Kočovanie včiel
Už oddávna sa so včelami kočuje. Kedysi aj starí Egypťania prepravovali svoje včelstvá loďami po Níle. Dnes je komerčné včelárenie bez kočovania nepredstaviteľné.
Kočovaním včelár rozumie premiestňovanie svojich produkčných včelstiev na miesta, kde včely nájdu lepšiu znášku. Aj včelár, ktorý sa včelami zaoberá zo záľuby a obhospodaruje len menší počet včelstiev, by sa mal oboznámiť s kočovaním, pretože práve s ním sú spojené zásadné otázky včelárenia. Nároky včiel na peľovú, nektárovú a medovicovú znášku možno na mnohých stanovištiach po celé vegetačné obdobie len ťažko splniť. V intenzívne obhospodarovaných poľnohospodárskych oblastiach včely nenachádzajú takmer nijaké zdroje znášky. Lúky sa skoro kosia a burina sa ničí herbicídmi. Znáška býva často prerušená. Preto včelár priváža často včely na miesta, kde sa práve vyskytuje iný zdroj znášky, aj keď často veľmi vzdialený.
Na druhej strane však vo veľkých pestovateľských oblastiach s ovocnými plodinami, repkou či inými rastlinami možno dosiahnuť vysoké a isté úrody len vtedy, keď ich kvety navštívi dostatočný počet včiel. Aj lesy, predovšetkým jedľové a smrekové, sú vhodným miestom na kočovanie, hoci pravidelne každý rok a na každom mieste nemedujú, takže ak včelár chce získať lesný med, musí kočovať.
Kočovné stanovište
Stanovisko by malo byť dostupné motorovým vozidlom a nachádzať sa v blízkosti zdroja znášky. Aj pri znáške z kvetov by malo byť situované na okraji lesa alebo tak, aby včely mali dobrý výlet a neohrozovali ľudí ani poľnohospodárske zvieratá. Spravidla pred umiestnením včelstiev treba stanovište upraviť, napríklad odstrániť krovie, pripraviť podstavce a materiál na zakrytie. Ako podstavce použijeme dva drevené hranoly, ktoré uložíme na dva priečne položené krátke hranoly, alebo rozoberateľné kočovné podstavce z dosák, prípadne z oceľových rúrok a z priečnych drevených hranolov. V mierne zvlnenom teréne bude úle najvhodnejšie umiestniť na kovové podstavce s nastaviteľnými nohami.
Na zakrytie úľov sú vhodné bitúmenové platne, ktoré zaťažíme kameňom. V núdzi môžeme použiť aj čiernu plastovú fóliu. Ak nie je v blízkosti voda, musíme postaviť napájadlo. Ak chceme pre včely ideálne stanovisko, je vhodné, ak si úľ postavíme na odľahlom mieste ako je starý kameňolom, na spustnutej pôde alebo na odľahlom okraji lúky či lesa. Samozrejme na takýchto miestach väčšinou ani nebývajú ťažkosti s majiteľmi pozemkov. Obecné a lesné úrady ich zvyčajne prenájmu za výhodných podmienok.
Príprava včelstiev na kočovanie
Všetko závisí od úľov. Dôležité je, aby sa úľ mohol tesne uzavrieť, ale včely mali pri tom dostatok vzduchu. Na úľoch, ktoré sú prístupné zozadu, možno časť zadných dvierok snímať a prívod vzduchu zabezpečiť cez husté drôtené pletivo. Vetranie nadstavkových úľov zabezpečíme buď zhora zasieťovaným vetracím rámom, alebo zospodu cez dno úľa. Ak nie sú jednotlivé nádstavky spojené zámkami alebo iným spôsobom, musíme ich zabezpečiť popruhmi. Dbáme na to, aby sa bezprostredne pred kočovaním nevkladali do včelstiev nové, ešte nepritmelené rámiky, ktoré by sa mohli počas prepravy pohnúť a včely privaliť. V praxi sa najlepšie osvedčili plecnaté rámiky, ktoré neumožnia pohyb plastov pri prevážaní. Kočovať by sme mali len so silnými včelstvami, ktoré majú zásoby na dva týždne. Ak zásoby nestačia, musíme včelstvá tri dni pred kočovaním nakŕmiť. Letáče na úľoch zatvoríme večer až potom, keď včely prestanú lietať.
