Včely a včelárenie v horskej oblasti na Orave. Moje skúsenosti. Ako ich obhospodarujem ja?

Včely a včelárenie v horskej oblasti na Orave. Moje skúsenosti.

 

Predstavenie našej včelnice.

(Včela  - Apis mellifera carnica - Kranka)

 

Včelárim pri obci Nižná, 600mnm, v údolí rieky Orava. Včelnica je obkolesená smrekovými vrchmi a trávnatými lúkami. Popri smrekoch sú zamiešané jedle, borovice, javore, jarabina a buky. Pri lesoch, potokoch a nekosených lúkach vyrastajú pichliače, bodliaky, vŕby, trnky, hloh, baza, sem tam lipa a iné rastlinky –  pozrite: Kvety okolo včelnice.

Podnebie je vlhké a chladné, čo má svoje výhody aj nevýhody. Ako sa spieva – „na Orave dobre, sviežo a zdravo„. 

Zatiaľ obhospodarujem dvdadsať produkčných včelstiev na jednom stanovišti, pri našom ovocnom sade. Plánujem vybudovať druhé stanovište, kvôli množeniu a oddelkom. Nekočujem za znáškou, i keď i nad tým uvažujem, kočovať s vlečkou za osobným autom, tak do 30 km. Hlavne na maliny, vres a čučoriedky. Bližšie k hore. Problém by asi bol hlavne s medveďmi.

Používam úľovú zostavu Čechoslovák, vysoký nástavok+polovičný nástavok+medník ( ako medník sa snažím používať nízke nástavky ). Úle sú voľne na stojanoch, vedľa seba. Odnímateľné dno ( použiteľné na peľochyt ), medzidno – to používam pod vrchnák, na oddlelenie včelstiev, zakrývanie pri medobraní, prikrmovanie. Plechový vrchnák uteplený polystyrénom.

Úle sú neuteplené s očkami, hrúbka stien 2,7 cm, bez falcov. Pred poslednou znáškou používam výklz, kvôli sliedeniu a rabovaniu. Výklzy sa mi osvedčujú čoraz viacej pri medobraní aj na jar a v lete, nie len na konci znáškového obdobia.

Info s vlastnoručne vyrobenými výklzmi pridám.

Materskú mriežku používam podľa potreby. Klasické rámiky s drôtikom a medzistienkami. Takisto stavebné rámiky. K nim do polovičných rámikov dávam len kúsky medzisteny. Úle si vyrábam sám, čo najjednoduchšie.

Rozvoj včiel a znáška.

Zima v posledných časoch už nie je taká tuhá ako bývala. Pokrývka snehu je menšia. Najstudenším mesiacom je Január.

Ak počas zimy nie sú moc veľké výkyvy, dobre preliečené a silné včely, prezimujú bez väčších strát a neminú priveľa zásob. V r. 2016-2017 bola tuhšia zima ako zvyčajne, mrazy sa v noci vyšplhali cez  -34 stupňov. Včely prezimovali všetky, len v jednom úli nebola matka. Tie som musel spojiť.

Zima 2017-2018  bola mierna, prišla skorá jar. Neprežilo dvojo včelstiev. Jedno včelstvo v osem rámikovom úli. Príčiny boli od hladu. Toto včelstvo som predtým nechal prirodzene sa vyvíjať, celé leto bolo sucho, zásoby nemali žiadne. Prikrmoval som, ale asi som beznnáškovosť v lete podcenil. Druhé včelstvo ktoré neprežilo, bolo bez matky.

V roku 2019 bolo veľa snehu, zima priemerná. Neprežilo dvojo včelstiev z trinástich. Jedny boli slabé, napadnuté klieštikom, tie som myslel že nemusia prežiť do jary. Druhé boli silné, tam mohla byť príčina v reinvázii klieštika. Apríl bol na začiatku veľmi suchý a teplý, potom prišlo ochladenie a prepršalo až do konca Mája. Dážď prírode pomohlol, ale kvitnúce stromy sa veľmi slabo opelili. Jarná znáška prakticky nebola. Vlaha ale pomohla – v lete bola bohatá znáška z maliny a medovice. Medobranie: priemer 22kg lesného medu hlavne z medivice na včelstvo.

