MALTÉZSKY PSÍK, OČARUJÚCE NEŽNÉ BIELE KLBKO

Vlastnosti, chov a starostlivosť o plemeno Maltézsky psík

Maltezáčik je elegantné dlhosrsté plemeno malého vzrastu, vyznačujúce sa veľkou dynamikou a energiou. Podľa štandardu FCI sa vyskytuje iba v jednej farbe, a to v bielej. Má výšku v kohútiku: psy 21 až 25 cm, sučky 20 až 23 cm, hmotnosť: od 3 do 4 kg. Typické je jeho mierne predĺžené telo pokryté dlhou hodvábnou bielou srsťou. Hlavu nesie hrdo a vznešene, čo mu dodáva veľmi elegantný, až aristokratický vzhľad.

Na tvári maltezáčika sú charakteristické tri čierne body v tvare rovnostranného trojuholníka, ktorý tvoria výrazné, okrúhle a šibalské čierne očká a čierny ňucháč.

Pre maltezáčika je typický rovnomerný, dôrazný, krátky a rýchly krok.

Korunou krásy maltezáčika je jeho lesklá, trblietavá, ťažká padavá srsť hodvábnej štruktúry, ktorá je po celom tele dlhá (aj na hlave, brade, ušiach, chvoste a fúzoch), v celej dĺžke hladká, bez lokní a kučier, ktorá padá na zem ako dobre priliehajúca pokrývka. Srsť nemá podsadu, preto je maltezáčik vhodný aj pre alergikov. Srsť na chvoste padá iba na jednu stranu tela. Farba je čisto biela, svetlý nádych slonovinovej je prípustný; stopy slabého tónovania do oranžova, ktoré pôsobia dojmom zašpinenia, sa tolerujú, ale sú znakom istej nedokonalosti.

ZARADENIE PLEMENA

Maltézsky psík je plemeno psov uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) ako aj Americkou kynologickou organizáciou (AKC). Podľa FCI je plemeno Maltézsky psík zaradené v IX. skupine  FCI  Spoločenské a sprievodné psy v Sekcii Bišoni a príbuzné plemená. Štandard plemena má číslo 65. Posledná aktualizácia štandardu plemena bola publikovaná v decembri 2015. Za miesto pôvodu plemena je označené Stredomorie, patronátnou krajinou je Taliansko.

Pre plemeno maltézsky psík sa na Slovensku zaužívali aj ďalšie názvy ako maltezáčik, maltezák. Občas je ešte stále možné počuť alebo vidieť nesprávny názov maltézsky pinč aj napriek tomu, že maltezáčik nemá s pinčmi nič spoločné.

POVAHA

Maltezáčik je skutočne výnimočný psík. Je výborný spoločník a obetavý ochranca rodiny. Je živý, nežný, učenlivý, veľmi inteligentný, vždy pripravený k hrám, preto vhodný aj do rodiny s deťmi (kvôli malému vzrastu sú pre psíka bezpečnejšie väčšie deti nad 6 rokov), aj pre seniorov, alebo aj pre športovo a turisticky založených jedincov.

HISTÓRIA PLEMENA

Maltézsky psík je jedným z najstarších známych spoločníkov človeka, ktorého luxusná krása a ukážkový charakter nadchýna jeho priaznivcov už viac ako 2 600 rokov. 

Tento malý biely psík sa pôvodne hojne vyskytoval v skladištiach prístavov a skladových priestoroch obchodných lodí popri antickej obchodnej ceste Stredozemného mora, a to ako lovec myší a potkanov, vôbec nie ako psík na maznanie alebo pre krásu. 

Pre svoj zjav sa však postupne stal ceneným luxusným psom, milovaným symbolom bohatých a mocných, tešiteľom duší kráľovien a sprievodcom krásnych žien. Tento psík bol známy ako symbol hodnosti na Peloponéze, v antickom Ríme, ale aj v Anglicku.

Bohatí hodnostári boli ochotní zaplatiť za svojho drobčeka astronomické sumy, živili svojho miláčika vybranými jedlami zo zlatých misiek a po smrti mu nechali urobiť umelecké náhrobné kamene a pamätné miesta.

Najstarší dôkaz existencie maltezáčika v stredozemnej oblasti bol nájdený pri egyptských vykopávkach blízko Kaira. Soška tam nájdeného psíka je datovaná asi do 600 r. pred naším letopočtom. Aj na gréckych vázach sa vyskytuje malý biely psík od r.500 pred n.l. Odkiaľ prišiel a v akom psom plemene sú jeho korene, sa dnes už nedá dokázať.

Z Malty putoval malý biely psík na obchodných lodiach do celého, vtedy známeho sveta. Dosiahol dokonca Japonsko, Filipíny a Čínu.

PRVÝ OPIS PLEMENA UVEREJNIL ARISTOTELES  

V súpise psích plemien známych v Európe spomína Aristoteles (384-322 pred n. l.) aj malého psíka, ktorému dal latinské meno “canes meliteses”.

Dr.Johannes Caius, osobný lekár britskej kráľovny Alžbety v r. 1570 vo svojej encyklopédii psov zaradil maltezákov, resp. ich nazval "Canis delicati" medzi "Spaniel Gentle". Označil  tento druh ako veľmi malý a predovšetkým vhodný pre potešenie a zábavu žien. Čím menšie zviera je, tým je pre nich milšie, aby ho mohli nosiť na prsiach, mať v posteli, alebo držať na rukách, keď sedia v koči.

Dr. Caius uvádza, že vo všeobecnosti sa verilo že títo malí psi majú liečivú silu. Ich vlastnou telesnou teplotou údajne "vytiahli" bolesti a chorobu z oblasti hrudníka a žalúdka, keď ich chorému priložili na tieto miesta.

E.Topsel v r. 1607 uvádzal, že títo priateľskí a odvážni psi s luxusnou hodvábnou srsťou boli zatváraní do malých debničiek, aby ďalej nerástli. Pre istotu dostávali aj málo jesť. Približne v tom istom roku vydal Aldro Vandus dejiny plemena maltezáka, ukazuje a popisuje dva rozdielne varianty: dlhosrstého maltezáka a iného, s pomerne krátkou srsťou.

V 18. storočí sa ľudia nekúpali, pokladali to za zdravé, a z rovnakých dôvodov sa prestali starať aj o týchto krásnych bielych psíkov. Preto bohužiaľ nedokázali udržať žiarivo bielu a krásnu hodvábnu srsť maltezáčika (často boli psíkovia doslovne celí od špiny), čo spôsobilo, že vyšiel z módy a prestal sa chovať. Na britských ostrovoch už takmer neboli maltezáci, preto sa . v r. 1841 pri anglickom dvore rozhodli priniesť pre kráľovnú chovný pár z Manily z Filipín.

Maltezák tak našiel v Anglicku, ale aj na kontinente znovu priateľov, ľudí, ktorí ho brali vážne ako psa, nekrížili ho nezmyselne s inými plemenami, ale naopak, snažili sa zachovať jeho čistú rasu.

Chovatelia sa začali organizovať, zakladať spolky a prvýkrát v dlhých dejinách maltezáka zostavili štandard plemena, čo pozitívne ovplyvnilo novodobý chov maltézskeho psíka.

V AMERIKE A ÁZII JE TO TROCHU INAK

Do plemennej knihy AKC boli prvé dve maltézske sučky zapísané v r. 1888. Boli to "Snips", ktorej pôvod bol neznámy a "Topsy", import z Anglicka.

Do roku 1914 prišlo z Anglicka do Spojených štátov amerických veľa psov a okamžite sa množstvo chovateľov zameralo na "zlepšenie" maltezáka. Zo začiatku ho bohužiaľ krížili s trpaslíčim pudlom a dúfali v pozitívne výsledky pre obe plemená. Namiesto toho zaniesli chyby oboch plemien (ako je tvar očí a štruktúra srsti), ktoré sa sporadicky vyskytujú dodnes.

Americký kennel klub (AKC) má dodnes iný štandard plemena pre maltezákov ako je európsky a pre všetky k FCI pričlenené krajiny. V Amerike sú psíci viac "šteňacieho" výzoru, resp. ako "bábika", skôr kvadratické, majú vyššie nohy a oveľa guľatejšiu hlavu, čo dosť často vedie k ťažkostiam pri pôrode.

Ešte väčšie zmeny vidieť v chove maltezáčikov v Ázii, najmä v Južnej Kórei. Maltezáčikovia majú extrémne krátky nos, veľké oči, kvadratický rámec tela a často extrémne malý vzrast. Mnohokrát títo psíkovia len zďaleka pripomínajú plemeno maltézsky psík, skôr vyzerajú ako celkom iné plemeno.

