Štandard, povaha, výchova a starostlivosť o plemeno bígl

Bígl je hravé, energické plemeno stredne veľkých psov s typickými veľkými ušami a priateľskou povahou. Tieto psy milujú spoločnosť ľudí alebo iných zvierat a sú skvelými spoločníkmi do aktívnych rodín.

Beagle boli pôvodne vyšľachtené ako stopovacie, lovecké psy, zamerané na lov zajacov a králikov, no dnes plnia hlavne úlohu šibalských členov rodiny a spoločníkov. Majú jeden z najcitlivejších nosov v psej ríši a ako náhle zacítia zaujímavý pach, nič im nezabráni v tom, aby ho preskúmali. Preto si vyžadujú veľa pozornosti, pohybu a aktivít, ktoré ich zamestnajú a vybijú im energiu, ktorú by inak využili na rôzne dobrodružstvá. Pre ich priateľskú povahu nepatria beagle k najlepším strážnym psom, no akúkoľvek návštevu a pohyb hlásia hlasným štekotom.   

Šibalská, hravá a z času na čas tvrdohlavá povaha bíglov si získala srdcia miliónov chovateľov po celom svete a aj preto sa stali jedným z najobľúbenejších psích plemien.

História

Korene plemena bígl siahajú do dávnej minulosti, pretože prvé záznamy o chove psov, typovo podobných beaglom sa datujú až do čias starej gréckej a rímskej ríše. Do Británie mohli predkov bíglov priniesť starí Rimania do piateho storočia nášho letopočtu, no potvrdené záznamy ukazujú skôr na to, že pravdepodobný predok (dnes už vyhynuté psie plemeno Talbot) dnešného bígla bol do Británie privezený Williamom dobyvateľom v 11. storočí.  

Názov “Beagle“ sa objavilo až v 15. storočí, no jeho pôvod je nejasný. Najpravdepodobnejším zdrojom tohto pomenovania je francúzske slovo “bégueule” označujúce hlasnú osobu, čo je možné spojiť s vokálnymi prejavmi beaglov. V tomto období sa beagle chovali na lovecké účely avšak aj ako spoločníci. Vznikli dokonca aj trpasličie beagle (prezívané rukavicové alebo vreckové), ktoré boli obľúbenými spoločenskými psami anglickej šľachty vrátane Alžbety I.

Počiatky moderných bíglov akých ich poznáme dnes siahajú až do polovice 19 storočia, kedy reverend Philip Honeywood začal so šľachtením a selekciou beaglov s dobrými stopovacími, loveckými vlastnosťami. K tvorbe plemena prispel aj Thomas Johnson, ktorý vkladal do chovu tohto plemena dôraz okrem loveckých schopností aj na exteriér. V druhej polovici 19. Storočia sa bígle dostali vo väčšej miere aj do zvyšku Európy ako aj do spojených štátov a stali sa chovateľsky obľúbeným plemenom po celom svete.

Štandard plemena

Použitie: stopovací, lovecký pes

Klasifikácia FCI: 6. skupina – Duriče, farbiare a príbuzné plemená, Sekcia 1.3 – malé psy s pracovnou skúškou

Celkový vzhľad: Robustný, kompaktne stavaný pes.

Dôležité proporcie: Dĺžka hlavy medzi zátylkom a koncom nosa je rovnomerne rozdelená na dve polovice klesajúcim predelom. Výška lakťov je zhruba polovicou výšky kohútika.

Povaha: Veselý pes s loveckým, stopovacím pudom. Odvážny, aktívny a odhodlaný. Ostražitý, inteligentný, s vyrovnaným temperamentom. Neprejavuje agresivitu alebo bojazlivosť.

Farby srsti:

Trojfarebné: (čierna, svetlo-hnedá, biela) a (modrá, biela, svetlo-hnedá)

Dvojfarebné: svetlo-hnedá a biela, tmavo-hnedá a biela, béžová (citrónová) a biela, červená a biela, čierna a biela,

Jednofarebné: biela

Vo všetkých farebných kombináciách okrem bielej je povolená škvrnitosť.

Rozmery: Výška v kohútiku od 33 do 40 cm.

Vek dožitia: 12 až 15 rokov

Chovné stanice plemena bígl

Výber vhodného chovateľa má veľký vplyv nie len na výzor a zdravie, ale aj na povahové vlastnosti šteniatok, pretože kľúčové prvé týždne (9 až10 týždňov) strávia vo svojej rodnej chovnej stanici, kde dostávajú tú správnu výživu a kde sa formuje ich povaha, vzťah k ľuďom a iným psom.