Zima 2019-2020. Prežilo všetkých 20 zazimovaných včelstiev. Zima bola mierna, včely sa viacej krát preleteli. Neuškodila im ani predošlá neskoršia medovicová znáška. Zásob im ostalo veľa, pri prehliadke som musel zásoby včelstvám odoberať – aby mala matka kde klásť, a mohli ukladať z vŕb a tiež kvôli pridávaným ms. V Máji prišiel  mráz a dažde, potom rojová nálada. Znáška bola slabá. Mnoho včelárov tento rok vnímalo medzi najhoršie znáškové roky. Medobranie: 11kg jarného a neskoršieho lesného medu hlavne z malín a bodliaku na včelstvo.

Rok 2020 – 2021. Pripravil som k prezimovaniu 26 včelstiev. Dokŕmil koncom Augusta, 5 l vedierkami so slamou. Zásoby: priemerne 7-10 kg medu + 10 kg cukru. Nikdy nezimujem včelstvá čisto len na cukru. V plodisku im med nevyberám.

Aktualizácie o prezimovaní včelstiev, a noviniek nájdete na mojej web. stránke.

 

Včely ma fascinujú, ako dokážu prežiť celodenné mrazy!

 

Jarné obdobie.

Prvé väčšie množstvo peľu je skoro na jar z Liesky a Vŕby. Prvý nektár z vŕby Rakyty. V tomto období zimné staré včely už strácajú svoju silu a pomaly sa vytrácajú. Postupne ich nahrádzajú mladé. Plodujú väčšinou hore pod vrchnákom. Postupne silnejú presúvajú sa s plodom aj nižšie. Až teraz spotrebujú väčšinu zimných zásob. Potrebujú len dobre uteplený strop a pokoj.

Začína kvitnúť púpava, trnka, ovocné stromy a hloh. Včely idú rýchlo do sily. Jarný med im väčšinou nechávam na zosilnenie. Vyberiem len pár rámikov pre rodinu. Na Orave môže rýchlo prísť ochladenie, jarný med majú ako zálohu. Inak by som musel podnecovať. ( Ak spotrebovali zimné zásoby, a jar je naozaj na znášku zlá, daždivá a studená, prikrmovaniu sa nevyhnem ). Keď včely dostatočne zosilnejú, prichádza na rad rozmnožovací pud a s ním roje na stromoch.

 

Aby som nemusel liezť po stromoch, proti rojeniu robím oddelky a zoslabujem. Aj keď to dakedy nestačí. Veď rozmnožovanie je sila prírody! Rojenie má svoje výhody aj nevýhody. Ak sa včely vyroja, medu je menej. Ale zase ako roj sa ozdravia a krásne stavajú nové plásty.

Matky značím a snažím sa zastrihávať krídelko. Najlepšie je značiť matku na jar. Včely nie sú v plnej sile a matka sa dobre hľadá. Odporúčam matky značiť, uľahčuje a urýchľuje to prácu so včelami. Napríklad pri tvorbe oddelkov, menení matky alebo spájaní.

Oddelkov robím približne toľko ako je produkčných včelstiev. Tvorbu oddelkov a množenie matiek prinesiem v inom článku.

Po odkvitnutí púpavy, javorov, hlohov a ovocných stromov, väčšinou príde menšia znášková prestávka. Často ochladenie prinesú  zamrznutý. Treba si dať pozor aby včely mali dosť zásob. A práve po ochladení sa včely radi vyroja.

 

Leto.

Postupne začínajú kvitnúť kvety z lúky. ( Ale nie je to žiadna sláva. Púpava na jar. Trochu ďateliny plazivej a páru iných kvetov, v poslednom čase sa obiavuje veľa čakanky. Asi kvôli koseniu, dosádzaniu tráv a umelom hnojeniu kvety z lúk vymizli. Neskôr sú to bodliaky a pichliače na spásanej, ale nekosenej lúke. ) Potom Malina, Lipa, Černica. Podľa počasia medovica zo smrekov. Rozmnožovací pud pomaly opadáva. Znáška nie je nárazová, ale stálelšie. Pravdaže ak je na to počasie. Už sa stalo, že počas kvitnutia malín, som musel včely prikrmovať, rámiky mali úplne prázdne, matky prestali plodovať..

 

Horský med – u nás prevažne z maliny, bodliakov a z medovice zo smrekov, býva tmavý, jantárovo až červeno zafarbený, voňavý, príjemnej kyslastej chuti.  Väčšia znáška z medovice bola v r. 2014 a v r. 2019.

