Magnólia, druhy a pestovanie

Autor
Alena Bieliková

Pestovanie, starostlivosť a druhy okrasného stromu magnólia

Magnólia patrí medzi najobľúbenejšie okrasné stromy u nás i v iných častiach sveta a je na to dobrý dôvod. S príchodom skorej jari magnólia rozkvitne a stáva sa stredobodom pozornosti ešte v čase, keď väčšina stromov v záhrade nekvitne. Nádherné kvety magnólie v odtieňoch ružovej, bielej alebo žltej aj krásne voňajú a ich sladkastá vôňa v kombinácii s farbami rozjasnia každú záhradu na pár týždňov. Po odkvitnutí zostáva magnólia atraktívna veľkými listami počas vegetačnej sezóny a na jeseň a počas zimy aj zaujímavými plodmi s červenými jadrami, ktoré sa počas zimy stávajú potravou pre vtáky. Tento okrasný strom je pritom odolný a nenáročný na starostlivosť a preto ho môžeme nájsť v nejednej záhrade.

Pôvodným domovom rozmanitého rodu magnólií je Východná Ázia, východ Severnej Ameriky a Centrálna Amerika. Známych je až 80 druhov (a stoviek kultivarov), ktoré môžu byť stálozelené, poloopadavé či opadavé, pričom stálozelené magnólie sa prirodzene vyskytujú v teplejších klímach a dorastajú až do výšky 25 metrov. V našich klimatických podmienkach pestujeme väčšinou opadavé druhy ako sú napríklad Magnólia soulangova, magnólia ľaliokvetá, či magnólia hviezdokvetá ,no môžeme sa stretnúť aj so stálozelenými druhmi ako je napríklad magnólia veľkokvetá.

Magnólia a jej pestovanie

starostlivost o magnoliu Pestovanie magnólie nie je vôbec náročné. Magnólia je vo všeobecnosti odolná voči nízkym i vysokým teplotám, drsnému zaobchádzaniu, miernemu suchu i voči väčšine škodcov, takže jej stačí v záhrade vybrať vhodné stanovisko a o ostatné sa postará samotný strom. V ideálnych podmienkach sa však magnólii bude dariť lepšie:

Stanovisko: Magnólii vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko, ideálne s južnou expozíciou. Tradičné, vysoké druhy magnólie potrebujú na svoj rast priestor a preto treba pri plánovaní záhrady počítať s tým, že z nich bude vysoký strom (6 m a viac). V prípade obmedzených priestorových podmienok je potrebné zvoliť slabo rastúce kultivary magnólie.

Teplota: Teplotná odolnosť závisí od konkrétneho kultivaru magnólie, no vo všeobecnosti je dobre odolná proti silným zimným mrazom. Jarné mrazíky však môžu poškodiť jej kvety a preto vyhovuje tomuto okrasnému stromu viac chránené stanovisko s južnou orientáciou.

Voda: Magnólia dobre znáša aj mierne sucho, takže si za bežných podmienok vystačí s prirodzenými zrážkami. Čím väčší strom, tým hlbšie má korene a tým dlhšie odoláva suchu. Našu pozornosť si preto vyžadujú najmä nedávno vysadené malé stromčeky magnólie, ktoré ešte dostatočne nezakorenili.

Pôda: Magnólie budú najviac prosperovať vo výživných, priepustných, mierne kyslých pôdach, no vedia sa prispôsobiť aj iným typom pôdy. Hnojenie nie je nevyhnutné, no prispieva k bohatšiemu kvitnutiu. Hnojivo môžeme aplikovať od marca do septembra, pričom vhodnou je jednorazová aplikácia pomaly rozpustného hnojiva počas marca.

Starostlivosť o magnóliu

Magnólia je do veľkej miery bezúdržbový okrasný strom. Pri výbere vhodného kultivaru by sme mali zobrať do úvahy výšku stromu v dospelosti a voliť radšej nižšie druhy magnólie aby sme ju nemuseli pravidelne znižovať a presvetľovať strihaním, keďže rezné rany sa u magnólie hoja pomaly. Rezom odstraňujeme najmä suché a poškodené konáre, pričom rez načasujeme na obdobie po kvitnutí stromu. Opadávajúce listy magnólie môžu zadusiť trávu pod stromom, takže ich v jeseni odstránime z trávnika.

ako sa rozmnozuje magnólia

Magnólia a jej rozmnožovanie

Mnoho pestovateľov nemá skúsenosti s tým, ako sa rozmnožuje magnólia, jej propagácia sa však od iných rastlín príliš nelíši. Magnóliu môžeme vypestovať zo semena alebo si ju môžeme rozmnožiť odrezkami. Rozmnožovanie magnólie odrezkami je výhodnejšie, pretože magnólia pestovaná zo semena zakvitne až v neskoršom veku (10 – 15 rokov).

