Ako zarábať šesťmiestnu sumu ročne pestovaním zeleniny na malom pozemku
Guru efektívneho a výnosného pestovania zeleniny Jean-Martin Fortier dáva rady ako aj z malej plochy získať vysoké výnosy. Na ploche 0,8 hektára (čo je 90x90m) dosiahol pestovaním zeleniny ročný zisk 100 000 amerických dolárov.
Predtým ako si tento Kanaďan založil vlastnú farmu v provincii Quebec neďaleko Montrealu, vyštudoval ekológiu a pracoval na farmách v Mexiku, USA, Francúzsku a na Kube odkiaľ si priniesol množstvo skúseností a nápadov. Začiatky boli ako vždy ťažké, no po pár rokoch zdokonaľovania farmy dosahoval vynikajúce výsledky. Zameral sa výlučne na pestovanie zeleniny a jej priamy predaj zákazníkom.
Svoju metódu nazýva bio-intenzívne pestovanie, keďže intenzívnym spôsobom produkuje zeleninu v bio kvalite. Svoje produkty predáva priamo na trhu, reštauráciám a prostredníctvom kumunitného predaja zeleniny, ktorý sa rozbieha už aj na Slovensku. Po niekoľkých rokoch úspešného farmárčenia sa rozhodol podeliť o svoje znalosti a preto napísal knihu “Trhový záhradník“ (“The market gardener“), ktorá bola z pôvodnej francúzštiny preložená do niekoľkých jazykov a bolo z nej predaných vyše 70 000 kusov.
Ako teda dosiahnuť vysokú výnosnosť?
Kľúčová je efektívnosť a všetko na farme je tomu podriadené. Počnúc plánovaním, cez rozmiestnenie záhonov, využitie pracovnej sily a nástrojov až po konečný predaj musí byť efektívne. A efektívne sú aj prvky permakultúrneho pestovania rastlín, ktoré sa nevyužíva ako dogma ale prostriedok ako dosiahnuť lepšie výsledky.
Základom tohto typu pestovania sú vyvýšené trvalé záhony, ktoré využívajú benefity permakultúrneho pestovania, a to hlavne prirodzenú úrodnosť pôdy, ktorá je plná dážďoviek a mikrobiálneho života a maximálne priepustná pre korene rastlín. Prípustné je len veľmi jemné obrábanie pôdy (napr. orba alebo klasická kultivácia pôdy sú úplne vylúčené), ktoré zachováva úrodnosť pôdy a šetrí aj náklady. Do takto pripravených vyvýšených záhonov sa nahusto sadia konkrétne rastliny, pre intenzívne pestovanie.
Zásady výnosného pestovania zeleniny od Jean-Martin Fortiera:
1. Rozmiestnenie zeleninovej farmy
Na to aby sme mohli znížiť náklady, potrebujeme hlavne efektívne využívať čas. A čas je vec, ktorú pri intenzívnom farmárčení nemáme. Preto je dôležité aby boli záhony umiestnené blízko seba a blízko skladu zeleniny. Polovica času na zeleninovej farme sa trávi oberaním úrody a jej presúvanie do skladu (kde sa očistí a pripraví na predaj) a to by malo byť čo najefektívnejšie. Ideálne je rozmiestnenie záhonov okolo skladu zeleniny a náradia. Závlaha by mala byť natiahnutá v blízkosti všetkých záhonov.
2. Plánovanie
Kľúčové je naplánovať aké množstvo a aké druhy zeleniny chceme v priebehu roka vypestovať. To sa odvíja od trhových podmienok (spôsobu predaja, typu zákazníkov, ceny jednotlivých produktov). Ak máme toto stanovené, môžeme si naplánovať rozmiestnenie jednotlivých druhov zeleniny do jednotlivých vyvýšených záhonov ako aj čas výsadby konkrétnych rastlín a ich rotáciu v rámci sezóny. Nemôže sa nám tak stať že jedno obdobie bude nedostatok určitého druhu zeleniny a inokedy zasa prebytok.
3. Štandardizácia
Všetky vyvýšené záhony majú jednotnú štandardizovanú šírku a dĺžku(šírka 75cm s medzerami 45cm a dĺžka 30m). Šírka 75 cm umožňuje bez problémov dosiahnuť doprostred z každej strany, no hlavne je v Kanade na túto šírku štandardizované aj náradie. Dĺžka je tiež štandardizovaná na klasický rozmer geotextílií, fólií a sietí proti hmyzu a iným krycím materiálom v záujme šetrenia nákladov. Takéto štandardizované záhony predstavujú produkčnú jednotku farmy a umožňujú prehľadné plánovanie a sledovanie výsledkov.
