10 netradičných druhov ovocných stromov a krov do záhrady

Prehľad menej známych druhov ovocných stromov, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach

Okrem bežných druhov ovocia je možné v záhrade pestovať aj niektoré netradičné ovocné stromy, ktoré môžu byť takisto produktívne a zaujímavé. Často ide o exotické ovocné stromy, ktoré sa vedia prispôsobiť našim klimatickým podmienkam, no aj menej známe ovocné stromy, ktoré majú u nás dlhú históriu pestovania no postupom času sa na ne z rôznych príčin zabudlo.

Do nášho zoznamu sme vybrali netradičné druhy ovocných stromov, ktoré je možné celoročne pestovať v exteriéri a sú schopné v našich podmienkach prinášať úrodu ovocia:

1. Rakytník

Rakytník (hippophae rhamnoides) nepatrí k najznámejším ovocným druhom, no vďaka jeho prednostiam sa môžeme s týmto stromom stretnúť v záhradách stále častejšie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať. Plody rakytníka sú veľmi kyslé, a preto sa viac ako na priamy konzum používajú na prípravu džemov, džúsov, čajov a ako prísada do rôznych jedál.

Pestovanie: Rakytník je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Keďže rakytník patrí k rastlinám, ktoré fixujú vzdušný dusík do pôdy, prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy. Rakytník je dvojdomá, cudzoopelivá rastlina, takže na úrodu plodov je potrebná samičia aj samčia rastlina a zber plodov je kvôli tŕňom a ich malej veľkosti a mäkkosti náročnejší.

2. Paw Paw (Ásimina trojlaločná)

Ásimina trojlaločná (asimina triloba) známa aj pod názvom Paw Paw je výnimočný ovocný strom produkujúci plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu (podobná banánu) nezameniteľnej chute pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe a veľké, nejedlé jadierka. Ásimina listami pripomína tropický strom no je plne mrazuvzdorná, takže je vhodná pre pestovanie do väčšiny záhrad. Ovocie paw paw najlepšie chutí až po úplnom dozretí a odpadnutí zo stromu, pričom sa zle skladuje, takže si nenašlo komerčné využitie no pre drobných pestovateľov je vhodnou alternatívou a doplnkom tradičných ovocných stromov.

Pestovanie: Ásimina trojlaločná prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod – 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou. Paw paw dokáže vyrásť do niekoľko metrovej výšky takže mu nechajte v záhrade priestor a pre opelenie je potrebné vysádzať minimálne dve ásiminy rôznych odrôd.

3. Hurmikaki (ebenovník rajčiakový)

Hurmikaki (diospyros kaki) tiež patria medzi netradičné ovocné stromy v našich záhradách, no postupne sa stávajú stále populárnejšími. Ovocné stromy Hurmikaki alebo skrátene kaki pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou. Ponuka odrôd týchto exotických ovocných stromov je naozaj široká, pričom najobľúbenejšie sú variety s netrpkými plodmi, a bez jadierok (partenokarpické). Takéto hurmikaki je možné konzumovať ako náhle sa vyfarbia (ešte v tvrdom stave) a nie je potrebné čakať až kým zmäknú, ako je to v prípade astringentných odrôd.

Pestovanie: Výhodou pri pestovaní hurmikaki je jeho odolnosť proti škodcom a chorobám ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez. Keďže však odoláva len teplotám do – 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou). Hurmikaki si vyžaduje výživnú pôdu s dostatkom vlhkosti a slnečné stanovisko, pre správne dozrievanie plodov.

4. Kiwi

Ďalším exotickým ovocím, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach je kiwi (actinidia) a to najmä druhy, ktoré sú odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám – 25 až – 30 °C). Tieto druhy pochádzajú zo severovýchodnej Ázie a ich plody sú menšie, neochlpené a sú dostupné v rôznych tvaroch, farbách a chutiach podľa odrody.

Pestovanie: Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu. Kiwi prichádza do rodivosti až po 4 – 6 rokoch, takže je pri jeho pestovaní potrebná trpezlivosť, no dožíva sa aj viac ako 50 rokov, takže počkať si na úrodu sa vyplatí.

5. Figa

Figy (ficus carica) sa väčšinou pestujú v krajinách s teplejšou klímou no niektoré odrody fíg (brown turkey, hardy chicago, bornholm) sú odolnejšie voči nízkym teplotám a tak sú dostupné pre pestovanie najmä v teplejších častiach našej krajiny.

