Dobrý, “zlý” Rotvajler

Profil, pôvod a povaha plemena rotvajler

Ak by sme medzi plemenami psov vyberali tie na ktoré je vo verejnosti najviac protichodných názorov, určite by bol medzi nimi rotvajler. Ba dokonca tým, že by ho niektorí radi videli s nálepkou ,,bojové plemeno“ ho môžeme pokojne označiť za ukážkový príklad toho ako možno deformovať pohľad na plemeno ako také. Stačí aby sa v médiách objavila správa o nešťastí spojeným so psom (úmyselne nepíšem: rotvajlerom) a už je ,,na stole“ téma bojových plemien psov...a už sme len kúsok od toho kedy sa prvýkrát v diskusii objaví slovo rotvajler... Aj preto som využil možnosť ( ako chovateľ) napísať tento článok. Iste, názor chovateľa nie je celkom nestranný, ale je možno dobre pri hodnotení plemena poznať aj pohľad niekoho, kto je mnoho rokov v denno-dennom kontakte práve s rotvajlermi.

Pre vytvorenie uceleného pohľadu na toto plemeno nemožno opomenúť jeho vývoj. Aj keď ,,dnešný“ rotvajler je výzorom už vzdialený pôvodnému, práve jeho povahové črty sú to čo sa nemenilo a čo ho charakterizuje.

Niečo z histórie...

Rotvajler (Rottweiler) patrí k najstarším plemenám psov. Jeho pôvod siaha do čias starého Ríma, kde sa používal ako strážny a dobytkársky pes. Psy sprevádzali rímske légie cez Alpy, chránili vojsko a zaháňali dobytok (keďže neexistoval iný spôsob, museli byť zásoby živé, na kopytách). Statočné a mocné psy boli potrebné na ovládanie stád, mali dočinenia často s vlkmi či zlodejmi. Cesty boli náročné na výstupy cez hory, brodenie riek a kruté horúčavy a zimy bolo treba znášať rovnako statočne. Na konci týchto pochodov bránili tieto psy svojich pánov v bitkách a bojoch s rovnakou vervou.

Malé svorky týchto psov boli občas bojovníci nútení nechať na miestach kadiaľ légia prechádzala, ktoré boli rímskym osídlením a dnes sú súčasťou Nemecka. Jedným z týchto miest bola aj základňa Sunelocena pri rieke Neckar. Na jej základoch vzniklo dnešné mesto Rottweil, ktoré bolo trhovým mestečkom a tieto psy tam, získali obľubu ako miestne pastierske a dobytkárske psy. Hlavnou úlohou rotvailerov bolo zaháňanie a ochrana veľkých stád dobytka, ochrana pána a jeho majetku. Po tomto nemecko-ríšskom meste dostal neskôr svoje meno.

Toľko z najstaršej histórii. Z tej novšej treba spomenúť dva míľniky. V roku 1907 sa plemeno dočkalo organizácie, akú si zaslúžilo, vytvorením Nemeckého klubu rottweilerov v Heidelbergu. Toto bol prvý klub, ktorý systematicky organizoval chov rotvajlerov. Keď sa na začiatku 20. storočia vyhľadávali plemená vhodné na službu v polícii, bol vyskúšaný aj rotvajler. Jeho pracovné vlastnosti rýchle ukázali jeho vhodnosť na takúto službu. V roku 1910 bol preto oficiálne uznaný ako policajný pes.

Štandard plemena Rotvajler

Krajina pôvodu: Nemecko                                     Využitie: spoločenský, služobný a pracovný pes    

Klasifikácia FCI: skupina 2 – molosovité plemená

Štandard popisuje detailne vzhľad, jednotlivé partie tela, proporcie atď...Je to pomerne obsiahly popis, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj charakteristika povahy a správania a to je to , čo si zaslúži väčšiu pozornosť ,lebo veľkosť hlavy,  sfarbenie tela vidieť na každej fotke ,ale čo sa skrýva za pohľadom tmavých očí, to nie. Ako ho teda charakterizuje štandard :

Povaha rotvajlera: Je priateľský a kľudný, v zásade vľúdny, miluje deti. Je veľmi oddaný, poslušný, ovládateľný, rád pracuje. Jeho zjav prezrádza rozhodnosť, správanie je sebaisté, nebojácne a pes má pevné nervy. Na svoje okolie reaguje s veľkou pozornosťou.