4. Rotácia rastlín
Rastliny sadíme do jednotlivých záhonov cyklickým spôsobom podľa permakultúrnych zákonov. A teda striedame rastliny ktoré spotrebujú veľa živín s tými ktoré spotrebujú málo a s pôdopokryvnými rastlinami. Rastliny ktoré spotrebúvajú dusík s tými ktoré prirodzene obohacujú pôdu dusíkom (bôbovité rastliny).
5. Pôda a hnojenie
Trvalo vyvýšené záhony s minimom obrábania sú plné života. Dážďovky, huby a baktérie zúrodňujú a vertikálne prekyprujú pôdu, čo umožňuje rastlinám zakoreniť do hĺbky a nekonkurovať si navzájom. Pôda v záhonoch nesmie byť nikdy dlho odhalená(v priebehu sezóny je husto prekrytá rastlinami a po sezóne sa prikrýva nepriedušnou plastovou prikrývkou alebo pôdopokryvnými rastlinami). Hnojí sa každý druhý rok jemným zapracovaním do pôdy a výlučne kvalitným kompostom (nie hnojom), ktorý obsahuje všetky potrebné živiny. Ak nie ste expert na výrobu kvalitného kompostu, odporúča sa ho kúpiť od profesionálov.
6. Rastliny
Dôležitý je aj dobrý výber chutných a chorobám rezistentných odrôd zeleniny. Rastliny sa sadia s veľmi malými rozstupmi tak, aby sa prekrývali a zabránili tým vysúšaniu a erózii pôdy a zároveň sa tak maximálne efektívne využila obrábaná plocha. Aby sa dosiahla úroda v čo najskoršom termíne, sadenice rastlín sa pestujú najskôr vo vyhrievanom skleníku a až potom sa vysádzajú do vyvýšených záhonov (niektoré typy zeleniny vyžadujú priame sadenie). V samotných skleníkoch sa pestujú aj paradajky a uhorky.
7. Stroje a vybavenie
Okrem dvojkolesovej frézy nie je potrebný traktor ani žiadna iná motorizovaná technika. Vystačíte si s ručným náradím. Dôvodom je že jemné obrábanie nahustených vyvýšených záhonov veľkým traktorom nie je možné ani potrebné. Šetrí to čas strávený starostlivosťou o techniku ako aj náklady.
8. Boj proti burinám
Vo veľkej miere ide o prevenciu proti rastu burín. Začína to kompostom, ktorý by nemal obsahovať náletové semená burín. Samotné vyvýšené záhony sa pred ďalšou sezónou zakrývajú nepriedušnou tmavou plastovou fóliou. Zvýšená teplota pod fóliou prebudí všetky náletové semená burín ktoré bez prístupu svetla zahynú a po odkrytí sú záhony čisté a pripravené na výsadbu. Využíva sa aj narúšanie buriny špeciálnou motykou ako aj plameňom.
9. Ochrana proti škodcom
V prvej línii sú hlavne siete proti hmyzu ktoré sa aplikujú hlavne na jar, kedy býva najviac aktívny. Ako alternatíva sa používajú aj biopesticídy alebo ručné oberanie.
10. Náklady
Tie sa rozdeľujú na počiatočné – fixné a na variabilné náklady. Najväčšou položkou fixných nákladov je vybudovanie skleníkov. Ďalej je to fréza spolu s príslušenstvom, prvotné úpravy pozemku a montáž závlahy a náradie. Majoritnou časťou variabilných nákladov sú mzdy. Takáto farma si vyžaduje 4 ľudí na 40 hodín týždenne a 9 mesiacov v roku. Menšími položkami sú palivo na vykurovanie skleníka, pre frézu a pre auto na rozvoz zeleniny a náklady na kompost.
11. Predaj
Najstabilnejšou skupinou zákazníkov sú komunitní odberatelia zeleniny. Je to obchod pri ktorom si zákazníci objednávajú a vopred zaplatia za odber zeleniny na celú sezónu. Od začiatku júna do októbra dostávajú prepravky bio zeleniny od farmára, ktorého osobne poznajú. Tento systém predaja sa prvý krát objavil v 70-tych rokoch v Japonsku a postupne sa uplatňuje všade na svete. Prebytky zeleniny sa predávajú na trhoch alebo priamo reštauráciám. Keďže ide o bio potraviny prémiovej kvality, ich cena je taktiež prémiová. Predpokladom však je existencia takejto klientely. Podobné projekty sa však začínajú objavovať už aj na Slovensku.
Aj život farmára môže byť pestrý
Podľa tvorcu tohto systému môže aj malý farmár viesť kvalitný život. Na farme síce musí panovať disciplína a práca je náročná, väčšinou sa však intenzívne pracuje osem hodín denne, takže ľuďom zostáva dosť času na rodinu či priateľov. No a po sezóne nastáva trojmesačná dovolenka, ktorá môže byť vďaka sezónnemu zárobku aj štedrá. Zdroj: www.themarketgardener.com
Autor: Jakub Durdík