Pestovanie: Figovník obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou. Figy sa v našich klimatických podmienkach pestujú vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza (ak teploty klesnú pod – 20°C pri odolnejších odrodách). Podzemná časť rastliny je však odolná až do – 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu. Pre zvýšenie mrazuvzdornosti figovníka je vhodné okolie rastliny nastlať mulčom (slama, lístie,...) a pri mladých rastlinách je vhodné na zimu omotať jutovinou aj nadzemnú časť rastliny.

6. Moruša

Napriek dlhej histórii pestovania na Slovensku, patrí moruša tiež k menej známym druhom ovocných stromov. Moruše produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Aj moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody. Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách. Pestovanie moruší je beh na dlhé trate, pretože prvé väčšie úrody tieto ovocné stromy prinášajú až po 6 – 10 rokoch pestovania, no zároveň sú dlhoveké (aj niekoľko storočí).

Pestovanie: Morušiam sa bude dariť na slnečných stanoviskách s priepustnou pôdou a všade tam kde sa dobre darí viniču.

7. Goji – Kustovnica čínska

Plody goji sa vďaka ich výživovej hodnote a liečivým účinkom stali veľmi populárnou súčasťou zdravej výživy, no takisto sa stále častejšie objavujú aj v úžitkových záhradách. Pestovanie kustovnice čínskej (lycium chinense) je pomerne jednoduché a tak môže byť vhodným doplnkom do každej záhrady.

Pestovanie: Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok. Keďže jej konáre majú tendenciu rásť do dĺžky a prevísať, je ju vhodné vyväzovať na oporný kolík a pravidelne strihať (na jar). Rez by mal byť však len mierny, keďže goji plodí na minuloročnom dreve.

8. Mišpuľa obyčajná

Mišpuľa má u nás dlhú históriu pestovania no tiež patrí k menej známym druhom ovocia na ktoré sa postupom času zabudlo. Plody mišpule sa zbierajú počas neskorej jesene (po premrznutí) a následne sa nechávajú ešte vyzrieť aby ich dužina úplne zhnedla, zmäkla a získala nezameniteľnú chuť mišpule, pripomínajúcu skaramelizovanú hrušku.

Pestovanie: Vyžaduje si suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou. Je vhodnejšia pre teplejšie lokality a môže sa pestovať v rôznych pestovateľských tvaroch. Mišpuľa je samoopelivá, takže na pestovanie postačuje jediný strom tohto druhu.

9. Drieň jedlý

Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Väčšinou sa s drieňom stretávame voľne v prírode (drieň obyčajný), no len málokto ochutnal aj jeho šľachtenú podobu. Plody drieňa jedlého (cornus mas) sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách. Drieň jedlý je navyše skvele prispôsobený na naše klimatické podmienky, takže môže byť vhodným doplnkom do každej ovocnej, no i okrasnej záhrady.

Pestovanie: Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra ale aj stromu. Dobre znáša rez, takže sa často pestuje aj ako opadavý živý plot.

10. Jujuba (Čínska ďatľa)

Jujuba (Ziziphus), známa aj pod názvom čínska ďatľa produkuje chutné, chrumkavé plody, sladkosťou a chuťou podobné menším jablkám (ak sa nechajú na strome, tak zhnednú, zvráskavejú a sú ešte sladšie a chutnejšie) a pritom je prekvapivo odolná voči našim klimatickým podmienkam. Pochádza z juhovýchodnej Ázie, no dlhodobo dokáže odolávať teplotám do – 20 až – 25°C, takže v teplejších lokalitách a na chránených lokalitách sa jej dobre darí.

Pestovanie: Jujube sa najviac bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku. Vie sa prispôsobiť na väčšinu typov pôdy a vďaka svojej prispôsobivosti a schopnosti rozmnožovať sa koreňovými výhonkami sa v subtropických podmienkach považuje za invazívnu rastlinu, no v našom klimatickom pásme sa ľahko drží pod kontrolou a dorastá do výšky 3 – 4 m.

 

Na záver

Chýba vám niektorý druh netradičných ovocných stromov v našom výbere? Dajte nám prosím o tom vedieť nižšie komentároch tejto témy.

 

Užitočné informácie:

1. Prehľad odolných odrôd ovocných stromov: ovocné stromy a ich rezistentné odrody

2. Ako sadiť ovocné stromy: sadenie stromov jednoducho a prehľadne

3. Všetko o pestovaní citrusov v domácich podmienkach: pestovanie citrusov v kvetináči