Anglický kokeršpaniel, profil plemena a chovné stanice

Autor
Jakub Durdík

Štandard, povaha, výchova a starostlivosť o plemeno anglický kokeršpaniel

Anglický kokeršpaniel je hravé , energické plemeno známe svojou milou, prítulnou povahou a blízkym vzťahom k svojej rodine. I keď bol kokeršpaniel pôvodne vyšľachtený na lov vtákov, v súčasnosti je najmä vynikajúcim spoločníkom a psom do rodiny s deťmi.

Anglický kokeršpaniel je stredne veľké plemeno s jemnou, vlnitou srsťou rôznych farieb, dlhými ušami a prenikavými tmavými očami. Pre toto plemeno je typická vyváženosť tela, povahy a pohybu. Jeho vlastnosti ho predurčujú do roly rodinného psa do bytu alebo rodinného domu. Treba mať však na pamäti, že ide o živé, energické plemeno, ktoré si vyžaduje svoju dennú dávku športu a preto nie je určené pre pasívnych ľudí. Sú to zvedavé a hravé psy, v ktorých sa najmä v prírode prebúdza lovecký pud. Energiu a entuziazmus kokeršpaniela je možné využiť pri rôznych aktivitách ako sú prechádzky, beh, výcvik poslušnosti či agility.

Keďže sú kokeršpaniele extrémne naviazané na svojho pána a rodinu, najlepšie im bude priamo v domácnosti (nie na dvore), kde neostanú nikdy dlho sami. I keď kokeršpaniel oznámi príchod každého cudzieho človeka štekotom, nie je vhodným strážnym psom, pretože väčšinou pre nechcených návštevníkov nepredstavuje hrozbu. Tak ako všetky plemená aj kokeršpaniel si vyžaduje skorú socializáciu a výcvik nato, aby mal stabilnú a vyrovnanú povahu. Socializované kokeršpaniele dobre vychádzajú s inými psami či domácimi zvieratami vrátanie mačiek a sú výborní spoločníkmi do všetkých situácií.

anglický cocker spaniel

História plemena

Plemená španielov boli vyšľachtené v Anglicku už vo 4. storočí z pôvodných španielskych psov, ktoré na britské ostrovy priviezli pravdepodobne rimania. Tieto psy boli určené na lov vtákov ešte v dobách, keď neexistovali spoľahlivé strelné zbrane a keď sa divé vtáky lovili sieťami, lukmi a sokolmi. V tom čase ešte neexistovali jednotlivé plemená španielov a psy sa rozlišovali len na základe ich veľkosti. Takto sa určovalo aj ich využitie na lov vtákov rôznych veľkostí a v rôznych terénoch. Podľa toho boli rozlišované field spaniel, springer spaniel, cocking spaniel a iné typy. Preto sa stávalo, že španiele z jedného vrhu mohli mať rozdielne označenie aj účel. Španiele, ktoré mali menej ako 12 kg boli väčšinou určené na sliedenie a plašenie sluky (woodcock) a preto sa označovali pomenovaním “cocking spaniel” – predchodca kokeršpaniela.

Rozdielne plemená španielov sa začali rozlišovať a klasifikovať až v 19. storočí spolu s nárastom popularity psích výstav. Takto vznikli viaceré plemená britských španielov (anglický špringeršpaniel, poľný španiel, clumberský španiel, írsky vodný španiel) vrátane anglického kokeršpaniela.

Chov anglického kokeršpaniela sa v USA začiatkom 20. storočia začal uberať iným smerom, keďže americkí chovatelia začali uprednostňovať kokeršpaniele nižšieho vzrastu, s hustejšou srsťou, kratšou hlavou, využívané skôr ako spoločenské psy. Americké kokeršpaniele boli natoľko odlišné, že sa v roku 1946 uznali ako samostatné plemeno pod názvom americký kokeršpaniel.

V priebehu 20. Storočia sa anglický kokeršpaniel stal jedným z najobľúbenejších rodinných psov a dodnes patrí medzi 15. najpopulárnejších plemien psov na svete.

Štandard plemena

Použitie: sliedič, spoločenský pes

Klasifikácia FCI: 8. skupina - retrivre, sliediče a vodné psy 2. sekcia – sliediče

Celkový zjav: Kompaktná a vyvážená stavba tela spolu s radostnou, energickou a športovou povahou.

