Život včiel v Máji a práce s nimi
Plodovanie je už v plnom prúde. Včely zbierajú peľ a nektár. Začínajú pomýšľať na rojenie. Na využitie skorej znášky by už celé plodisko malo byť obsadené včelami.
Práce v máji
Podľa toho, ako sa včelstvo vzmáha, musíme upraviť priestor a priebežne pridávať medzistienky. V nadstavkových úľoch ich posunieme bližšie k plodovému hniezdu, kde ich včely rýchlejšie vystavajú. Keď je medzierka už zastavaná, môžeme inú, krajnú, previesť k plodovému hniezdu. Pritom postupujeme podľa vlastnej metódy, ale nemali by sme zabúdať na staré včelárske pravidlo, podľa ktorého by sa pred „zmrznutými svätými“ nemalo na plodovom hniezde nič meniť. Keď aj napriek dobrej znáške stavebný prúd včelstva ustane, znamená to, že sa pripravuje na rojenie. Preto mu pridáme prázdne plásty, aby matka mohla hneď začať klásť.
Keď sú všetky plásty obsadené a včely prevísajú dolu, nadstavíme včelstvu medík alebo ďalší nadstavok. V úľoch prístupných zozadu odstránime krycie doštičky a namiesto nich položíme mriežku; prázdne plásty, prípadne zaviečkované plodové plásty z plodiska prevesíme do medníka.
Podobne môžeme potupovať aj pri včelárení v nadstavkových úľoch. Na druhý alebo tretí nadstavok položíme mriežku a nad ňu do ďalšieho nadstavku umiestnime prázdne plásty a plásty so zaviečkovaným plodom. Dolu môžeme prázdny priestor vyplniť medzistienkami. Pri nadstavkovom včelárení sa však všeobecne mriežka nepoužíva. Včely zvyčajne zaplnia medom celé okrajové plásty, ktoré potom môžeme vytočiť. Nový nadstavok použijeme vtedy, keď sa medzi plástmi pohybuje plno včiel. Pri repkovej znáške sa môže vyskytnúť rojová nálada, ale ak chceme rojeniu zabrániť, použijeme medzidno. Keďže vo všetkých včelstvách nemôžeme rojeniu zabrániť, musíme sa o roje, ktoré vyleteli, aj postarať. Nemali by sme zabúdať ani na vytváranie nových včelstiev.
