoj mláďat je potrebné aby sa von dostali sami a niekedy im to môže trvať aj 3 dni. Mláďatá začínajú prijímať potravu až po 2 – 3 dňoch, pričom ich potrava môže byť rovnaká ako potrava dospelých korytnačiek. Ubezpečte sa však že dostávajú dostatočnú dávku vápnika pre zdravý vývoj panciera.

Zákony

Chov a predaj suchozemských korytnačiek sa riadi nariadeniami CITES (Convention of International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora ), t.j. dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín. Je to nevyhnutné, pretože suchozemské korytnačky sú vo voľnej prírode ohrozené a ich počty klesajú. Nikdy preto neberte voľne žijúce korytnačky do domáceho chovu a ani nikdy nekupujte korytnačku bez papierov, pretože by ste porušili zákon. Každá korytnačka musí mať vystavený platný list registrácie, bez ktorého je ich domáci chov nezákonný.

Ochorenia suchozemských korytnačiek

Správne chovaná korytnačka s dobre vybudovanou imunitou sa bude s väčšou pravdepodobnosťou vyhýbať chorobám. Vhodná strava s dostatkom vitamínov, vápnika, dostatok slnka a vhodné teplotné podmienky fungujú ako prevencia. S bežnými ochoreniami však musíte počítať i napriek tomu. Pri vážnejších ochoreniach vyhľadajte veterinára, no s tými jednoduchšími si poradíte aj sami:

• Medzi najčastejšie ochorenia patrí začervenie. K nakazeniu dochádza najmä v letnom výbehu alebo od iných korytnačiek. Korytnačky je potrebné preto pravidelne odčervovať.

• V letnom výbehu sa na korytnačky často prisajú I kliešte, ktoré odstraňujeme štandardným spôsobom.

• Častým problémom sú tiež cudzie predmety (tŕne, kamienky) v krku a jeho okolí, v nosných dierkach a v okolí hlavy, ktoré je potrebné vybrať a v niektorých prípadoch preliečiť antibiotikami.

• U korytnačiek sa často vyskytuje stomatitída (zápalové ochorenie ústneho otvoru). Prejavuje sa bielou hmotou v okolí úst a jazyka. V takom prípade pomáhajú jódové tampóny, ktoré problém vyriešia v priebehu pár dní.

• Občas sa môžeme stretnúť i s plesňou na pancieri, ktorú liečime klasickými krémami proti plesniam.

• Hnačka je u korytnačky obvykle príznakom nevhodnej stravy (väčšinou príliš veľa cukru a málo vlákniny), no spôsobiť ju môžu aj iné príčiny vrátane vnútorných parazitov

Na záver

Tak ako každé zviera, aj korytnačka potrebuje vhodné podmienky na život. Preto sa pred jej kúpou ubezpečte, že jej ich dokážete vytvoriť na dlhý čas. Korytnačka nie je náročná na financie no na čas a vašu starostlivosť určite áno. Ak sa pre chov tohto krásneho zvieraťa rozhodnete, prajeme vám veľa úspechov.