Ako vidno táto charakteristika nemá nič spoločné s tým agresívnym, zlým, neovládateľným, zákerným rotvajlerom, ako je niekedy vykresľovaný ľuďmi, ktorí majú potrebu sa vyjadrovať k veciam bez hlbšieho oboznámenia sa s nimi. Som presvedčený, že z týchto ľudí štandard nečítal nikto, nieto ešte aby sa zamyslel, či náhodou páni z Nemecka, ktorí štandard tvorili na základe vyše storočných skúseností predsa len nevedia o tom čo chovajú viac. Rotvajler je pes vyrovnanej povahy a pevných nervov, vie situáciu v pokoji vyhodnotiť a nereaguje bez príčiny. Je to pes sebaistý a nemá potrebu svojvoľne napádať kohokoľvek, pretože sa necíti byť ohrozený tak ako mnohé iné, najmä malé plemená psov, ktoré bývajú často psychicky nevyrovnanejšie a agresívnejšie .

Aby to takto bolo, je nutné ale dodržiavať  prísne pravidlá, aby sa do chovu dostávali len jedinci spĺňajúci štandard. Ak nevyhovujú pre svoje nevhodné povahové vlastnosti musia byť z chovu vyradení. Také sú bonitačné kritériá. Samozrejme, stále je reč o čistokrvných rotvajleroch , nie o bezpapierových ,,po vynikajúcich rodičoch“ (ako je to často možné vidieť v inzerátoch...) Spomínam to, lebo práve toto je vážny moment stojací za mnohými nešťastiami a ktorý by si mali rozhodne uvedomiť budúci majitelia rottweilerov. Ak si totiž zadovážite kríženca vo veľkosti ratlíka, tak sa nič vážne nestalo a ani nestane, ale zviera podobajúce sa na rotvajlera, ktoré narastie do váhy 40-50 kg  a o ktorého pôvode, predkoch neviete nič, tak to je obrovské riziko. Tak pre vás ako aj pre vaše okolie.

Charekteristika a povaha rotvajlera:

Je to silný obranársky pes, čierny s červenohnedými, jasne ohraničenými znakmi, ktorému pri celkovom robustnom výzore nechýba ušľachtilosť a ktorý je ideálny najmä ako sprievodca, ochranca a pracovný pes.

• Je to pes jedného pána, čo však neznamená, že neakceptuje celú rodinu. Naopak, rodina je jeho svorka, ktorú uznáva a miluje.

• Dospelý pes nemôže meniť majiteľa. Po treťom roku života sa ťažko prispôsobuje novému prostrediu.

• Zásadne sa nehodí na strážnu službu kde sa psovodi striedajú. Tam kde má pes iba jedného psovoda vynikne jeho vernosť, ochota pracovať, spoľahlivosť, veľmi dobrá pamäť na vnemy a nepodplatiteľnosť.

• Rotvajler dospieva oveľa neskôr než iné pracovné plemená. Tomu treba prispôsobiť aj tempo výcviku. Do roku života by mala byť zvládnutá poslušnosť aby sa jeho vlastnosti mohli rozvinúť ďalším výcvikom.

• Jediné, čo rotvajler neznáša je hrubé zaobchádzanie, krik, nespravodlivosť, na čo reaguje tvrdohlavým odmietnutím, vzdorovito až agresívne.

• Rotvajler sa nevrhá bezhlavo do riešenia situácie, vždy si nechá chvíľu na rozmyslenie. Situáciu hodnotí chladnokrvne, malichernosti si nevšíma.

• Je to pes, ktorý si uvedomuje svoju silu, vie ju využiť, ale zbytočne ňou neplytvá. Čím pomalší sa javí v niektorých situáciách, tým vytrvalejšie vie ísť za svojim cieľom.

• Rotvajler rozhodne nepatrí do rúk ľudí, ktorí si veľkým psom liečia svoje komplexy, ani do rúk cholerických, nervóznych a nevyrovnaných ľudí. Pri výchove potrebuje pokoj a láskavé zaobchádzanie.

• Tak ako každé veľké plemeno potrebuje dostatok pohybu. Je to jedna z podmienok správneho vývoja nielen kostry ale aj psychiky.

• Je to odolné plemeno, ktoré možno chovať doma aj v záhrade. Má hustú srsť s podsadou, ktorá ho chráni pred zimou. Teploty do -20 stupňov zvláda veľmi dobre, stačí mu zateplená búda do ktorej neprší a nefúka. Je rozhodne lepšie nechať ho v takýchto prírodných podmienkach (samozrejme ak je zdravý) ako dať ho na noc dovnútra a ráno ho poslať do mínus 10 stupňovej zimy.

• Rotvajler nemá lovecký pud a nevzďaľuje sa za zverinou od svojho majiteľa. Ak máte zvládnuté privolanie nemusíte sa báť, že Vám na prechádzke odbehne a nevráti sa.

 • Je to ideálny spoločník na chvíle oddychu (v zime miluje sneh, v lete rád pláva) ale aj na chvíle nepohody a ohrozenia, kedy oceníte jeho náklonnosť a vernosť.

Výcvik rotvajlera

Rotvajler je klasickým predstaviteľom pracovného plemena. Pri správnom vedení, potrebnej dávke trpezlivosti a času, ktorý mu obetujeme, s ním môžeme smelo absolvovať všetky druhy výcviku, ktoré sa viažu k pracovnému plemenu a športovej kynológii. Jej základnými prvkami sú stopovanie, poslušnosť a obrana.

Stopovanie

Rotvajler je spravidla dobrý stopár. Podmienkou aby sa ním stal je od samého začiatku dbať na správny nácvik a byť veľmi dôsledný.

Poslušnosť

Prvky poslušnosti zvláda na veľmi vysokej úrovni a vzhľadom na ,,sloniu pamäť“ dobre naučený cvik už je naučený vykonať správne raz a navždy. Nie každý majiteľ iného plemena sa môže pri vykonávaní skúšky tak spoľahnúť na to, že jeho pes vykoná naučenú poslušnosť na takej vysokej úrovni ako práve majiteľ rotvajlera. Tak ako u stopovania však musí byť základom dôslednosť. Tolerovanie chýb vedie k trvalému návyku a opätovné správne učenie je takmer nemožné.

Obrana

U veľkej väčšiny rotvajlerov je to najobľúbenejšia časť výcviku. Podmienkou jej správneho prevedenia je dosiahnutie vysokého stupňa ovládateľnosti a poslušnosti. Ťažko si predstaviť vykonať perfektný zákrok na figuranta s následným pustením na prvý povel a priradení k psovodovi ak pes ešte nezvláda perfektne povel ,,k nohe“ .

Rotvajler a jeho využitie

Okrem športovej kynológie sa rotvajler osvedčil aj ako záchranársky pes. Tu tiež platí stará pravda, že rotvajler je pes ktorý nemôže mať niekoľkých pánov (ktorá ho z pochopiteľných dôvodov diskvalifikovala zo služieb v armáde) pretože je veľmi naviazaný na rozdiel od napríklad nemeckého ovčiaka na svojho psovoda resp. majiteľa. Tento fakt je dôležitý aj pre využitie v službách polície, kde je veľmi dôležitý dobrý vzťah so psovodom, ktorý vyplýva zo vzájomnej dôvery psa a psovoda, ich maximálnej ,,zohratosti“ a faktu, že sa v každej situácii môžu jeden na druhého spoľahnúť.

Aj v úplne rozdielnej sfére využitia a to v canisterapii má rotvajler svoje miesto. Tam sa v plnom rozsahu prejavujú jeho iné vlastnosti a to priateľskosť, rozvaha a pokojné správanie, ktoré si canisterapia vyžaduje.

Na záver

Ako už bolo spomenuté veľmi dôležitou je pri výcviku dôslednosť. Z vlastnej skúsenosti mám overené, že všetky chyby ,ktoré vznikli z mojej nedôslednosti sú trvalé. Napríklad, ak pri povele ,,k nohe“ psa odmeníte za priradenie k nohe bez toho aby ste vyžadovali presné dosadnutie, môžete si byť istý, že síce cvik bude vykonávať, ale raz dosadne 10 cm od nohy, druhýkrát 20 cm, tretíkrát tesne...Lebo ste mu na začiatku dostatočne nevysvetlili, čo je správne...Len správne vykonaný cvik možno fixovať odmenou.

Druhou veľmi dôležitou vecou pri výcviku je mať psa pod totálnou kontrolou. Predvídať situáciu , byť vždy ,, o krok“ pred ním .Vy ste ten ,čo najlepšie pozná jeho reakcie, Vy ste za neho zodpovedný. Ak pes nemá zvládnutú ešte nejakú časť výcviku, tak mu jednoducho nebudem navodzovať takú situáciu, kde by si mohol utvrdzovať nesprávne vykonanie. Všetci moji rotvajleri milovali výcvik, bolo to len o trpezlivosti a vytrvalosti, aby sa naučili všetko, čo sa od nich vyžadovalo. Na druhej strane, je dôležité zvážiť skôr než vám bude šteňa rottweilera pobehovať po dvore, či ste ochotný venovať výchove toľko času koľko si bude vyžadovať. Nezvládnutá výchova je prvým krokom k budúcim problémom a jej zvládnutie je zas prvým krokom k tomu ,aby ste zistili, že rotvajler je skvelý pes.