Produktívne pestovanie paradajok od sadenia až po zber
Všetko o pestovaní paradajok vrátane pestovania sadeníc, presádzania, starostlivosti, ochrany a zberu:
Pestovanie paradajok je v zeleninových záhradách veľmi obľúbené, pretože rajčiny majú vďaka ich vlastnostiam medzi jednotlivými druhmi zeleniny špeciálne postavenie. Paradajky nie sú príliš náročné na pestovanie, sú veľmi produktívne, sú dostupné v nespočetnom množstve odrôd a najmä nám ponúkajú svoju nenahraditeľnú chuť bez ktorej by bol náš jedálniček oveľa chudobnejší.
V tejto téme sa zameriame na všetky informácie súvisiace s pestovaním paradajok vrátane výberu vhodného druhu a kultivaru, s tým ako sadiť paradajky, s presádzaním sadeníc rajčiakov do záhrady, so starostlivosťou zameranou na to aby paradajky rodili až po samotný zber úrody:
1. Ako a kedy pestovať paradajky
3. Pestovanie sadeníc zo semien
4. Sadenie paradajok v záhrade
5. Pestovanie paradajok v kvetinaci
6. Starostlivosť o paradajky (polievanie, strihanie, hnojenie, škodcovia,...)
1. Ako a kedy pestovať paradajky v záhrade
Rajčiaky sú teplomilné, popínavé rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Pri našich relatívne krátkych vegetačných sezónach ich je nutné každoročne nanovo vysádzať ako letničky, ktoré plodia až kým ich nezničia prvé mrazy ( v teplejších klimatických zónach rastú ako trvalky dorastajúce až do 6 – 10 m výšky).
Ak by sme paradajky sadili v záhrade zo semien, rajčiakom by trvalo 4 – 5 mesiacov kým by začali produkovať prvé plody a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné rajčiaky predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť) a do záhrady je možné paradajky presadiť až keď im nehrozí mráz a keď priemerná teplota pôdy vzrastie nad 15 °C čo v našich podmienkach znamená apríl až máj podľa lokality a sezóny. V prípade pestovania rajčiakov zo semienok je potrebné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred poslednými jarnými mrazmi aby mali sadenice na presádzanie ideálnu veľkosť (10 – 20 cm). Následne trvá rajčiakom 60 až 80 dní, kým vyprodukujú prvé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov paradajok až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny. Vegetačnú sezónu paradajok môžeme predĺžiť pestovaním v skleníkoch.
2. Druhy a odrody rajčín
Existujú tisíce odrôd paradajok rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov a rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín rajčiakov, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa paradajky rozdeľujú na klasické, omáčkové, cherry a dužinaté(steakové). Pre samotné pestovanie je však najdôležitejšie rozdelenie podľa vzrastu na:
Indeterminantné (Kolíkové) rajčiaky pestované v prirodzenej forme rajčiakov (liana) za pomoci opory. V podstate rastú neustále do výšky až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny. Plodia viacnásobne.
Determinantné (Kríčkové/trpasličie) rajčiaky, ktoré dorastajú do určitej výšky (0,5 – 1 m) a sú vhodné na pestovanie bez opory či pestovanie paradajok v kvetináči. Ich nevýhodou je že väčšinou prinášajú len jednu vlnu plodov (táto vlastnosť však môže byť aj výhodou napríklad pri pestovaní omáčkových paradajok, ktoré pri zbere naraz spracujeme). Ide väčšinou o hybridné rajčiaky.
Pre pestovateľov je dôležitá aj genetická výbava rajčiakov podľa ktorej rozlišujeme
Hybridy – krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov. Väčšina paradajok, ktoré nájdeme v supermarketoch sú hybridy rovnako ako už predpestované sadenice, ktoré ponúkajú predajcovia.
Pôvodné odrody – ich výhodou je často krát lepšia, komplexnejšia chuť a vyššia genetická stabilita vďaka ktorej je možné využiť semienka z dopestovaných rajčín na výsadbu rovnakej odrody na ďalšie sezóny (pri hybridoch to nie je možné).