 

 

Množenie, liečenie a pomoc pri rozvoji paše pre včely.

 

Znáška končí koncom Júla. Po vybratí posledného medu, preliečim ekologickým Beevital, alebo Ekopol. Ak je vysoký počet klieštikov, ešte používam Gabonové pásiky. ( V roku 2019 som vyrezával trúdie rámiky, robil oddelky, miesto Beevitalu a Gaponu som použil kyellinu mravčiu a Ekopol. Kyelina mravčia moc nezaúčinkovala. )

Množstvo klieštika kontrolujem na podložke na odnímateľnom dne, alebo metódou práškového cukru. Snažím sa preliečiť ihneď po medobraní, aby vyvíjajúce sa zimné včely neboli poškodené klieštikom. Oslobodiť sa od klieštikov včelám pomáham vyrezávaním trúdieho plodu. Na jeseň ešte preliečim Varidolom, podľa spadu klieštika, 1-3 krát. 

Proti Noseme používam Nozevit, mám s ním veľmi dobré skúsenosti. Tiež pomáha dobré počasie a prikrmovanie sirupom 1:1.

Snažím sa trochu zveľadiť pastvu pre včely. V sade kosím až po odkvitnutí púpavy. A sadím po okolí vŕbu, aj dva krát kvitnúcu. Takéto vŕby na včelnici sú skvelá vec pre včely. Ak je to možné, odporúčam si ich vysadiť každému včelárovi. Skúšal som vysádzať kvetovú lúku, ale to mi moc nevyšlo.

Včely si množím sám. Najjednoduchšie je využívať rojové matečníky z dobrých včiel. Matky sú z nich kvalitné. Ale radšej množím matky z najlepšieho včelstva, ktoré mám na včelnici. Ako som písal vyššie, článok ako množím matky, napíšem. Naučil som sa množiť matky na včelárskej farme v Čechách.  Niekedy prispievam novou krvou od šľachtiteľa včiel – naposledy mi včely v oddelku tieto matky zabili. Ale skúsim to znovu, výsledok napíšem.

V roku som kúpil 3 matky od šľachtiteľa včiel, prijali sa všetky v oddlekoch.

Včely zakrmujem po poslednom medobraní, počas Augusta. Pomocou fliaš s presakovacími vrchnákmi, alebo 5l vedierkami so slamou.

.

Med a iné včelie produkty

Snažím sa zazimovať na zmiešaných zásobách med+cukor. Vysoký a na ňom nízky nástavok. Med vytáčam v prerobenom staršom medomete na elektrický pohon. K el. pohonu dobre slúži vŕtačka.

Propolis zbieram pomocou mriežok.

Popri množení matiek sa chystám zbierať materskú kašičku. Materská kašička - royal jelly,  si myslím že je nedocenený produkt včiel. Viacej o nej nájdete v budúcom článku.

Peľ nezbieram. Iba ak upravený z buniek - Pergu. To je uložený peľ včelami do buniek. Prekvasený a zaliaty medom.

Staré dielo pravidelne obmieňam. Rámiky vytápam buď v slnečnom tavidle alebo v hrnci s vodou. Vosk nevymieňam za medzistienky ale tvorím originálne sviečky zo včelieho vosku.

Rámiky skladujem vo voľných nástavkoch.

Včelárenie je beh na dlhšie trate.

Učím sa stále. Pomocou knižiek, prednášok, prírody, včelárov a včiel. Včelárim od roku 2009. Stále je čo zdokonaľovať.

Pomáhal ma zaúčať otec, a včelári pán Kozáčik a pán Terén z Nižnej nad Oravou. Navštevoval som včelársku školu v Banskej Bystrici. Na praxi som bol jednu sezónu na včelárskej farme u Petra a Janky Cihlářových, kde sme obhospodarovali 1100 včelstiev a asi 500 oddelkov. Bola to prax a vysoká škola v jednom.

Urobil som si kurz asistenta veterinárneho lekára. V našom regióne chodím prehliadať zdravotný stav včelstiev.

Budem rád ak sa pripojíte do debaty, možno by ste sa chceli pochváliť ako včelárite Vy? Ak máte nejaké otázky, neváhajte ma kontaktovať.