Dobrý chovateľ vám poradí pri výbere toho správneho šteniatka vhodného pre rôzne povahy a pre rôzne životné štýly (pretože aj v rámci jedného vrhu majú šteniatka rôzne povahy). So šteniatkom bígla dostanete aj preukaz pôvodu, kde sú okrem informácií o psíkovi zaznamenané aj exteriérové, zdravotné a povahové vlastnosti jeho predkov v podobe výsledkov výstav, skúšok, zvodov a bonitácií a výsledkov veterinárnych vyšetrení, ktoré tvoria akýsi rodný list šteniatka, bez ktorého by ste si šteniatko vyberali naslepo. V správnej chovnej stanici vám ochotne poradia ako sa o psíka starať, ako postupovať pri jeho výchove a radi vám odpovedia na akékoľvek otázky ohľadne chovu bíglov.

Pri hľadaní vhodného chovateľa vám pomôže prehľad chovateľských staníc beaglov.

Povaha bígla

Bígl je priateľské a hravé plemeno s vyrovnanou povahou (ani bojazlivý ani agresívny). Beagle sú bystré, živé, veľmi sociálne a s členmi svojej rodiny nadväzujú úzke vzťahy, takže im najlepšie bude priamo v domácnosti a nie na dvore či v koterci. Vyžadujú si veľa pozornosti a aktivít, ktoré keď nedostanú, môžu si svoju energiu vybíjať spôsobmi, ktoré sa ich majiteľom nemusia páčiť.

Bígl nie je totižto typ psa, ktorého necháte samého doma bez akéhokoľvek ľudského kontaktu alebo bez spoločnosti iných zvierat. Ak je bígl sám, má tendenciu byť mierne povedané „nezbedný“ (môže štekať, zavíjať, hrabať, ničiť veci) a samozrejme je to aj majster únikov, takže sa môžete spoľahnúť, že nájde akékoľvek slabé miesto v zabezpečení domácnosti alebo v oplotení dvora a vydá sa za dobrodružstvami - kamkoľvek ho jeho nesmierne citlivý čuch zavedie.

Beagle je inteligentný pes, no nepatrí k plemenám, ktoré sú ľahko trénovateľné. Tréning bígla preto zaberie relatívne viac času a vyžaduje si trpezlivosť. Pri výcviku poslušnosti, či iných disciplín zaberá na bíglov najlepšie tréning pomocou maškŕt/pamlskov, ktorými je možné prekonať ich tvrdohlavosť a presvedčiť ich aj na aktivity, ktoré by ich inak nudili. Jednou z príčin, prečo je výcvik beagla náročnejší je aj jeho citlivý nos, pretože ako náhle zacíti zaujímavý pach, prestane vnímať čokoľvek iné a sústredí sa len na neodolateľné vône, ktoré musí za každú cenu preskúmať. Táto vlastnosť sa prejavuje aj pri prechádzkach. Ak je bígl pustený navoľno, pri zacítení zaujímavého pachu dokáže stratiť pojem o čase a priestore a zatúlať sa.

Ako všetky psy, aj beagle potrebujú skorú socializáciu a zoznámenie sa s novými ľuďmi, zvieratami, prostrediami a situáciami, pokým sú ešte mladé. Priateľská, no niekedy tvrdohlavá povaha bíglov je niekedy výzvou pre chovateľov, ktorí ich chcú vycvičiť, no pozitívne založený výcvik zameraný na odmeňovanie dobrého správania a nie na prísne rozkazy a tresty, dokáže z každého beagla spraviť dobre ovládateľného psa. Kľúčom k úspešnému výcviku je konzistentnosť a trpezlivosť.

Vzťah k deťom a iným zvieratám

Bígl je jedno z najvhodnejších plemien aj k menším deťom v rodine. Rád sa s nimi hrá a svojou váhou a výškou ich neohrozuje. Každý pes by mal byť však riadne socializovaný a predstavený deťom a opačne deti sa musia naučiť ako so psíkom zaobchádzať (ako pristupovať k psovi, ako s ním manipulovať a nevyrušovať ho pokým sa kŕmi alebo spí). V každom prípade by nemali ostať deti so psom bez dozoru, aby ste zabránili hryzeniu, ťahaniu za chvost či uši z akejkoľvek strany.

Beagle vychádzajú dobre aj s inými domácimi zvieratami a to najmä ak sú s nimi socializované pokiaľ sú ešte šteniatkami.

Zdravie

Bígle sú vo všeobecnosti zdravé psy, no tak ako všetky plemená, aj tieto psy sú náchylnejšie na určité ochorenia. Nie každého bígla tieto ochorenia postihnú, no je dôležité o nich vedieť, pokiaľ si toto plemeno chcete zaobstarať. Pri kúpe šteniatka si preverte zdravie jeho rodičov, čím zistíte aké bude mať predispozície na ochorenia, ktoré postihujú beaglov najviac:

Dysplázia bedrového kĺbu

Je to dedičné ochorenie, pri ktorom zadné končatiny dobre nezapadajú do kĺbových lôžok čo spôsobuje voľnosť kĺbového spoja a vedie k postupnej degeneratívnej artritíde bedrových kĺbov a ich nehybnosti. Pri výbere šteniatka by ste si mali preveriť, aký stupeň DBK (0 - 4) mali rodičia šteniatka. Žiaden z rodičov by nemal mať stupeň DBK vyšší ako 1. Vhodným výberom rodičov sa tak vyhnete zdravotným komplikáciám, ktoré sa objavia pri starnutí psíka.

Chondrodysplázia (IVDD - Intervertebral Disc Disease)

Beagle sú náchylné na problémy s chrbticou. Jedným z týchto problémov je ochorenie medzistavcových platničiek (IVDD), ktoré je dedičného pôvodu. Prejavuje sa neschopnosťou psa postaviť sa na zadné nohy, paralýzou a niekedy aj stratou kontroly nad vyprázdňovaním. Jeho podstatou je opotrebenie a poškodenie medzistavcových platničiek a narušenie nervových dráh smerujúcich z miechy. Preto je dôležité nepreťažovať chrbticu bígla behaním po schodoch alebo skokmi z veľkej výšky. Liečba je podobná ako pri ľudských problémoch s platničkami – od protizápalových liekov, cez rehabilitáciu, chirurgický zákrok, až po vozík pre paralyzované psy.

Epilepsia

Bígle sú tiež náchylné na epileptické záchvaty. Ak má váš pes záchvaty, zoberte ho k veterinárovi, ktorý určí liečbu. V mnohých prípadoch sa epilepsia kontroluje liekmi.

Progresívna atrofia sietnice (PRA)

Bígle sú náchylné na progresívnu atrofiu sietnice – degeneratívne ochorenie buniek sietnice, ktoré môže dospieť až k slepote. PRA je detekovateľná roky pred tým ako sa u psa prejaví. V súčasnosti je možné progresívnu atrofiu sietnice vylúčiť aj prostredníctvom DNA testov a vyberať si šteniatka z chovov, ktoré gény spôsobujúce túto chorobu nemajú.

Hypotyreóza

Toto ochorenie je spôsobené nedostatočnou produkciou hormónu tyroxín štítnou žľazou. Tyroxín je hormón zodpovedný za správny vývoj a fungovanie metabolizmu. Príznakmi môžu byť kožné problémy a problémy so srsťou, znížená fyzická aktivita, únava, nadváha, pohlavné problémy, obmedzený rast a mentálna retardácia u šteniat. Liečba je celoživotná a spočíva v pravidelnom užívaní tyroxínu. Bígl patrí k plemenám, ktoré majú k tomuto ochoreniu genetickú predispozíciu

Luxácia pately

Známa tiež ako vykĺbenie jabĺčka, je častým vrodeným ochorením u malých a stredných psov a je spôsobené nesprávnym zarovnaním stehennej, lýtkovej kosti a jabĺčka. Spôsobuje to uvoľnenie kĺbu zadných nôh a abnormálnu chôdzu psa. Postupné opotrebovanie kĺbu vedie k artritíde a zhoršovaniu pohyblivosti kĺbu. Poznáme 4 stupne luxácie pately, pričom vyššie stupne si vyžadujú chirurgický zákrok. Luxácia pately nemusí byť pri šteniatkach ešte viditeľná a môže sa prejaviť omnoho neskôr. Preto je potrebné vyberať zdravých rodičov.