Naše tipy na odrody paradajok
Poznámka: Označenie H znamená Hybrid (pri nákupe semien sa väčšinou stretnete s označením F1 čo znamená prvú generáciu hybridného kríženia)
Klasické odrody: Stupické skoré poľné, Štart (H), Indigo rose, Berner Rose, Anna Russian, Kumato, Eva Purple ball, Uragán (H), Green Moldovan, Ananas Noir, Azoychka
Cherry odrody: SunGold (H), Gardenberry (H), Sweet treats(H), Datlo
Veľké dužinaté/steakové odrody: Býčie srdce (v rôznych varietách), Soldacki, Cherokee purple, Brandywine, Rose de Berne, Black Krim
Omáčkové odrody: San Marzano, Roma, Opalka, Big Mama, Amish paste
Máte tipy na vaše obľúbené odrody? Neváhajte nám a čitateľom tejto témy o nich vedieť v komentároch pod týmto článkom.
3. Pestovanie sadeníc paradajok zo semien
Pestovanie vlastných sadeníc rajčiakov Vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch. Môžete siahnuť po kríčkových či kolíkových kultivaroch a môžete zvoliť pôvodné odrody aj hybridy.
Ak si chcete vypestovať svoje vlastné sadenice rajčiakov zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Môžete ich pestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete) či v skleníku. Dôležitá je však stabilná teplota 20 – 25°C pri ktorej semienka paradajok začínajú klíčiť a minimálne 4 hodiny priameho slnka.
Semienka rajčiakov môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Môžete na to využiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory. Semienka prekryjeme cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejeme. Substrát udržiavame vlhký, no nie premočený. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť 2 semienka, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie. Sadenice rajčiakov sú pripravené na presadenie ako náhle dosiahnu 10 – 20 cm výšku.
4. Sadenie paradajok
Existuje viacero spôsobov ako sadiť paradajky. Presádzanie sadeníc rajčiakov do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy a pôda je dostatočne zohriata (15 °C). Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde. Na sadenie rajčín si vyhliadnite slnečné stanovisko s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne.
Pôda: Paradajky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6,2 až 6,8. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie rajčín maximálne priepustná pretože korene rajčiaku môžu v ideálnych podmienkach siahať až 2,5 m do hĺbky. Paradajky preto dosahujú najlepšie výsledky pri pestovaní v priepustných (piesočnaté pôdy s dostatkom organickej zložky) pôdach zatiaľ čo v ťažkých, ílovitých a kamenistých pôdach dosahujú menšie úrody. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená aby bola výsadba jednoduchšia. Prečítajte si viac o príprave pôdy pred jarnou výsadbou.
Aklimatizácia sadeníc rajčiakov: Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 – 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Takto aklimatizované sadenice rajčiakov môžeme presádzať do záhrady.
Presadenie sadeníc paradajok: Sadenice paradajok môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 60 cm rozstupoch (pri kríčkových formách min. 1 m). Ak si vyberáme termín, kedy sadiť paradajky, vyberte si radšej oblačný deň, bez priameho slnečného svetla, ktoré by mohlo čerstvo presadené paradajky spáliť.
Následne môžeme sadiť rajčiny vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc paradajok odstránime všetky lístky, ktoré vyrastajú pod poschodím vrcholových listov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 2 cm od vrchných listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože paradajky majú schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Pri výsadbe môžeme použiť aj mykorízne huby, ktoré pomáhajú rastlinám získavať vlahu.
Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch rajčiaku neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe rajčiakov zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, po ktorej bude môcť rajčiak šplhať. Opora by mala mať nad zemou 2 – 3 m a mala by byť zatlčená v zemi dostatočne hlboko aby bola stabilná.
Pri pestovaní paradajok je ideálne pokryť pôdu okolo rajčiaka mulčom (slamou, drevnou štiepkou, kôrou, atď.), ktorý chráni pôdu pred vysúšaním, plody pred kontaktom s pôdou a chráni pôdu pred burinami.
5. Pestovanie paradajok v kvetináči
Paradajky môžeme pestovať aj v nádobách s drenážnymi dierami na dne. Čím väčší objem majú – tým lepšie (v ideálnom prípade až 60 l), pričom trpasličie odrody je možné pestovať aj v menších (20 – 30 l ) kontajneroch.
Aj pri pestovaní rajčiakov v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní paradajok v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Ostatné nároky a starostlivosť o paradajky v kvetináčoch sa nelíšia od ich pestovania v záhrade.