Preprava Včelstiev
Preprava sa môže uskutočniť buď hneď, alebo skoro ráno. Prevoz je výhodné zariadiť tak, aby sme sa na stanovište dostali ešte pred vyletením včiel. V každom prípade musíme zabezpečiť dostatočné vetranie, inač by sa mohli práve veľké, teda najlepšie včelstvá udusiť. Pri preprave na väčšie vzdialenosti odporúčame v blízkosti včiel umiestniť vodou nasiaknutý mach. Včelstvá prepravujeme vhodnými dopravnými prostriedkami, ako je traktor, nákladný automobil, prípadne osobné auto s prívesom. Nakladanie a vykladanie by malo prebiehať pokojne a plynule. Prácu nám uľahčí vozík na vrecia a prepravky, táčky alebo iné zariadenie na prenášanie. So zreteľom na možné nebezpečenstvo úrazu by sme nikdy nemali kočovať sami. Bude dobré keď si na prípadné utesnenie úľa vezmeme so sebou vedro s tvárnou hlinou alebo širokú lepiacu pásku. Aj kladivo, kliešte a klince môžu prísť vhod. Podľa možnosti má preprava prebiehať bez prerušenia. Ak je potrebná prestávka, motor nevypíname, aby sa včely neznepokojovali. Pri dlhšej prestávke alebo za horúčavy včelstvá zložíme a necháme lietať. Večer potom môžeme pokračovať v ceste.
Na kočovnom stanovišti
Na kočovnom stanovišti letáče otvoríme až potom, keď sú už všetky včelstvá umiestnené. Dokonca sa odporúča ešte chvíľku počkať. Potom si nasadíme kuklu a pred otvorením letáčov použijeme dymák. Ďalej uvedieme, akú prípravu respektíve materiály potrebujeme pri kočovaní:
• Vozidlo s dokladmi a s dostatkom pohonných látok
• Kočovné popruhy ( ak sú potrebné)
• Včelárske pomôcky: dymák, materiál do dymáka, zápalky, vypačovadlo
• Iné náradie, ako napríklad: kladivo, kliešte, klince, širokú lep. pásku
• Ochranný odev, kuklu, pracovné rukavice, pevnú obuv
• Bandasku s vodou a rozprašovač
• Vreckovú baterku
• Lekárničku
• Zdravotný preukaz
Kočovný poriadok včiel
Kočovný poriadok je súhrn predpisov, podľa ktorých sa včelár pri kočovaní so včelami musí riadiť. Včely nemožno premiestňovať svojvoľne. Na ich premiestnenie mimo katastra obce, kde majú včely trvalé stanovisko, sa vyžaduje povolenie na kočovanie alebo kočovný preukaz, ktorý na žiadosť včelára vystavuje okresný štátny veterinárny lekár a včelárska organizácia, ktorá ho potvrdzuje na 14 dní pred premiestnením včelstva.
Takéto povolenie je platne iba vtedy, keď má včelár k nemu kočovné doklady, to je povolenie majiteľa pozemku, na ktorom chce umiestniť svoje včelstvá a potvrdenie o prehliadke včelieho plodu. Bez uvedených dokladov je kočovanie so včelami trestné a stíha sa podľa veterinárnych predpisov aj kočovného poriadku. Kočovať možno len so zdravými včelstvami, aby sa zabránilo prípadnému zavčeleniu nákazy. Možnosť zavlečenia nákazy je totiž veľmi veľká najmä na miestach s dobrými znáškovými podmienkami.
Na kočovnom stanovisku treba včelstvá označiť tabuľkou, na ktorej je uvedené meno a adresa včelára, počet včelstiev na stanovisku, ako aj miesto, kde sú uložené kočovné doklady. Kočujúci včelár je okrem toho povinný poslať oznámenie o umiestnení včelstiev obecnému alebo lesnému úradu, v katastri ktorého sa jeho včelstvá nachádzajú.
