Ako pestovať cezmínu vrátane jej sadenia, strihania, rozmnožovania a prehľadu druhov

Cezmína je multifunkčná okrasná drevina s mnohými využitiami v záhrade. Táto stálozelená rastlina dodáva priestoru v ktorom rastie nádhernú zelenú textúru a farby v podobe letných kvetov či plodov počas jesene a zimy. Cezmína sa v záhradnej tvorbe používa najmä ako stálozelený živý plot, ktorý vie svojou hustotou a pichľavými listami zabezpečiť dokonale súkromie každému pozemku. Okrem toho môžu cezmíny plniť funkciu samostatných dominánt záhrady, no takisto sa môžu pestovať v kvetináčoch na terase či balkóne, kde ich je možné tvarovať do rôznych foriem.    

Napriek tomu, že cezmína je vždyzelená drevina, je dostatočne odolná aj voči nízkym teplotám a nie je pritom náročná na pestovanie. Stačí si vybrať ten správny druh a kultivar na konkrétny účel a s trochou úsilia môže cezmínu úspešne pestovať každý. V nasledovných riadkoch sa budeme venovať tomu, ako a kedy cezmínu sadiť, strihať, rozmnožovať a ako sa o túto rastlinu starať aby prosperovala aj v našich klimatických podmienkach.

Pestovanie cezmíny

Cezmína je pomerne odolná a prispôsobivá drevina, takže nie je pestovateľsky náročná. Najdôležitejšími faktormi pre úspešné pestovanie cezmíny sú slnečné stanovisko a priepustná pôda. Vie sa prispôsobiť na rôzne typy pôdy no najviac jej vyhovuje mierne kyslá pôda s dostatkom živín. Napriek tomu, že cezmína je stálozelená rastlina, pomerne dobre odoláva aj mrazom a s trochou mulču prezimuje aj v najchladnejších častiach Slovenska (cezmína pestovaná v kvetináči sa musí na zimu sťahovať do interiéru na svetlé, chladné miesto).

Cezmína si za bežných podmienok vystačí aj s vodou zo zrážok, no najmä mladé rastlinky, ktoré ešte nie sú zakorenené, treba častejšie polievať. Pri dlhšie trvajúcom suchu je potrebné raz týždenne poliať aj dospelé rastliny. Hnojenie nie je pri pestovaní cezmíny podmienkou, no vyvážené NPK hnojivo raz ročne (na jar) cezmíne pomôže rýchlejšie rásť a udrží ju v lepšom zdravotnom stave. Cezmíne prospieva cca. 5 cm vrstva mulču (drevná štiepka, kôra, ihličie, suché lístie,…) položená pri jej základni, ktorá ochraňuje koreňovú sústavu pred mrazmi počas zimy a udržiava pôdnu vlhkosť počas leta.

Živý plot z cezmíny

Cezmína patrí k najobľúbenejším rastlinám na pestovanie stálozeleného živého plotu a to najmä kvôli jej hustému rastu, nepreniknuteľným, pichľavým listom ako aj jej odolnosti. Pri výsadbe živých plotov z cezmíny treba počítať s tým, že rastie pomerne  pomaly (10 – 20 cm ročne), no pomalý rast znamená aj menšie nároky na strihanie. Jednotlivé kultivary cezmíny dorastajú v dospelosti do výšky od 1 m až do 8 metrov, pričom sa táto rastlina dožíva až 30 rokov, takže je vhodná na nízke aj vysoké živé ploty. Cezmína dobre znáša aj pravidelný rez, čo udržuje jej hustejší porast. Na výsadbu živých plotov v chladnejších lokalitách sú najvhodnejšie druhy, ktoré najlepšie odolávajú mrazom ( Ilex crenata, Ilex opaca a hybrid  ilex x meserveae)

Sadenie cezmíny

V prvom rade je dôležité vedieť kedy sadiť cezmínu. Na jej výsadbu je v prípade voľnokorenných rastlín optimálne jesenné obdobie (október, november), v ktorom je pôda ešte vyhriata a má dostatok vlhkosti. Alternatívou pre sadenie cezmíny je aj skorá jar. V prípade výsadby cezmíny v kontajnerovanej forme, môžeme vysádzať počas celej vegetačnej sezóny okrem zimy a letných horúčav.

Cezmíny vysádzame vo forme živého plota v cca 60 cm rozstupoch, pretože aj keď rastú pomaly, v dospelosti sa rozrastú do niekoľkometrovej výšky, no aj značnej šírky, takže rýchlo zaplnia prázdny priestor. Pôda na výsadbu cezmíny by mala byť bohatá na živiny a taktiež priepustná, aby nebola trvalo premočená.

Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamu – dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava cezmíny, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou (pre rýchlejší a bohatší rast obohatenú kompostom či hnojivom), utlačíme a výdatne zalejeme. Po výsadbe odstrihneme pár centimetrov z vrcholca cezmíny, čo rastlinu zastabilizuje a stimuluje k rýchlejšiemu zakoreneniu a budúcemu rastu do šírky. Následne udržiavame pôdu vlhkú až kým rastlina poriadne nezakorení.

Strihanie cezmíny

Ako náhle sa cezmína po výsadbe príjme, nepotrebuje už veľa údržby. Keďže rastie relatívne pomaly, platí to aj o jej strihaní.  Ideálnym obdobím na rez cezmíny je skorá jar - teda obdobie vegetačného pokoja, keď už však nehrozia tuhé mrazy. Na zastrihávanie cezmíny sa môžu použiť aj elektrické nožnice na živý plot.  

Pravidelný rez a udržiavanie kompaktného tvaru cezmínu stimuluje k hustému rastu, pričom jej bohato stačí len jeden rez ročne. Výhodou cezmíny je aj to, že pre hustý a nepreniknuteľný živý plot je potrebná len 50 cm hrúbka, takže nepotrebuje veľa priestoru na zabezpečenie súkromia.

Cezmína a jej rozmnožovanie

Cezmínu si môžeme rozmnožiť najjednoduchšie pomocou odrezkov. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, zelené výhonky s listami. Výhodou mladých odrezkov je, že ich na jar či začiatkom leta môžeme odobrať vo väčšom počte bez toho, aby sme narušili materskú rastlinu. Odrezky by mali byť zdravé a zelené a jednotlivé výhonky je možné nakrátiť na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou 5 – 15 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s dvoma až štyrmi listami, ktoré tiež skrátime o polovicu. Z mladých odrezkov môžeme cezmínu rozmnožovať ideálne na jar. Na odoberanie odrezkov používame ostré nožnice a vždy sa snažíme o čistý rez.

Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (nie je to však nevyhnutné), zapichneme (3 cm) do substrátu a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Pre zvýšenie pravdepodobnosti prijatia môžeme ešte odrezok zabaliť do igelitovej fólie aby sme vytvorili mini-skleník.

Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne ak listy z odrezkov po čase opadnú. Po zakorenení môžeme odrezky presadiť na ich stále miesto v záhrade, prípadne v kvetináči.

Starostlivosť o cezmínu

Ako sme už spomenuli vyššie, cezmína si nevyžaduje veľa údržby, no bude prosperovať lepšie, ak jej trochu pomôžeme s prezimovaním (najmä druhom cezmíny citlivejším na mráz).

Cezmínu pred zimou nastelieme slamou alebo čečinou aby sme jej koreňovú sústavu ochránili pred prípadnými tuhými mrazmi. Alternatívne môžeme použiť aj mulč (drevnú štiepku, kôru, suché lístie a iné materiály). Niektoré časti rastliny môžu napriek zatepleniu v zime namrznúť, no po jarnom zostrihu sa rastlina opäť obnoví.

Cezmína a jej druhy

Najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom cezmíny je cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) a jej kultivary, no keďže tento druh je citlivejší na nízke teploty, je vhodný skôr do teplejších oblastí. Okrem tohto druhu sú však známe stovky ďalších druhov cezmíny, z ktorých sa mnohé pestujú aj na okrasné účely a niektoré sú aj odolnejšie voči mrazom. Pri ich výbere je dôležité rozoznávať medzi samičími a samčími jedincami, pretože len samičie rastliny môžu vytvárať plody a to len vtedy ak sú opelené samčími rastlinami cezmíny. Medzi najznámejšie pestované druhy cezmíny patria:

Cemína ostrolistá Ilex aquifolium

Známa tiež pod označením “anglická cezmína”, je najznámejší a v európe najviac pestovaný druh tejto rastliny. Cezmína ostrolistá je charakteristická svojimi lesklými, tŕnitými listami, ktoré vytvárajú nepreniknuteľnú bariéru všade tam, kde rastú. Zvyčajne dorastajú do výšky 1 – 4 m podľa kultivaru, pričom bez rezu dosahujú aj značnú šírku. Tento druh cezmíny je mrazuvzdorný len do -23°C, takže sa hodí viac do teplejších lokalít Slovenska a na chránené stanoviská. Cezmína ostrolistá je dostupná v širokej ponuke kultivarov rôznych veľkostí, farieb listov (vrátane panašovania) a tvarov.  

