Produktívne pestovanie papriky od sadenia až po zber
Všetko o pestovaní papriky vrátane pestovania priesad, presádzania, starostlivosti, ochrany a zberu:
Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý.
Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie ak im doprajete vhodné podmienky na rast a práve tomu sa v tejto téme budeme venovať. Zameriame na všetky informácie súvisiace s pestovaním papriky vrátane výberu vhodného druhu a kultivaru, s tým ako a kedy ich sadiť, s presádzaním sadeníc papriky do záhrady, so starostlivosťou zameranou na to, aby boli papriky produktívne, až po samotný zber úrody:
1. Ako a kedy pestovať papriku
3. Pestovanie priesad papriky zo semienok
4. Sadenie priesad papriky v záhrade
5. Pestovanie papriky v kvetináči
6. Starostlivosť o papriku (polievanie, strihanie, hnojenie, škodcovia,...)
1. Ako a kedy pestovať papriku v záhrade
Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Pri našich relatívne krátkych vegetačných sezónach ich je nutné každoročne nanovo vysádzať ako letničky, ktoré plodia až kým ich nezničia prvé mrazy ( v teplejších klimatických zónach rastú ako trvalky dorastajúce až do niekoľkometrovej výšky).
Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 – 5 mesiacov kým by začali produkovať prvé plody a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť) a do záhrady je možné papriku presadiť až keď im nehrozí mráz a keď priemerná nočná teplota neklesá pod 12 °C, čo v našich podmienkach znamená máj (podľa lokality a sezóny). V prípade pestovania papriky zo semienok je potrebné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady aby mali sadenice papriky na presádzanie ideálnu veľkosť (10 – 20 cm). Následne trvá paprikám 60 až 90 dní, kým vyprodukujú prvé zrelé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov papriky až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny. Vegetačnú sezónu papriky môžeme predĺžiť pestovaním v skleníkoch, no v takom prípade je potrebné zabezpečiť vetranie, keďže papriky neplodia ak teplota vzduchu prekročí 35 °C.
2. Druhy a odrody papriky
Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín paprík, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky). Väčšina druhov papriky má kríčkovitú formu rastu pričom v našich klimatických podmienkach dorastajú do 1 metra výšky (v skleníku aj vyššie).
Pre pestovateľov je dôležitá aj genetická výbava papriky podľa ktorej rozlišujeme
Hybridy – krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov. Väčšina papriky, ktoré nájdeme v supermarketoch sú hybridy rovnako ako už predpestované sadenice, ktoré ponúkajú predajcovia.
Pôvodné odrody – ich výhodou je často krát lepšia, komplexnejšia chuť a vyššia genetická stabilita vďaka ktorej je možné využiť semienka z dopestovaných paprík na výsadbu rovnakej odrody na ďalšie sezóny (pri hybridoch to nie je možné).
Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Niekedy je pri odrodách paprík uvádzaný aj počet dní potrebných na dozretie úrody. Na pestovanie v exteriéri je vhodné vybrať skoré odrody, ktoré stihnú vyprodukovať čo najviac plodov počas našej krátkej vegetačnej sezóny.
Naše tipy na odrody paprík
Poznámka: Označenie H znamená Hybrid (pri nákupe semien sa väčšinou stretnete s označením F1 čo znamená prvú generáciu hybridného kríženia)
Kapie: Karmen, Slovakia, Emerald giant, Blava, Big bertha, Sweet sunrise, Milena (H)
Klasické papriky: PCR, corno di toro, maďarská vosková, lungy (H), poblano, baranie rohy, super amy (H)
Čili papričky: Cayenne, Habanero, Jalapeňo, Bhut jolokia, Thai hot, Aji lemon, Carolina reaper
Viac o pestovaní a druhoch čili papričiek nájdete tu: pestovanie a druhy chilli papričiek
Máte tipy na vaše obľúbené odrody? Neváhajte nám a čitateľom tejto témy o nich vedieť v komentároch pod týmto článkom.
3. Pestovanie sadeníc papriky zo semien
Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch. Môžete siahnuť po paprikách rôzneho vzrastu a môžete zvoliť pôvodné odrody ako aj rôzne hybridy.
Ak si chcete vypestovať svoje vlastné sadenice papriky zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Môžete ich pestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete), či v skleníku. Dôležitá je však stabilná teplota 20 – 30°C pri ktorej semienka papriky začínajú klíčiť a minimálne 4 hodiny priameho slnka.
Semienka papriky môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Môžete na to využiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory. Semienka prekryjete cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejete. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viac semienok, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie. Priesady papriky sú pripravené na presadenie ako náhle dosiahnu 10 – 20 cm výšku.
4. Sadenie papriky
Existuje viacero spôsobov ako sadiť papriku. Presádzanie sadeníc papriky do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde. Na sadenie papriky si vyhliadnite slnečné stanovisko s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne.