Dôležité proporcie: Výška v kohútiku je približne rovnaká ako vzdialenosť od kohútika po koreň chvosta

Farby srsti:

Jednofarebné: čierna, ryšavá, zlatá, čokoládová, červenohnedá a tmavohnedá

Dvojfarebné: čierno-biela, oranžovo-biela, hnedočerveno-biela, citrónovo-biela, všetky uvedené so škvrnami alebo bez.

Trojfarebné: Biela, čierna a svetlohnedá; červenohnedá, biela a svetlohnedá.

Grošované (fŕkané): modrá; oranžová; citrónová; hnedočierna; modrá a svetlohnedá; hnedočervená a svetlohnedá

Priemerné rozmery a hmotnosť: psy kohútikova výška 39 - 41 cm, hmotnosť 13 – 14,5 kg
suky kohútikova výška – 38 - 39 cm, hmotnosť 13 – 14,5 kg

Vek dožitia: 12 až 14 rokov

Chovné stanice plemena anglický kokeršpaniel

šteniatko anglický kokeršpaniel Výber vhodnej chovnej stanice má veľký vplyv nielen na exteriér a zdravie ale aj na povahové vlastnosti kokeršpanielov, pretože kľúčové prvé týždne strávia vo svojej rodnej chovnej stanici, kde dostávajú tú správnu výživu a kde sa formuje ich povaha, vzťah k ľuďom a iným psom.

So šteňaťom anglického kokeršpaniela dostanete aj preukaz o pôvode psa, kde sú okrem informácií o psovi zaznamenané aj exteriérové, zdravotné a povahové vlastnosti jeho predkov v podobe výsledkov výstav, skúšok, zvodov, bonitácií a výsledkov veterinárnych vyšetrení, ktoré tvoria akýsi rodný list šteniatka. Bez týchto informácií by ste si šteniatko vyberali naslepo. V správnej chovnej stanici vám ochotne poradia ako sa o psíka starať, ako postupovať pri jeho výchove a radi vám odpovedia na akékoľvek otázky ohľadne chovu kokeršpanielov.

Pri hľadaní vhodného chovateľa vám pomôže prehľad chovných staníc plemena anglický kokeršpaniel.

Kokeršpaniel a jeho povaha

Každý pes je individualita a má odlišný temperament. Vo všeobecnosti však môžeme povahu anglického kokeršpaniela opísať ako veselú, priateľskú a vyrovnanú. Koker je hravý, prítulný, i keď voči cudzím ľuďom a psom rezervovaný. V prírode sa v ňom prebúdzajú lovecké inštinkty, takže je psíka potrebné čo najskôr naučiť poslušnosti a v exteriéri naň dozerať.

anglický kokeršpaniet temperament Ako každý pes aj kokeršpaniel potrebuje skorú socializáciu nato, aby sa zoznámil s ľuďmi, zvukmi, rôznymi prostrediami a zvieratami, pokiaľ je ešte šteniatko a aby si v daných situáciách vytvoril vhodné vzorce správania. Ak sa socializácia zanedbá, hrozí že kokeršpaniel môže nadmerne a bez dôvodu štekať, za určitých okolností sa báť alebo mať nestabilnú povahu.

Výcvik kokeršpaniela je so socializáciou úzko prepojený a mal by začať ihneď po presune do jeho nového domova. Kokeršpaniel napríklad veľmi ťažko znáša samotu a odlúčenie, takže výcvik by mal byť zameraný aj na postupné predlžovanie času, kedy je psík osamote. Citlivej povahe kokeršpaniela neprospieva výcvik pomocou nátlaku alebo trestov a skôr by mal byť zameraný na konzistentné, pozitívne podmieňovanie formou hry a okamžité odmeňovanie vhodného správania.

Tak ako u iných plemien aj u anglických kokeršpanielov sa niekedy rozlišujú exteriérové a pracovné psy. V chove pracovných kokeršpanielov sa dbá na zachovanie ich loveckých inštinktov a povahových vlastností, zatiaľ čo v prípade druhej skupiny je prvoradý vzhľad psa.

