Kačica ruánska poteší chovateľa svojím zovňajškom aj chutným mäsom
Kačica ruánska svojím vzhľadom pripomína divokú kačicu a je tak ozdobou každého gazdovského dvora. Patrí medzi najťažšie plemená kačíc.
Kačica ruánska bola pôvodne vyšľachtená vo Francúzsku v okolí mesta Rouen. Do dnešnej podoby bola došľachtená v Anglicku. Ruánska 
kačica váži od troch do štyroch kilogramov a znáša približne sedemdesiat vajec ročne (len počas znáškového obdobia) s hmotnosťou osemdesiat gramov. Má však nedisciplinovaný pud kvokania a sedenia na vajíčkach, preto je najvhodnejšie vajcia zbierať a liahnuť v liahni. Má veľmi dobrý jatočný prírastok. Mäso z týchto kačíc je veľmi chutné, je považované za jedno z najchutnejších hydinových druhov. Aj kačacie vajcia sú jedlé. Z našich skúseností sú vhodné najmä na pečenie koláčov.
Chov kačice ruánskej
Ak sa rozhodnete chovať toto plemeno, mali by ste si zadovážiť správny pomer kačíc a káčerov. Samce sú totiž ťažké a temperamentné. Preto potrebujú mať v kŕdli aspoň dve kačice, aby ich nezničili. Ideálny pomer je teda jeden káčer ku dvom kačiciam. Dôležitý je aj správny výber krmiva. Odporúčam 
zošrotovanú a namáčanú zmes obilnín –ovos, jačmeň, kukurica, pšenica. V období znášky naklíčené obilniny, kvôli doplneniu vitamínov a zvýšeniu oplodnenosti vajíčok. Ako podstieľka je vhodná slama. Dôležitý je aj prístup k vode s hĺbkou aspoň na dvojnásobok výšky kačice. Začínajúcim chovateľom, ktorí si chcú zadovážiť ruánske kačice, odporúčam obrátiť sa na skúsených chovateľov, ktorí majú uznané svoje chovy. Nájdete ich napríklad na stránkach Slovenského zväzu chovateľov alebo Slovenského klubu chovateľov husí a kačíc. Toto plemeno je vhodné tak pre hobby, ako aj profesionálnych chovateľov.
Moje skúsenosti s kačicou ruánskou
Kačicu ruánsku chovám asi pätnásť rokov. V súčasnosti mám dva kmene 1+3. Teda dve nepríbuzné rodiny. V každej z nich jeden káčer s tromi kačicami (Na doplnenie označenie 1/0 znamená samec a 0/1 samica.). V mojich chovateľských začiatkoch som mal pižmovú kačicu a pekinskú bielu, pri ktorých nebol problém s vysedením mláďat. Neskôr, keď som si zadovážil liaheň, rozhodol som sa pre náročnejšie plemeno, akým kačica ruánska je. Káčatá som teda začal liahnuť sám. Príjemne ma prekvapila aj kvalita jej mäsa, ktoré je veľmi jemné. A to vďaka tomu, že má krátke svalové vlákna. Pre svoje potreby v priemere chovám od tridsať do sedemdesiat kusov ročne. V závislosti od úspešnosti oplodnenia vajec. S najlepšími jedincami sa zúčastňujem výstav. Mojím doterajším najväčším úspechom je titul Šampióna a majstra SR z roku 2015. Ostatné zjeme doma.
Kačica ruánska na Slovensku
Na Slovensku toto plemeno chová málo chovateľov, no v poslednom období jej obľúbenosť stúpa. Možno aj vďaka propagácii, o ktorú sa snažíme i v našom občianskom združení OZ Chováme doma. Naším cieľom je propagovať a podporovať chov hospodárskych zvierat, či už pre vlastný úžitok chovateľa alebo pre plemenné účely. Robíme vzdelávacie, propagačné, informačné a konzultačné činnosti s cieľom naučiť ľudí chovať domáce hospodárske zvieratá alebo získať opäť vzťah k chovu hospodárskych zvierat. Ďalšou oblasťou je usporiadanie výstav, súťaží, chovných výberov a zvodov, uverejňovanie odborných článkov. Združenie má zámer starať sa aj o ochranu genofondu zvierat a rozšírenie genofondu pôvodných druhov hospodárskych zvierat.
Autor: František Staňo, Čierne pri Čadci www.facebook.com/chovamedoma
