"Anglický" trávnik je už prežitok
Na Slovensku ešte stále pretrváva neoficiálny národný šport: Musím mať zelenší trávnik ako má sused.
Možno to poznáte. Najväčší hriech akého sa vo svojej záhrade môžete dopustiť je, že v trávniku nájdete **sedmokrásku** alebo nebodaj **púpavu!** Vtedy sa vo vás spustí poplach, zaplavia vás výčitky svedomia s pocitmi hnevu a nechápete ako a prečo sa to mohlo stať práve vám a nie susedovi. Neváhate však ani minútu, nabrúsite vypichovák na burinu a sedmokrásku bez štipky súcitu vyrýpnete alebo postriekate herbicídom. Veď čo keby to náhodou uvidel sused alebo návšteva... Čo by si o vás pomysleli?!
Je to samozrejme prehnaný príklad, no poukazuje na to, ako sme si zvykli bojovať s prírodou vo vlastnej záhrade a pokladať to za úplnú samozrejmosť. Krásny, zelený, bezburinný, na oko zdravý "anglický" trávnik sa stal merítkom statusu záhrady. Toto však musí skončiť.
Tzv. "anglický trávnik" = ekocída na prírode
Používanie umelých hnojív, pesticídov /a najmä herbicídov/ nevyhnutných na údržbu tzv. anglického trávnika zabíja pôdne mikroorganizmy, živočíchy a lietajúci užitočný hmyz ako sú včely a čmeliaky /stačí si prečítať text na škatuľke postrekov/. Umelé hnojivá sa splachujú dažďom do spodných vôd a voda sa stáva otrávenou. Na umelé zavlažovanie sa spotrebuje množstvo plastov/ ropy na plastové trubky a odčerpáva sa spodná voda v čase sucha, keď ju najviac potrebujeme.
Pri kosení sa spalujú fosílne palivá alebo opotrebovávajú akumulátorové články, ktorých výroba je značne neekologická. A to nehovorím o ďalších činnostiach, časovej, fyzickej a finančnej náročnosti pri údržbe nášho zeleného miláčika.
Prichádza nový trend: "slovenský trávnik"= spolupráca s prírodou
Na Slovensku sa rodí nový trend tzv. "slovenského trávnika". Podobne ako vynašli naši predkovia koleso už pred 5100 rokmi pred n. l., tak na Slovensku sa pomaly, ale isto prebúdzame zo zlého sna a znovuobjavujeme v 21. storočí tzv. slovenský, prírode blízky trávnik.
Slovenský trávnik nevyžaduje žiadnu údržbu, okrem kosenia. Áno, možno mi neveríte, ale skutočne je to tak. V trávniku s radosťou privítame všetky tzv. buriny, ktoré sú častokrát krásne kvitnúce rastliny ako sedmokráska, skorocel, ďatelina, púpava a pod.. Žiadne hnojivá ani dodatočnú závlahu nepoužívame, nakoľko tieto krásne rastlinky majú oveľa dlhší koreňový systém /2-3 m/ oproti klasickým trávovitým druhom a vodu si nasávajú z hĺbky, kde je dostatok vlahy a živín.
Môže sa však stať, že počas dlhotrvajúceho letného sucha nám kvitnúci trávnik i napriek všetkému na pár týždňov zožltne (najmä trávovité druhy), ale neodumrie. Po prvých dažďoch sa opäť preberie k životu a navráti sa do svojej pestrej podoby.
Pokiaľ by nám vadilo, že na kvietky chodia včely zberať peľ, stačí trávnik pokosiť, aby sa odstránili kvety a vaše deti sa môžu bezpečne hrať. Na kosenie môžete použiť vretenovú ručnú kosačku, ktorá nemá žiaden motor a kosí len keď ju tlačíte.
V súčasnosti existujú už pomerne bežne dostupné komerčné zmesy pre kvitnúce trávniky. Pokiaľ naďalej trváte na čistom trávniku bez kvitnúcich rastlín, odporúčam trávne zmesy, ktoré sú vyšľachtené pre hlboký koreňový systém a vyžadujú tak menej vody. Veľmi dobrou kombináciiou medzi anglickým a slovenským trávnikom je trávniková zmes s prímesou drobnolistej ďateliny, ktorá nedorastá do takej výšky ako bežná ďatelina a pôsobí v trávniku veľmi dekoratívne. Dodáva mu sviežu zelenú farbu aj počas sucha.
Pokiaľ už máte svoj anglický trávnik, určite nezúfajte. Aj tu existuje náprava. Stačí trávnik tzv. prerezať /zvertikutovať/ a do rýh v zemi po prerezaní vysiať zmes osiva kvitnúcich rastlín alebo aspoň semená špeciálnej drobnolistej ďateliny. Vhodný termín je na jar v apríli alebo na jeseň v septemberi. Niekto musel výjsť s pravdou o tzv. anglických trávnikoch von. Výrobcov a distribútorov chemických hnojív a pesticídov, závlahárov a mainstreamových záhradníkov som týmto odhalením určite nepotešil, no už je čas skoncovať s touto ekocídou na nevinných obyvateľoch prírody. V prípade, že vás článok zaujal, máte otázky alebo len iný názor, pokojne napíšte do komentárov nižšie.
Autor: Roman Šabík