6. Starostlivosť
Paradajky si počas rastu nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť. Úrodnosť rajčiakov však môžeme zvýšiť ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení a to tak, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom). Takto rajčiak prinútime k tomu aby energiu nasmeroval do produkcie plodov namiesto nových vetiev a listov.
Hlavnú stonku je s postupným rastom potrebné priväzovať k opore (cca. každých 25 cm) širokými motúzmi/stužkami. Rajčiakom tiež prospieva ak ich zbavíme spodných bočných stoniek s listami, ktoré sa dotýkajú zeme. Zlepšíme tak cirkuláciu vzduchu v okolí rastliny a znížime riziko nákazy možnými chorobami a škodcami.
Polievanie: Paradajky sú známe svojimi hlbokými koreňmi, ktorými si dokážu vodu ťahať až z 2,5 m hĺbky. Častejšiu zálievku si preto vyžadujú len 1 – 2 týždne po presadení a následne ich je potrebné polievať len pri dlhotrvajúcom suchu (1x týždenne). Mierne zoschnutie listov paradajok rastline nevadí a neovplyvní výšku úrody. Ak ich budete polievať príliš často, korene nebudú mať potrebu rásť do hĺbky, rastlina nebude dostatočne silná a naopak bude náchylná na hnilobu koreňov či rôzne hubové ochorenia.
Hnojenie: Paradajky patria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a preto prosperujú najmä v pôdach bohatých na živiny a organickú zložku. Zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar rajčiaku vystačí po celú sezónu a preto paradajky už nie je potrebné prihnojovať. Alternatívou kompostu môže byť dobre vyzretý hnoj zapracovaný do pôdy už na jeseň či použitie prírodných hnojív v tekutej forme počas sezóny.
Čítajte aj: Čo je to dobré hnojivo?
Odburiňovanie: V prípade použitia dostatočne hrubej (5 cm) vrstvy mulču odburiňovanie odpadáva, no ak mulč nepoužívate je potrebné okolie rajčiakov pravidelne odburiňovať .
Škodcovia a choroby paradajok: Boj proti voškám, moliciam a rôznym druhom hubových či bakteriálnych ochorení paradajok je neodmysliteľnou súčasťou života záhradkárov a pri pestovaní rajčín sa im nevyhne nik, no s použitím správnych metód ich môžete podstatne zredukovať. Škodcom a chorobám paradajok sme sa venovali v osobitnom článku, v ktorom môžete nájsť viac informácií o najbežnejších druhoch škodcov a chorôb ako aj opatreniach proti nim: Choroby a škodcovia paradajok
7. Zber Paradajok
Paradajky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Práve dlhšie sucho a schnutie listov paradajok urýchľuje dozrievanie ich plodov a preto rajčiaky už pred koncom sezóny nepolievajte aby mohli plody rýchlejšie dozrieť.
Paradajky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie paradajok je vhodná príprava rôznych omáčok či sušených paradajok. Semienka nehybridných paradajok je možné využiť na výsadbu v budúcich sezónach.
Čítajte aj: Ako zbierať a uchovať semená na ďalšiu sezónu v záhrade
Naše tipy pri pestovaní paradajok:
Paradajkám sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, borák, šalvia, rozmarín, horčica a mnoho iných. Viac o tejto téme nájdete tu: čo s čím pestovať.
Paradajky dokážu prosperovať viacero rokov na rovnakom mieste v záhrade, no v prípade výskytu škodcov, chorôb alebo vyčerpania pôdy ich je vhodné presunúť na iné miesto ako je to opísané tu: rotácia rastlín v záhrade
Ak si kupujete už dopestované sadenice rajčiakov, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, choroby či napadnutia škodcami, ktorými by ste nakazili aj ostatné rastliny v záhrade. Rovnako sa vyhnite nákupu už kvitnúcich alebo plodiacich rajčiakov.
Užitočné informácie:
1. Recept na domáce sušené paradajky: Ako si pripraviť domáce sušené paradajky
2. Prehľad záhradníctiev a záhradných centier v SR: záhradníctva
Použité zdroje: growing tomatoes, modernfarmer.com, planetnatural.com, quickcrop.co.uk