Pôda: Papriky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v mierne kyslých až neutrálnych pôdach s pH 5,5 až 7. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie papriky priepustná, no zároveň by mala obsahovať dostatočné množstvo organickej zložky aby zadržiavala pre rastlinu vlhkosť. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia. Prečítajte si viac o príprave pôdy pred jarnou výsadbou.
Aklimatizácia sadeníc papriky: Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 – 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Takto aklimatizované sadenice papriky môžeme presádzať do záhrady.
Presadenie sadeníc papriky: Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Na presadenie si radšej vyberte oblačný deň, bez priameho slnečného svetla, ktoré by mohlo čerstvo presadené papriky spáliť.
Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov, a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Pri výsadbe môžeme zapracovať do pôdy aj mykorízne huby, ktoré pomáhajú rastlinám získavať vlahu.
Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu. Výška opory závisí od variety papriky, no zvyčajne stačí 1 m (v skleníku 2 m).
Pri pestovaní papriky je ideálne pokryť pôdu okolo základne rastliny mulčom (slamou, drevnou štiepkou, kôrou, tmavou fóliou, geotextíliou atď.), ktorý chráni pôdu pred vysúšaním, rastom burín a plody pred kontaktom s pôdou.
5. Pestovanie papriky v kvetináči
Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj menších kontajneroch (10 – 20 l). Ďalšou výhodou pri tejto forme pestovania je, že papriky môžeme pestovať ako trvalky, pretože sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú takéto dospelé rastliny oveľa produktívnejšie ako počas svojej prvej sezóny. Táto alternatíva pestovania sa obzvlášť využíva pri pestovaní čili papričiek, ktoré na úplne dozretie svojich plodov potrebujú niekedy až 5 mesiacov na čo je naša vegetačná sezóna vonku v záhrade príliš krátka.
Aj pri pestovaní papriky v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Ostatné nároky a starostlivosť o papriku v kvetináčoch sa nelíšia od ich pestovania v záhrade.
6. Starostlivosť
Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky. Vyššie kultivary je potrebné priviazať o kolík aby boli rastliny stabilnejšie.
Teplota: Paprika je známa svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 – 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Do záhrady preto papriky presádzame pomerne neskoro až keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. V prípade pestovania papriky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ako náhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike.
Voda: Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 – 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok). Ak budete papriky polievať príliš často, korene nebudú mať potrebu rásť do hĺbky, rastliny nebudú dostatočne silné a naopak budú náchylné na hnilobu koreňov či rôzne hubové ochorenia.
Hnojenie: Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať, no ak nie je pôda dostatočne výživná môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) ako náhle začne kvitnúť a vytvárať plody. Alternatívou kompostu môže byť dobre vyzretý hnoj zapracovaný do pôdy už na jeseň či použitie prírodných hnojív v tekutej forme počas sezóny.
Čítajte aj: Čo je to dobré hnojivo?
Odburiňovanie: V prípade použitia dostatočne hrubej (5 cm) vrstvy mulču odburiňovanie odpadáva, no ak mulč nepoužívate je potrebné okolie papriky pravidelne odburiňovať.
Prezimovanie: Papriku môžete pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Je to možné pri paprikách v pestovaných v kvetináči, no keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča a zazimovať ju v interiéri. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca. 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov). Následne môžete rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca. 10 - 15 °C (teplota by nemala klesnúť pod 6°C) a s trochou prirodzeného svetla, kde prežije zimu. Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne). Prezimovaná paprika má zvyčajne počas nasledovnej sezóny viac sily a je produktívnejšia ako mladé sadeničky.
Škodcovia a choroby papriky: Paprika je relatívne bezproblémová plodina no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.
7. Zber papriky
Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline.
Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok. Semienka nehybridných paprík je možné využiť aj na výsadbu v budúcich sezónach.
Čítajte aj: Ako zbierať a uchovať semená na ďalšiu sezónu v záhrade
Naše tipy pri pestovaní papriky:
• Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť. Paprike to pomôže nasmerovať prvotnú energiu do rastu, čoho dôsledkom budú väčšie a kvalitnejšie plody.
• Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa a naopak nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu. Viac o tejto téme nájdete tu: čo s čím pestovať.
• Papriky dokážu prosperovať viacero rokov na rovnakom mieste v záhrade, no v prípade výskytu škodcov, chorôb alebo vyčerpania pôdy ich je vhodné presunúť na iné miesto ako je to opísané tu: rotácia rastlín v záhrade
• Ak si kupujete už dopestované priesady papriky, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, choroby či napadnutia škodcami, ktorými by ste nakazili aj ostatné rastliny v záhrade. Rovnako sa vyhnite nákupu už kvitnúcich alebo plodiacich paprík.
Užitočné informácie:
1. Pestovanie vo vyvýšených záhonoch: Prečo sú vyvýšené záhony dobrý nápad?
2. Prehľad záhradníctiev a záhradných centier v SR: záhradníctva
Použité zdroje: extension.umn.edu, planetnatural.com, quickcrop.co.uk