POPULARITA ZOSTALA

Maltezák má v súčasnosti rozsiahlu spoločnosť fanúšikov na celom svete a často sprevádza známe osobnosti najmä v umeleckom svete.

MILÍ PRÍBUZNÍ

Maltezák ovplyvnil mnohé malé psie plemená po celom svete. v Európe to boli najmä plemená Bolonský psík, Bišon - nazývaný tiež Tenerifský psík, z Francúzska pochádza veľmi podobný, ale menší levíček, z Madagaskaru sa vrátil maltezák ako Coton de Tulear, v Británii ovplyvnil genetický základ plemien Yoršírsky  a Silky teriér.  Zo Strednej Ameriky sa vrátil maltezák ako havanský psík. Maltezák je tiež genetickým základom ázijských plemien Lhasa Apso a Tibetský teriér.

PREČO JE MALTEZÁČIK STÁLE VEĽMI OBĽÚBENÝ ?

Odpoveďou je celý rad dôvodov:

• V prvom rade upúta každého pozorovateľa jeho výzor: snehobiela hodvábna srsť, siahajúca až po zem, ktorá vlaje okolo tohoto malého chlapíka pri behaní a skákaní ako závoj, a tiež atraktívna tvár rozprávkového psíka.

• Ďalej je to jeho veľkosť, ktorá sa hodí do mestského bytu a bez problémov ho možno vziať všade, dokonca aj do lietadla.

• Srsť nemá podsadu, preto je maltezáčik vhodný aj pre alergikov.  

• Je veľmi odvážny, k cudzím často nedôverčivý, ale nie je kúsavý.

• Čím sa však maltezák výrazne líši od iných plemien psov, to je jeho skvelý  charakter. Hovorí sa, že kto niekedy žil s maltezákom, bude vždy chcieť aj v budúcnosti len maltezáka.

• Je to psík, u ktorého stačí k výchove len láska. Maltezák je nekomplikovaný, milý, veselý, priateľský, neotrasiteľne prítulný a verný svojmu pánovi, hravý a inteligentný, psík, ktorý sa sám od seba prispôsobí človeku. Je "tieňom" svojho majiteľa, jeho neúnavným sprievodcom, ktorý radšej obletí s ním celý svet, než by mal sám zostať doma.

• Nemá tvrdohlavosť jazvečíka, či svojhlavosť jorkšíra.

• Kto sa rozhodne pre maltezáka, mal by si byť vedomý toho, že patrí k málo plemenám, ktoré úžasne trpia, ak ich „ich partner – človek“  dá preč.

• Pohybovo sa plne prispôsobuje človeku. Keď má človek rád dlhé prechádzky, potom ich má rád aj psík. Keď sa človeku nechce ísť pri zlom počasí von, prispôsobí sa tomu aj psík. V prípade nutnosti sa uspokojí aj s pohybom, ktorý mu poskytuje byt a balkón, čo ho robí ideálnym psíkom pre seniorov.

• Maltezáci sa bez mimoriadnej starostlivosti dožívajú okolo 15 rokov, niekedy aj viac.

 

MALTEZÁČIK NIE PSÍK PRE VŠETKÝCH

• Maltezák je temperamentný psík, preto nie je vhodný pre ľudí, ktorí majú radi úplný kľud.

• Gény strážneho psa a lovca hlodavcov spôsobujú, že maltezák „ohlasuje“ štekotom alebo vrčaním pohyb okolo svojho územia.

• Maltezáci si potrpia na kvalitnú stravu a často sú prieberčiví, nekvalitné granule alebo jedlo odmietajú jesť.

 

STAROSTLOVSŤ O MALTÉZSKEHO PSÍKA

OČI

Keďže majú maltezáci aj na tvári čisto bielu srsť, je vhodné im čistiť samotné oči a okolie očí, najlepšie denne. Keď sa zanedbá starostlivosť o oči, môže mať čoskoro psíka s nevzhľadnou, do hneda zafarbenou a polepenou srsťou pod očami. Dať do poriadku fľaky pod očami bude potom stáť podstatne viac námahy.