Pri rozmnožovaní magnólie odrezkami odoberieme zo stromu 12 – 15 cm odrezky (mladé, zelené alebo polozdrevnatené koncové výhonky) počas jari alebo skorého leta. Zbavíme ich listov, šikmú reznú ranu namočíme do rastového stimulátora a zapichneme do nádoby s vlhkým riečnym štrkom jemnej frakcie alebo zmesi drobného štrku, piesku a trochy substrátu. Nádobu umiestnime na vlhké, tienisté miesto a štrk udržujeme vlhký, no nie premočený. Odrezky by mali zakoreniť do 2-3 mesiacov a niektoré vyženú i lístky. Následne presadíme odrezky do väčšej nádoby so zmesou záhradného substrátu s pieskom. Odrezky tam necháme rásť a nasledujúcu sezónu ich môžeme vysadiť v záhrade, prípadne môžeme magnóliu pestovať v kvetináči.

Sadenie magnólie

Ideálnym obdobím na výsadbu magnólie je skorá jar alebo jeseň, počas vegetačného pokoja rastliny. Pri sadení magnólie v kontajneri alebo bale je potrebné poprestrihávať korene tak, aby nerástli do kruhu. Pri samotnej výsadbe postupujeme tak, ako pri sadení iných stromov.

Druhy magnólie

Kľúčom k pestovaniu magnólie je výber jej druhu, ktorý bude zodpovedať priestorovým a estetickým požiadavkám záhrady. Preto sme vybrali najznámejšie druhy magnólie, ako aj rôzne hybridy a kultivary. Nechajte sa inšpirovať:

Magnólia soulangova (soulangeana)

Najznámejším a azda aj najviac pestovaným druhom je magnólia soulangova (Magnolia X soulangeana), ktorá dorastá do 6 až 10 metrov, má krásne bielo ružové, veľké kvety a môžeme ju nájsť v mnohých záhradách či parkoch. Kvitne od marca až do mája a využíva sa ako dominanta záhrad. Magnólia soulangova je okrem svojej klasickej podoby dostupná aj vo viacerých kultivaroch rôznych farieb, veľkostí či tvarov.

Magnólia ľaliokvetá (liliflora)

Magnólia ľaliokvetá je populárnym druhom magnólie pochádzajúcej z Juhozápadnej Číny. Tento druh magnólie sa vyznačuje nižším vzrastom (4 m v dospelosti) vďaka čomu existuje najväčšia ponuka a diverzita kultivarov rôznych tvarov kvetov, farieb a veľkostí na trhu práve z tohto druhu. Typická je aj tvarom kvetov, ktoré pripomínajú ľalie.

Magnólia hviezdokvetá (stellata)

Pôvod magnólie hviezdokvetej môžeme hľadať v Japonsku. Je charakteristická nízkym vzrastom (2,5m), pričom šírka jej koruny je takmer dva krát väčšia ako výška. Magnóliu hviezdokvetú ľahko rozoznáme podľa voňavých kvetov v tvare hviezdy, ktoré sa skôr podobajú na sedmokrásku.

Magnólia veľkokvetá (grandiflora)

Magnólia veľkokvetá je stálozelený okrasný strom, pochádzajúci z juhovýchodu spojených štátov, kde dorastá až do veľkosti impozantných 28 metrov. V našich klimatických podmienkach sa jej darí len v najteplejších častiach Slovenska. Je mrazuvzdorná do -20 °C, takže je ju potrebné vysádzať na chránené stanoviská, kde nebude vystavená silným mrazom a vetru. Hrubé, voskovité listy magnólie veľkokvetej cez zimu neopadávajú a počas leta až jesene kontrastujú s veľkými krémovými kvetmi.

Magnólia sieboldova ( sieboldii )

Magnólia sieboldova je menej tradičným druhom magnólie, ktorá kvitne na rozdiel od iných druhov až začiatkom leta (máj/jún), keď už je plne olistená. Magnólia sieboldova pochádza z Východnej Ázie a je ľahko rozoznateľná netypickými bielymi kvetmi s purpurovým stredom. Dorastá do 5 až 10 m.

Magnólia holá ( denudata )

Tento druh magnólie pochádza z centrálnej a východnej Číny, kde bola po stáročia pestovaná v budhistických kláštoroch. Dorastá do výšky 9 metrov a vyznačuje sa bielymi kvetmi s citrusovou vôňou. Kvitne o niečo neskôr ako klasické magnólie, takže sa väčšinou vyhne prípadným jarným mrazom.

Z týchto najznámejších druhov magnólií vzniklo mnoho hybridov a kultivarov, z ktorých sme na záver vybrali: