Brečtan a jeho pestovanie
Ako pestovať brečtan vrátane sadenia, strihania, rozmnožovania a jeho druhov
Brečtan je vždyzelená popínavá rastlina, ktorá má v okrasnej záhrade všestranné využitie. S touto rastlinou sa môžeme stretnúť aj vo voľnej prírode, a to najmä s druhom brečtan popínavý (hedera helix), ktorý sa prirodzene vyskytuje na území celej Európy. Popínavý brečtan sa v záhradnej tvorbe najčastejšie využíva na porastenie rôznych plotov, konštrukcií, stavieb, stromov alebo ako pôdopokryvná rastlina. Medzi prednosti brečtanu patrí predovšetkým jeho popínavý charakter, prispôsobivosť, nenáročnosť na svetlo a samozrejme krása v podobe sýtozelených listov. Brečtan je tiež známy rýchlym rastom a tým, že dokáže rýchlo zaplniť prázdny priestor, hoci aj v tienistej časti záhrady.
Pestovanie brečtanu nie je vďaka jeho odolnosti a prispôsobivosti náročné, takže s trochou starostlivosti ho môže mať v záhrade každý. V nasledovných riadkoch sa budeme venovať tomu, ako a kedy brečtan sadiť, strihať, rozmnožovať a ako sa o túto rastlinu starať aby dlhodobo prosperovala.
Pestovanie brečtanu
Brečtan je odolná a pestovateľsky nenáročná popínavá rastlina, ktorá sa dokáže prispôsobiť rôznym podmienkam. Táto stálozelená, popínavá drevina je odolná voči nízkym teplotám, nedostatku svetla, drsnému zaobchádzaniu, miernemu suchu i voči väčšine škodcov, takže jej stačí v záhrade vybrať vhodné stanovisko a o ostatné sa postará samotná rastlina. V ideálnych podmienkach sa však brečtanu bude dariť lepšie:
Svetlo: Brečtan najviac prosperuje na polotienistom až tienistom stanovisku s priepustnou pôdou, no vie sa prispôsobiť aj slnečnej polohe. Jeho schopnosť rásť aj v tieni sa v záhradách často využíva na zaplnenie tienistého priestoru prípadne pokrytie plôch, na ktorých by iné rastliny neprosperovali. Pre svoj rast potrebuje priestor v podobe konštrukcie, po ktorej sa bude ťahať, prípadne dostatočnú plochu (širokú až 5 m) na zemi, ktorú postupne porastie.
Teplota: Teplotná odolnosť brečtanu závisí od konkrétneho druhu, no vo všeobecnosti je dobre odolný proti silným zimným mrazom, pričom ostáva neustále zelený, prípadne mení farbu do bordových odtieňov. Nevyhovujú mu však letné horúčavy v kombinácii s priamym slnkom, kedy spomaľuje svoj rast a môže dočasne ovädnúť.
Voda: Staršie brečtany s dobre rozvinutou koreňovou sústavou sú pomerne odolné voči miernemu suchu, takže si za bežných podmienok vystačia s prirodzenými zrážkami. Naopak, brečtan neznáša trvalé premočenie pôdy. Zálievku si vyžadujú najmä mladé rastliny, ktoré ešte dostatočne nezakorenili.
Pôda: Brečtanu sa bude najlepšie dariť v priepustnej pôde, s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou, no dokáže sa prispôsobiť aj kyslejším podmienkam. Hnojenie brečtanu nie je nevyhnutné, no prispieva k bujnejšiemu rastu. Hnojivo môžeme aplikovať od marca do septembra, pričom vhodnou je jednorazová aplikácia pomaly rozpustného hnojiva počas marca.
Sadenie brečtanu
Sadenie brečtanu sa nelíši od sadenia iných rastlín. Na jeho výsadbu je optimálne jarné obdobie, no v kontajnerovanej podobe ho môžeme vysádzať počas celej vegetačnej sezóny okrem zimy a letných horúčav.
Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamku – dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava brečtanu, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou (pre rýchlejší a bohatší rast obohatenú kompostom či hnojivom), utlačíme a výdatne zalejeme. Následne udržiavame pôdu vlhkú až kým rastlina poriadne nezakorení.
Strihanie brečtanu
Ako náhle sa brečtan po výsadbe príjme, nepotrebuje už veľa údržby. Výnimkou môže byť udržiavanie jeho rastu pod kontrolou, kedy brečtan redukujeme do potrebnej veľkosti. Ideálnym obdobím na strihanie brečtanu je skorá jar - teda obdobie vegetačného pokoja, keď už však nehrozia tuhé mrazy. Každých pár rokov je pre brečtan prospešný aj radikálnejší rez, ktorým sa rastlina zmladí.
Brečtan a jeho rozmnožovanie
Brečtan si ľahko môžeme rozmnožiť pomocou odrezkov, ktoré získame pri jeho strihaní. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, koncové výhonky s listami. Odrezky by mali byť zdravé a zelené. Jednotlivé výhonky je možné nakrátiť na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou cca. 5 - 10 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s jedným až dvoma listami. Na takéto množenie je ideálne jarné obdobie. Na odoberanie odrezkov používame ostré nožnice a vždy sa snažíme o čistý rez.
Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (zvýšime tak pravdepodobnosť prijatia), zapichneme (3 cm) do substrátu (hrubšou časťou dolu) a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne ak listy z odrezkov po čase opadnú. Po zakorenení môžeme odrezky presadiť na ich stále miesto v záhrade, prípadne v kvetináči.
Je brečtan jedovatý?
Medzi mierne jedovaté časti brečtanu popínavého patria najmä bobule (plody) no v menšej miere aj stonky a listy, ktoré dokážu po požití spôsobiť nevoľnosť a po kontakte s pokožkou vyvolať podráždenie. Ide však len o mierne toxické účinky, ktoré nie sú veľmi nebezpečné. Brečtan sa v minulosti využíval aj ako liečivá bylinka proti kašľu a zápalu priedušiek.
Brečtan a jeho druhy
Brečtan (hedera) je rod rastlín pozostávajúci z doposiaľ známych 15. druhov, ktoré pôvodne pochádzajú z Európy, Ázie a Severnej Afriky. Všetky druhy brečtanov sú popínavé dreviny, ktoré rastú vertikálne po opore, prípadne majú pôdopokryvný rast. Najznámejším druhom je brečtan popínavý (hedera helix), ktorý sa prirodzene vyskytuje aj vo voľnej prírode v takmer celej Európe. Je dostupný vo viacerých kultivaroch, no na okrasné účely sú dostupné aj iné druhy brečtanu. Z viacerých druhov vyberáme:
Brečtan popínavý (Hedera helix)
V Európe je brečtan popínavý najrozšírenejším a zároveň najčastejšie pestovaným druhom Brečtanu. Je veľmi odolný a výborne prispôsobený na naše klimatické podmienky. Dorastá niekedy až do 30 m a považuje sa za cennú medonosnú rastlinu, keďže počas leta a jesene láka opeľovačov zo širokého okolia. Brečtan popínavý je dostupný vo viacerých kultivaroch s rôznymi tvarmi a farbami listov vrátane panašovaných verzií.
Brečtan hibernica (hedera hibernica)
Brečtan hibernica, známy aj pod názvom írsky brečtan, je svojimi vlastnosťami aj tvarom listov podobný brečtanu popínavému. Na rozdiel od tohto druhu má však brečtan hibernica menej výraznú žilnatinu listov. Aj brečtan hibernica dokáže dorásť do viac ako 25 m a prirodzene sa vyskytuje pozdĺž pobrežia Západnej Európy.
Brečtan kolchický (hedera hibernica)
Brečtan kolchický je charakteristický tvarom lesklých listov oválneho tvaru bez výrazných lalokov. Jeho listy patria k najväčším spomedzi všetkých druhov. Brečtan kolchický pochádza z blízkeho a stredného východu a je tiež známy pod názvom perzský brečtan. Veľmi rýchlo rastie a pomocou vhodnej opory dokáže dorásť do výšky 30 m. Brečtan je dostupný v niekoľkých kultivaroch rôznych tvarov a farieb (na obrázku je zobrazený kultivar brečtan kolchický “sulphur heart”)
Brečtan kanársky (hedera canariensis)
Brečtan kanársky sa prirodzene vyskytuje na Kanárskych ostrovoch a v Severnej Afrike a oproti iným druhom sa vyznačuje rýchlejším rastom. Jeho lesklé listy majú štandardný tvar, no oproti brečtanu popínavému sú väčšie a veľmi dobre zapĺňajú priestor. Dorastá do výšky 20 - 30 m.
Japonský brečtan (hedera rhombea)
Japonský brečtan pochádza z Východnej Ázie a je charakteristický listami v tvare diamantu, podľa ktorého dostal aj svoj názov “rhombea“. Od iných druhov brečtanu sa odlišuje aj menším vzrastom keďže dorastá len do 10 m.
Brečtan pastuchov (hedera pastuchovii)
Brečtan pastuchov pochádza z oblasti Kaukazu a stredného východu. Vyznačuje sa úzkymi listami a tým, že uprednostňuje rast do výšky. V porovnaní s inými druhmi brečtanu sa preto nehodí na pôdopokryvné účely ale skôr na porastenie vertikálnych konštrukcií. Dorastá do výšky 30 m.
Brečtan alžírsky (hedera algeriensis)
Alžírsky brečtan je charakteristický veľkými listami s výraznými bočnými lalokmi a červenkastými stonkami. Tak ako iné druhy aj alžírsky brečtan má popínavý charakter a dorastá do viac ako 10 m. Je dostupný vo viacerých kultivaroch vrátane panašovaných variet.
Užitočné informácie:
1. Prehľad popínavých rastlín: 10 najkrajších popínavých rastlín
2. Inšpirácie na okrasné záhrady
3. Prehľad záhradníctiev v SR: záhradníctva
Použité zdroje: hgic.clemson.edu,extension.umd.edu