Levanduľa a jej pestovanie
Ako pestovať levanduľu vrátane jej sadenia, strihania a rozmnožovania
Levanduľa je nielen všestranná liečivá rastlina s viacerými využitiami v domácej lekárničke, v kuchyni, či v kúpeľni - je to aj úžasná kvitnúca trvalka do záhrady. Levanduľa dodáva po celý rok záhrade zaujímavú kríkovitú textúru so striebristo zelenými listami a od skorého leta až do jesene ponúka modrú záplavu kvetov, ktoré o sebe dajú vedieť nádhernou stredomorskou arómou.
Levanduľa je ideálna do radových a skupinových výsadieb, v kombináciách s inými rastlinami a doplnkami v záhrade, no svoje uplatnenie nájde aj pri pestovaní v kvetináčoch. Napriek svojej výnimočnosti nie je levanduľa náročná na pestovanie a s trochou starostlivosti ju môže mať v záhrade či v kvetináči každý. V nasledovných riadkoch sa budeme venovať tomu, ako a kedy levanduľu sadiť, strihať, rozmnožovať a ako sa o túto rastlinu starať aby prosperovala aj v našich klimatických podmienkach.
Čítajte aj: účinky a použitie levandule
Pestovanie levandule
Levanduľa je pomerne odolná trvalka, takže nie je pestovateľsky náročná. Najdôležitejšími faktormi pre úspešné pestovanie levandule sú slnečné stanovisko a dobre priepustná pôda. Táto rastlina dobre odoláva suchu a na to, aby prosperovala nepotrebuje extra výživnú pôdu. Napriek tomu, že levanduľa pochádza zo Stredomoria, pomerne dobre odoláva aj nízkym teplotám a s trochou mulču prezimuje aj v najchladnejších častiach Slovenska (Levanduľa pestovaná v kvetináči sa musí na zimu sťahovať do interiéru na svetlé miesto).
Levanduľa má rada dokonale priepustnú pôdu z ktorej prebytočná voda okamžite odtečie a ktorá ju tak ochráni pred bežnou hnilobou koreňov a mrznutiu vody pri koreňoch v zime. Ideálna je zmes piesku alebo vermikulitu so záhradným substrátom, pričom zmes by mala byť neutrálna až mierne zásaditá (v kyslých pôdach sa levanduliam príliš nedarí). Ak je už levanduľa dostatočne zakorenená vystačí si s vlahou zo zrážok a okrem občasného zostrihu si nevyžaduje inú údržbu.
Sadenie Levandule
V prvom rade je dôležité vedieť kedy sadiť levanduľu. Na jej výsadbu je optimálne jarné obdobie, v ktorom sa pôda postupne zohrieva a má dostatok vlhkosti. Alternatívou pre sadenie levandule je aj jeseň, no platí to najmä pre väčšie rastliny, ktoré už vedia prežiť zimu. V prípade výsadby levandule z kvetináča môžeme vysádzať počas celej vegetačnej sezóny.
Levanduľu sadíme v pomerne veľkých rozostupoch (0,5 - 1 m), pretože niektoré kultivary sa v dospelosti rozrastú až do metrovej výšky aj šírky. Pôda na výsadbu levandule nemusí byť bohatá na živiny, no každopádne by mala byť maximálne priepustná. Ak máte v záhrade ťažkú ílovitú pôdu, premiešajte ju pred sadením s pieskom, štrkom alebo iným priepustným materiálom. Na výsadbu sú vhodné suché, nepodmáčané miesta, odkiaľ dobre odteká prebytočná voda.
Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamu – dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava levandule, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou, utlačíme a výdatne zalejeme. Polievame raz týždenne až pokým sa rastlina nezakorení. Následne si vystačí s vodou zo zrážok.
Strihanie levandule
Ako náhle sa levanduľa po výsadbe príjme, nepotrebuje už veľa údržby. Výnimkou je strihanie, pričom je dôležité vedieť ako a kedy strihať levanduľu. Keď najhrubšie stonky zdrevnatejú a vytvoria sa z nich kmienky, je ich na jar (keď sa prebúdzajú k životu) potrebné zostrihnúť o polovicu. Takýmto rezom zabezpečíme bohatšie kvitnutie počas leta a navyše zabránime “plazeniu” kmienkov a vytváraniu prázdnych miest v strede rastliny.
Strihanie rozkvitnutých alebo už odkvitnutých zelených stoniek levandule počas leta povzbudzuje rastlinu k opätovnému rastu a kvitnutiu. Levanduľu tak môžeme pri zbere pokojne zostrihnúť a o pár týždňov môžeme očakávať ďalšiu vlnu kvetov. Na jeseň už levanduľu nestriháme, pretože by sme stimulovali rast nových výhonkov, ktoré by počas zimy omrzli.
Levanduľa a jej rozmnožovanie
Levanduľu si môžeme rozmnožiť najjednoduchšie pomocou odrezkov. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, koncové výhonky no i staré zdrevnatené stonky. Výhodou mladých odrezkov je, že ich na jar môžeme použiť väčší počet bez toho, aby sme narušili materskú rastlinu. Rýchlo sa zakoreňujú, no nie sú také spoľahlivé ako odrezky zo starého dreva. Staršie, zdrevnatené odrezky sa spoľahlivejšie (i keď pomalšie) príjmu a nemajú tendenciu ohýbať sa. Odrezky by mali byť zdravé, silné a bez kvetných pukov, ktoré by ich zbytočne vyčerpávali. Dĺžka starých i mladých odrezkov by sa mala pohybovať medzi 7 – 10 cm.
