Japonská záhrada, okno do sveta snov
Krása Japonských záhrad je ohromujúca. Jej prírodné scenérie vás upokoja, vyčistia myseľ a prenesú do ideálneho sveta, kde zabudnete na všetko čo nie je podstatné. Inšpirujte sa a vytvorte si svoju vlastnú japonskú záhradu.
Umenie tvorby Japonských záhrad je staré už viac ako tisíc rokov a odráža prírodné a historické podmienky Japonska. Prvé záhrady sa v Japonsku objavili už v siedmom storočí nášho letopočtu a slúžili ako posvätné miesta a reprezentačné miesto pre panovníkov a šľachtu. Niektoré z týchto nádherných prastarých záhrad sa zachovali dodnes.
V čom je Japonská záhrada výnimočná?
Motívom japonských záhrad sú prírodné scenérie, takže ak do nejakej vkročíte, pripadáte si ako by ste boli v lese, na čistinke, prípadne pri jazere. Tak ako v prírode, tak ani v japonských záhradách nenájdete geometrický poriadok. Všetko je zdanlivo neusporiadané tak, ako by to vytvorila sama príroda, no zároveň majú všetky prvky svoj skrytý význam a sú umiestnené tak, aby potešili oka návštevníka záhrady.
V Japonských záhradách sa často využíva symbolika. Pomocou troch základných elementov (voda, skaly a stromy) sa vytvárajú scenérie znázorňujúce známe oceány, ostrovy, pohoria, kopce, zátišia, rieky, čistinky a vodopády prenesené v menšej mierke do záhrad. Je to idealizovaný obraz prírody. Ak máte radi kvety, tak v japonských záhradách si ich príliš neužijete. Namiesto toho si do sýtosti vychutnáte prírodné scenérie a striedanie ročných období, pretože v každom z nich je záhrada inak krásna.
Druhy japonských záhrad:
Klasické záhrady
Centrom japonských záhrad v klasickom štýle sú väčšinou vodné prvky ako jazerá a jazierka, potôčiky a padajúca voda, ktoré reprezentujú moria, rieky a vodopády. V centre jazera je často umiestnený ostrovček, stvárňujúci ostrov v oceáne. V jazierkach plávajú typické farebné kapry. Okolie vodných plôch pokrývajú rôzne pahorky, skaly, stromy a kríky, usporiadané tak aby evokovali hory. Zo stromov sa používajú hlavne borovice, javory a čerešne, no stretneme sa aj s bambusom, dubom, cédrom a marhuľou. Kvety ako azalky a kamélie sa objavujú iba striedmo. V japonských záhradách často nájdeme mach a v tých modernejších aj trávu.
Suché zen záhrady
V týchto záhradách známych tiež ako „zen záhrady” sa nepoužívajú vodné prvky. Namiesto toho je voda reprezentovaná štrkom a kameňmi. Zen záhrada je často krát aj bez akejkoľvek zelene, aby nič nemohlo narušiť meditáciu. Tieto záhrady sú väčšinou súčasťou zen - budhistických chrámov.
Čajové záhrady
Vznikli ako rozšírenie tradičného čajového ceremoniálu. Typická čajová záhrada vyzerá ako chodník kľukatiaci sa lesom. Na konci tohto chodníka je v tôni ukrytá čajovňa, v ktorej prebieha čajová ceremónia.
Okrem hlavných druhov záhrad existuje mnoho ďalších typov a modifikácií ako napr. mini záhradky, alebo kúpeľné záhrady.
Ako si vytvoriť svoju vlastnú japonskú záhradu?
Pri tvorbe japonských záhrad je potrebné dodržiavať určité zásady:
• Záhrada by mala byť miestom odpočinku a relaxácie a všetko by tomu malo byť podriadené
• V záhrade by mali byť použité iba prírodné materiály (drevo, skaly, štrk). Umelým materiálom ako sú kovy, sklo, plasty a guma by sme sa mali vyhnúť
• Stromy, skaly a terén sú nesymetricky usporiadané, tak aby nepôsobili umelo
• V japonskej záhrade by nemala chýbať voda, či už vo forme jazierka, potôčika alebo vodopádu. Alternatívou je symbolické nahradenie vody štrkom reprezentujúcim vodnú hladinu
• Skaly sú ďalšou neoddeliteľnou súčasťou záhrady. Používajú sa v prirodzenom stave aj s puklinami a často sa nechávajú porásť machom, všetko pre navodenie prírodnej scenérie. V kombinácii s jazierkami alebo štrkom často znázorňujú ostrovy v oceánoch a použité na súši predstavujú vodopády.