Známe kultivary:

• Cezmína ostrolistá silver queen: má tmavozelené listy s bielimi okrajmi, dorastá do 2-4 m, ide o samčiu cezmínu

• Cezmína ostrolistá angustifolia: má rovné tmavozelené listy s nečlenenými okrajmi listov. Dorastá len do 1,2 - 2 m, takže je vhodná pre kompaktnejšiu výsadbu. Je to samičí kultivar

• Cezmína ostrolistá gold coast: má tmavozelené listy so žltými okrajmi, dorastá do 1,2 - 2 m, ide o samčiu cezmínu

• Cezmína ostrolistá golden girl: Je zaujímavá tvorbou netypických žltých plodov. Dorastá len do 2 - 4 m. Je to samičí kultivar

Cezmína vrúbkovaná Ilex crenata

Známa aj ako japonská cezmína, dorastá v dospelosti do 1 – 5 m (podľa kultivaru). Jej typickým znakom sú malé, po stranách mierne zúbkované listy (často bez tŕňov), ktoré sa podobajú skôr na listy krušpánu. Má menej výrazné, čierne plody. Cezmína vrúbkovaná je odolnejšia voči nízkym teplotám (mrazuvzdornosť do – 29 °C), takže je vhodná aj pre chladnejšie lokality. Typickým znakom tohto druhu je aj to, že obľubuje kyslejšie pôdy.   

Známe kultivary:

• Cezmína vrúbkovaná golden gem: Trpasličí, samičí kultivar cezmíny dorastajúci len do 60 cm. Je neprehliadnuteľná vďaka zlatisto sfarbeným vrchným listom, ktoré sú v kontraste s tmavozelenými listami na nižších poschodiach tejto rastliny.

• Cezmína vrúbkovaná convexa: Je typická drobnými tmavo-zelenými listami podobnými krušpánu a kompaktným hustým rastom (dorastá do 1 – 2 m). Tento kultivar je preto obľúbený aj pre pestovanie vo forme bonsajov.

• Cezmína vrúbkovaná dark green: Dorastá do 1 – 3 m a je charakteristická drobnými tmavo-zelenými listami podobnými krušpánu. Pre svoje vlastnosti sa často využíva na pestovanie živých plotov.

Cezmnína temná  Ilex opaca

Známa aj ako “americká cezmína” je tvarom listov podobná cezmíne ostrolistej, no má o čosi tupšie listy a pyramidálny tvar rastu. Cezmína temná je tiež odolnejšia voči nízkym teplotám (mrazuvzdornosť do -29°C), takže je ideálnou stálozelenou rastlinou na pestovanie živých plotov aj pre chladnejšie polohy.   

Známe kultivary:

• Cezmína temná carnival: samičia rastlina s červenooranžovými plodmi. dorastá do 4 – 6 m

• Cezmína temná Greenleaf: samičia rastlina s tmavozelenými listami a červenými plodmi. dorastá do 4 – 7 m

Cezmína meservevovej  Ilex x meserveae

Je hybrid medzi cezmínou ostrolistou a cezmínou rugosa. Tvarom listov sa podobá cezmíne ostrolistej, no je omnoho odolnejšia voči nízkym teplotám (mrazuvzdorná do – 29°C). Oproti cezmíne ostrolistej je tento druh cenný aj vďaka rýchlemu rastu (až 50 cm ročne). Cezmína meservevovej je preto ideálnou stálozelenou rastlinou na pestovanie živých plotov, ktoré dokážu rýchlo zaplniť priestor.   

Známe kultivary:

• Cezmína meserveae blue princess: Samičí kultivar s tmavozelenými, mierne pichľavými listami a červenými plodmi. Dorastá do 1,5 až 3 metrov.

• Cezmína meserveae casanova: Samčí kultivar s tmavozelenými listami, ktoré sú na okrajoch sfarbené do krémovej farby. Tento kultivar cezmíny nemá plody, no je vhodným opeľovačom samičích kultivarov cezmíny. Dorastá do 1,5 až 2,5 metra.

Ďalšie druhy cezmíny

Medzi ďalšie druhy cezmíny, ktoré sa pestujú v okrasných záhradách patria cezmína cornuta (ilex cornuta), známa svojimi veľkými, lesklými a nepichľvými listami, no aj opadavé druhy cezmín ako sú ilex verticillata a ilex decidua. Zriedkavejšie sa môžeme stretnúť aj s druhmi ilex penduculosa, ilex glabra či s cezmínou kaukazskou (ilex colchica).  

 

Užitočné informácie:

1. Prehľad vždyzelených rastlín vhodných na pestovanie živých plotov: 10 druhov stálozelených rastlín pre živý plot

2. Inšpirácie na okrasné záhrady

3. Prehľad záhradníctiev v SR: záhradníctva

 

Použité zdroje: extension.umd.edu, gardenia.net, bonnieplants.com