Krmivo pre kokeršpaniela:

Anglický kokeršpaniel by mal dostávať dva krát denne kvalitné krmivo. Ideálnou voľbou je BARF strava, no postačia aj kvalitné granule či iné krmivá pre psy s vysokým podielom živočíšnej zložky, doplnené o čerstvé potraviny (mäso, vajcia, zelenina, ovocie). Samotné množstvo krmiva závisí od veľkosti a aktivity, ktorú konkrétny pes počas dňa vynakladá.

Kokeršpaniele majú tendenciu k obezite ak príjem potravy nezodpovedá množstvu pohybu a preto je potrebné prísun krmiva regulovať. Do kŕmnej dávky sa samozrejme započítavajú aj maškrty používané pri výcviku psa.

Zdravie

zdravie kokeršpaniela Aj keď je plemeno anglický kokeršpaniel pomerne zdravé, tak ako všetky plemená, aj tieto psy sú náchylnejšie na určité choroby. Nie každého kokera postihnú, no je dôležité o nich vedieť, pokiaľ si toto plemeno chcete zaobstarať. Pri kúpe šteniatka si preverte zdravie jeho rodičov, čím zistíte aké bude mať predispozície na ochorenia, ktoré postihujú anglické kokeršpaniele najviac:

Dysplázia bedrového kĺbu

Je to dedičné ochorenie pri ktorom zadné končatiny dobre nezapadajú do kĺbových lôžok čo spôsobuje voľnosť kĺbového spoja a vedie k postupnej degeneratívnej artritíde bedrových kĺbov a ich nehybnosti. Na dyspláziu bedrových kĺbov sú náchylné aj kokeršpaniele a preto by ste si pri výbere šteniatka mali preveriť, aký stupeň DBK (0 - 4) mali rodičia šteniatka. Žiaden z rodičov by nemal mať stupeň DBK vyšší ako 1. Vhodným výberom rodičov sa tak vyhnete zdravotným komplikáciám, ktoré sa objavia pri starnutí psíka.

Hypotyreóza

Toto ochorenie je spôsobené nedostatočnou produkciou hormónu tyroxín štítnou žľazou. Tyroxín je hormón zodpovedný za správny vývoj a fungovanie metabolizmu. Príznakmi môžu byť kožné problémy a problémy so srsťou, znížená fyzická aktivita, únava, nadváha, pohlavné problémy, obmedzený rast a mentálna retardácia u šteniat. Liečba je celoživotná a spočíva v pravidelnom užívaní tyroxínu. Anglický kokeršpaniel patrí k plemenám, ktoré majú k tomuto ochoreniu genetickú predispozíciu

Progresívna atrofia sietnice (PRA)

Kokeršpeniele sú náchylné na progresívnu atrofiu sietnice – degeneratívne ochorenie buniek sietnice, ktoré môže dospieť až k slepote. Okrem PRA sú u kokerov bežné aj iné ochorenia očí ako šedý zákal a glaukómy.

Rozšírená kardiomyopatia

Pri tomto ochorení dochádza k nadmernému rozšíreniu srdcového svalu. Rozšírená kardiomyopatia je genetické ochorenie a väčšinou sa objavuje u jednofarebných kokeršpanielov. Medzi príznaky tohto ochorenia patria strata hmotnosti, slabosť, nafúknutie brucha, odpadávanie a zrýchlený tlkot srdca.

anglicky kokerspaniel zlaty

Starostlivosť o kokeršpaniela

Z pohľadu starostlivosti je najdôležitejšie pre kokeršpaniela zabezpečiť každodennú dávku potrebného pohybu. Toto plemeno má veľa energie, takže obľubuje dlhé a rýchle prechádzky, aportovanie loptičiek a konárov, beh, frisbee, agility a iné športy, ktoré ho udržia vo forme a v dobrom fyzickom i mentálnom zdraví.

Hustá srsť kokeršpanielov postupne plzne, takže ak si chcete udržať domácnosť relatívne čistú a srsť psa v dobrom stave, je ju potrebné aspoň raz týždenne vyčesávať. Srsť sa tiež môže kvôli komfortu zostrihnúť a pravidelným strihaním udržiavať krátka. Okrem srsti je potrebné udržiavať v čistote aj uši, ktoré sú u kokeršpanielov náchylné na infekcie. Odstraňujeme z nich akékoľvek nečistoty a prebytočný ušný maz. Ostatná starostlivosť nie je odlišná od iných plemien psov.