SRSŤ

Maltezák má, podobne ako yorkšírsky teriér, hodvábnu srsť, siahajúcu až po zem a celkom bez podsady. Aby táto zostala stále upravená a nesfilcovatela, je potrebné:

1. psíka pravidelne (minimálne 2x do týždňa) dobre prečesať kefou, to znamená najprv odstrániť všetky uzlíky, prípadne zvyšky tráv po prechádzke, srsť prečesať špeciálnou kefou (s prírodnými štetinami, alebo jemnou drôtenou kefou bez guľatých zakončení na jednotlivých drôtoch) najprv z jednej, potom z druhej strany,

2. vyviazať dlhé chlpy na hlave do copu, aby mu nepadali do očí. Pritom sa urobí pútec od oboch očných kútikov až k uchu, všetka srsť smerom od týchto pútcov sa zopne sponou alebo gumičkou do konského chvosta – copu,

3. výstavným jedincom sa srsť balíčkuje, aby sa ochránila pred poškodením,

4. kúpanie je pre udržanie kvality srsti domácich maznáčikov nutné približne jeden – dva krát do mesiaca. 

5. Výstavné jedince je potrebné kúpať častejšie, pričom sa používa profesionálna kozmetika pre výstavných psov. Samozrejme aj česanie a úprava srsti na hlave je úplne iná ako u domácich maznáčikov. Vystavovatelia spravidla vlastnia celú zbierku mašličiek rôznej veľkosti a farieb.

6. Po prechádzkach po poli, lese či lúke stačí za normálnych okolností jednoduché nasprejovanie znečistenej srsti samooplachovacím šampónom a vysušenie froté uterákom, alebo osprchovanie vlažnou vodou (bez šampónu) a vysušenie.

7. Psíkom by malo byť častejšie umývané vodou brucho.

ZAČIATKY NAŠEJ CHOVATEĽSKEJ STANICE

V jeden krásny májový deň v roku 1988 sme s rodinkou v parku stretli nádherného bieleho psíka, ktorého venčila elegantná mladá dáma. Po krátkom rozhovore som sa dozvedela, že psík sa volá Beny a je to maltézsky psík a má aj preukaz o pôvode (rodokmeň) a ...  čoskoro sa stane otcom šteniatok.

A tak k nám prišla koncom júla prvá očarujúca maltézska slečna s menom podľa rodokmeňa Bella Azalka, ktorej sme dali domáce meno „Lady“.

O rok a pol sa rozšírila naša svorka o ďalšie malé krásne biele chlpaté klbko, malú sučku z Moravy menom Ciluška Bílá pohádka s domácim menom „Daisi“, ktorá mala skvelý pôvod v anglických a holandských krvných líniách a bola zakladateľkou nášho dnešného chovu maltezáčikov.

Pôvodne sme si obstarali psíka iba ako spoločníka a „parťáka“ na rôzne výlety a vychádzky. No neskôr nám to nedalo, a prihlásili sme zo zvedavosti Lady na jej prvú výstavu. Túto výstavu vyhrala, potom ešte úspešne absolvovala ďalšie výstavy, a napokon postupným vývojom sme sa dostali do štádia, keď sme požiadali o chránený názov chovateľskej stanice, a tým sa začala história chovu maltézskych psíkov našej chovateľskej stanice.

Tieto dve milé sučky nám priniesli mnoho krásnych chvíľ, radosti a krásne šteniatka. Obidve sú už v psom  nebíčku ale často na nich spomíname. Dožili sa krásnych 17,5 a 16,5 roka.

V súčasnosti nám robí radosť nová generácia psíkov, medzi nimi aj importovaní jedinci, ktorí pozitívne ovplyvnili kvalitu našich šteniatok.

Aj napriek tomu, že sme stále malou hobby chovateľskou stanicou, podarilo sa nám odchovať mnoho šampiónov, multišampiónov a momentálne aj 12 medzinárodných šampiónov (interšampiónov), čím sme už piaty rok za sebou obhájili titul TOP chovateľská stanica maltézskych psíkov na Slovensku.

Verím, že dnešní šampióni budú mať ďalších nasledovníkov.

Naše šteniatka robia radosť svojim novým majiteľom nielen na Slovensku, ale aj v mnohých krajinách Európy, najmä v Anglicku, Rakúsku, Česku, Poľsku, Ruskej federácii a Taliansku.

Snímky: súkromný archív autora

Užitočné informácie:                                                                                                     Chovné stanice maltézsky psík