Z mladých odrezkov môžeme levanduľu rozmnožovať na jar zatiaľ čo z drevnatých odrezkov na jar aj na jeseň. Na odoberanie odrezkov používame ostré nožnice a vždy sa snažíme o čistý rez. Pri mladých odrezkoch odstránime listy z dolnej polovice odrezku a nožom zoškrabeme z jednej strany pokožku stonky na dolnom konci odrezku. Drevnaté odrezky odoberáme tak, aby mali v dolnej časti hrbolčeky (budúce listové puky), z ktorých rastlina vyženie korene.
Na výsadbu odrezkov používame zmes perlitu, vermikulitu alebo piesku s rašelinou (50:50). Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (pri levanduli to však nie je nevyhnutné), zapichneme (5 cm) do substrátu a zalejeme. Takto vysadený odrezok môžeme zabaliť do igelitovej fólie aby sme vytvorili mini-skleník.
Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch (drevnatým odrezkom to trvá dlhšie). Po zakorenení môžeme odrezky presadiť na ich stále miesto v záhrade, prípadne v kvetináči.
Starostlivosť o levanduľu
Ako sme už spomenuli vyššie, levanduľa si nevyžaduje veľa údržby, no bude prosperovať lepšie ak je trochu pomôžeme najmä s prezimovaním.
Levanduľu pred zimou nastelieme slamou alebo čečinou aby sme ju ochránili pred mrazmi. Alternatívne môžeme použiť aj mulč (drevnú štiepku, kôru,...), no pri vlhkej zime hrozí pri jeho použití zahnívanie základne rastliny. Niektoré časti rastliny môžu napriek zatepleniu v zime namrznúť, no po jarnom zostrihu sa rastlina opäť obnoví.
Ako celoročný mulč (proti burinám) je vhodnejší hrubší štrk, geotextília alebo ich kombinácia, pretože tie nedržia v sebe vlhkosť, ktorá by mohla spôsobiť najčastejšiu chorobu levandule – hnilobu koreňovej sústavy. V každom prípade držíme mulč preč od základne rastliny.
Levanduľa a jej druhy
Najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom levanduľe je levanduľa lekárska (Lavandula angustifolia) a jej kultivary, no na svete je známych takmer 50 druhov levandule. S viacerými druhmi sa môžeme stretnúť aj v záhradách. Medzi najznámejšie pestované druhy patria:
Levanduľa lekárska Levandula angustifolia
Známa tiež pod označením levanduľa úzkolistá, je najznámejší, všestranne využiteľný a zároveň najodolnejší druh levandule. Levanduľa lekárska a jej kultivary v rôznych veľkostiach a farbách prežijú najväčišie mrazy a zároveň môže kvitnúť až dva krát do roka.
Známe kultivary:
• Levandula angustifolia hidcote: kompaktná, striebristo-zelené listy, tmavo fialové kvety
• Levandula angustifolia munstead: kompaktná, zelené listy, fialovo-modré kvety
• Levandula angustifolia nana alba: trpasličí vzrast, zelené listy, biele kvety
levanduľa zúbkatá Lavandula dentata
Známa aj ako francúzska levanduľa, dorastá v dospelosti do 60 cm a má mierne zúbkované zeleno-sivé listy. Jej fialové kvietky sú väčšie, kvitnú iba raz v roku a vynikajú silnou levanduľovou arómou. Levanduľa zúbkatá je menej odolná proti silným mrazom a bez pomoci dlhodobo prežije len v najteplejších oblastiach Slovenska
Známe kultivary:
• Lavandula dentata royal crown: kompaktná, zelené listy, fialové kvety
• Lavandula dentata candicans: vysoký vzrast, striebristo-zelené listy, fialové kvety
Levanduľa širokolistá Lavandula latifolia
Oproti klasickej levanduli lekárskej je vôňa levandule širokolistej silnejšia a prenikavejšia (s väčším obsahom gáforu). Tento druh levandule je často označovaný aj ako portugalská levanduľa. Jej typickým znakom sú kopijovité súkvetia na dlhých stonkách. Je o čosi otužilejšia ako levanduľa zúbkatá, no ani tento druh nie je vhodný do chladnejších polôh.
Známe kultivary:
• Lavandula latifolia erigens
• Lavandula latifolia tomentosa
levanduľa prostredná Lavandula x intermedia
Je hybrid medzi levanduľou lekárskou a levanduľou širokolistou. Práve tieto hybridy sa pestujú vo veľkom na poliach pre kozmetický a parfumérsky priemysel.
Známe kultivary:
• Lavandula x intermedia Grappenhall: vysoký vzrast, zelené listy, bledo-fialové kvety
• Lavandula x intermedia Phenomenal: vysoký vzrast, dlhé súbory kvetov, vysoká rezistencia na teplo a vlhkosť
• Lavandula x intermedia Provence: vysoký vzrast, dlhé súbory kvetov, veľmi aromatická
Levanduľa hlávkovitá Lavandula stoechas
Známa aj ako španielska levanduľa je levanduľa hlávkovitá typická zeleno-sivými, chlpatými listami a hrubším súborom ružovo-fialových kvetov na konci stonky zakončených korunkou dlhých, kvetných lupienkov. Levanduľa hlávkovitá kvitne raz ročne (počas neskoršieho leta) a nie je vhodná do chladnejších polôh.
Známe kultivary:
• Lavandula stoechas Royal Splendour: kompaktná, zelené listy, tmavo-ružové kvety
• Lavandula stoechas Ballerina: kompaktná, zelené listy, fialové kvety s dominantnou bielou korunkou
Užitočné informácie:
1. Účinky, použitie a zber levandule spolu s receptami
Použité zdroje: gardeningtheme.com, almanac.com, gardenia.net, bonnieplants.com