Glaukóm

Je bolestivé ochorenie, ktorého typickým príznakom je nadmerný očný tlak. Oči neustále vylučujú tekutinu, ktorá sa postupne vstrebáva, no ak v tomto mechanizme nastane nesúlad, zvyšuje sa očný tlak, ktorý následne poškodzuje optický nerv čo vyúsťuje do poškodenia zraku až do slepoty. Známe sú dva typy tohto ochorenia – dedičné a vyvolané určitým podnetom (zápal, trauma, tumor). Glaukóm zvyčajne postihuje najskôr len jedno oko, ktoré reaguje začervenaním, slzením a bolesťou. Ďalšími príznakmi sú aj zväčšené zrenice, nereagujúce na svetlo a belavý až belasý zákal na oku. Liečba tohto ochorenia závisí od stupňa choroby a môže prebiehať formou chirurgického zákroku, prípadne podávaním liekov.

Prolaps žľazy tretieho viečka

Ide o zápal žľazy tretieho viečka, ktoré sčervená a pripomína čerešňu (preto sa často nazýva toto ochorenie aj “čerešňové oko”). Tretie viečko sa v niektorých prípadoch zväčší natoľko, že prekrýva celé oko a psík tak prestáva vidieť. Pri najvážnejších prípadoch je možné chirurgické odstránenie tretieho viečka.

Distichiáza

Distichiáza je stav, pri ktorom sa na očnom viečku objavuje dodatočný, druhý rad mihalníc, ktoré spôsobujú podráždenie oka psa. Distichiáza je zvyčajne liečená chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa druhý rad mihalníc odstraňuje viacerými možnými metódami.

Ak hľadáte šteniatko bígla, nájdite si dobrého chovateľa, ktorý dbá na kvalitu a zdravie svojich psov a do chovu nezaraďuje psíky, ktoré majú predispozíciu na ochorenia, ktoré budete musieť riešiť v budúcnosti. Vyhnete sa tak starostiam a výdavkom, ktoré k ochoreniam psov neodmysliteľne patria.

Starostlivosť o bígla

Pohyb

Mnoho majiteľov považuje prechádzku okolo domu za dostatočnú aktivitu pre bígla, no nemôžu byť ďalej od pravdy. Bígl totižto potrebuje dostatočnú fyzickú aktivitu nielen na to, aby ostal vo forme, no aj preto aby si budoval silné svalstvo a udržiaval dobrý psychický stav. Okrem fyzického pohybu potrebujú beagle aj mentálnu aktivitu, ktorá ich dostatočne uspokojí. Preto sú ideálne rôzne hry, športy, prípadne pohyb v spoločnosti iného psa, s ktorým sa bude môcť bígl socializovať.

Beagle sú z týchto dôvodov vhodné skôr pre aktívnych ľudí a do rodín s deťmi, kde budú mať o pohyb, hry a socializáciu postarané.

Krmivo

Pri kŕmení je potrebné dobre odhadnúť kŕmnu dávku, pretože bígle jedlo milujú a majú sklon k obezite. Množstvo krmiva závisí od veľkosti, veku, metabolizme a aktivity bígla, takže vždy je to individuálne. Vyberajte si kvalitné krmivo, ktoré je tvorené prevažne živočíšnou zložkou. Viac o množstve a kvalite krmiva pre psov nájdete v téme správne krmivo pre psov.

Starostlivosť o srsť a čistotu bígla

Bígle sú z pohľadu starostlivosti nenáročným plemenom. Pĺznu, no vďaka ich krátkej srsti to nie je až také viditeľné. Ich srsť sa skladá z vrchnej vrstvy a z podsady, ktoré jej zabezpečujú odolnosť proti chladu a vode. Vyčesanie srsti je potrebné najmä pri zhadzovaní zimnej srsti.

Špeciálna pozornosť u všetkých bíglov by sa mala venovať ich previsnutým ušiam, ktoré sú náchylné na plesňové a bakteriálne infekcie. Z tohto dôvodu je potrebné čistiť uši vlhkou handričkou raz týždenne.

Ďalšia starostlivosť vrátane strihania pazúrov, čistenia zubov a dodržiavania základnej hygieny sa v podstate nelíši od starostlivosti o iné plemená psov.

 

Užitočné informácie:

1. Prehľad chovných staníc plemena bígl: chovné stanice bígl

2. Kompletný zoznam veterinárov a veterinárnych ambulancií: veterinári

3. Slovenský klub chovateľov bíglov: beagleclub.sk