• V japonskej záhrade sa používa len malá rôznorodosť rastlín a kvety sa používajú striedmo ak vôbec
• Japonské podnebie je sezónne premenlivé a vlhké. Preto ak je vo vašej záhrade príliš sucho, skladba rastlín by tomu mala byť prispôsobená
• Typickým prvkom japonských záhrad je požičaná scenéria. Sú to objekty ktoré sa nachádzajú mimo pozemku záhrady, no pri pohľade zo záhrady pôsobia akoby boli jej súčasťou. Sú to napríklad vysoké hory, lesy alebo stromy viditeľné zo záhrady.
Ako postupovať pri budovaní japonských záhrad?
Krok 1. Miesto pre záhradu
Ako prvé musíme mať na záhradu vhodný priestor. Veľkosť záhrad môže byť pár štvorcových metrov(mini záhradka), no aj veľký pozemok ak ho máte k dispozícii. Japonská záhrada je miestom relaxu a pokoja, takže by v nej malo byť súkromie. Preto je väčšina japonských záhrad umiestnená za domom a obkolesená vysokými múrmi alebo nepriehľadným plotom. Výhodou je ak sú za záhradou viditeľné kopce, les alebo stromy. Tieto prvky môžeme využiť tak aby pôsobili ako súčasť záhrady, aj keď nie sú súčasťou nášho pozemku (požičaná scenéria).
Krok 2. Určenie funkčnosti celého pozemku
Navrhneme trasy kadiaľ budú viesť chodníky(trasy by mali byť prirodzene kľukaté) a určíme si body, z ktorých chceme mať na záhradu najlepší výhľad(týmito bodmi môžu byť napr. okno z obývacej izby, veranda, mostík nad jazierkom, lavička a pod.). Pomôže nám to neskôr pri rozmiestňovaní jednotlivých prvkov. Výhľad nám nemôže nič prerušiť, takže napríklad stromy v smere výhľadu neumiestnime.
Krok 3. Umiestnenie vodného prvku
Vodný prvok (jazierko, potôčik alebo vodopád) môže byť umiestnený v centre alebo na okraji záhrady(podľa bodov výhľadu, ktoré sme si určili v predchádzajúcom kroku). Ideálne je ak nie je všetka voda viditeľná (preteká pod kameňmi, mostom, prípadne sa stráca z výhľadu). Na zvyšku pozemku vytvárame pahorky a zakrivenia, tak aby sme dosiahli naturálny vzhľad záhrady. Zároveň rozmiestnime na záhrade kamene – najčastejšie sa objavujú okolo vodného prvku ale aj v iných častiach záhrady, kde sa často kombinujú s vegetáciou. Kvôli prirodzenému vzhľadu by mali vyť Kamene z väčšej polovice pod zemou. V celej kompozícii pozemku využívame už existujúce zakrivenia a nedokonalosti terénu.
Krok 4. Umiestnenie chodníkov, prechodov a mostov
A to podľa dopredu vytýčených trás a podľa terénu a vody. Používame prírodné prvky ako drevo, kameň a štrk. Používajú sa napríklad drevené či kamenné šľapáky a mostíky alebo štrkové chodníky.
Krok 5. Rozmiestnenie stromov a kríkov do záhrady
Sadíme ich tak aby nezamedzovali výhľadu z výhľadových bodov. Dominanty záhrady ako borovice, javory alebo čerešne sa umiestňujú na okraje záhrad a často sa kombinujú so skalami. V okolí chodníkov môžeme vytvoriť hustú vegetáciu z kríkov, menších stromov, prípadne bambusu pre vytvorenie dojmu lesnej cestičky. Ani tie však nesmú brániť hlavným trasám výhľadu . Prázdne priestory a pahorky môžeme pokryť trávou a vo vlhkejších oblastiach aj machom.
Krok 6. Rozmiestnenie doplnkov
Ako posledné môžeme rozmiestniť doplnky akými sú kamenné studne a lampáše, vodné mlyny a rôzne iné prvky. Nie sú však nutnosťou a záhrada sa zaobíde aj bez nich. Cieľom japonskej záhrady je hlavne vytvorenie miesta pre oddych a relaxáciu, takže nemusí obsahovať sošky budhov alebo iné gýčové prvky na to, aby sme sa v nej cítili príjemne. Na vytvorenie takejto záhrady môžete pokojne použiť lokálne materiály a rastliny aby sme si do záhrad preniesli scenérie aj z našej prírody. Cieľom totižto nie je napodobnenie japonského štýlu ale krása, ktorú japonská záhrada reprezentuje. Inšpirujte sa krásou niektorých záhrad:
Použité zdroje: www.japanesegardens.jp, www.japan-guide.com, www.kyuhoshi.com
Autor: redakcia - Mats