Všetko o pestovaní rakytníka od sadenia až po zber

Rakytník patrí medzi menej známe ovocné stromy, no vďaka jeho prednostiam je veľmi zaujímavou rastlinou na pestovanie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať. Je mimoriadne odolná proti mrazom, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Keďže rakytník patrí k rastlinám, ktoré fixujú vzdušný dusík do pôdy, prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy.

Rakytník má aj svoje nevýhody. Plody rakytníka sú veľmi kyslé, a preto sa viac ako na priamy konzum používajú na prípravu džemov, džúsov, čajov a ako prísada do rôznych jedál. Rakytník je dvojdomá, cudzoopelivá rastlina, takže na úrodu plodov je potrebná samičia aj samčia rastlina a zber plodov je kvôli tŕňom a ich malej veľkosti  a mäkkosti náročnejší. Aj napriek týmto prekážkam je pestovanie rakytníka veľmi obľúbené najmä vďaka liečivým účinkom a produktivite tejto rastliny.

Účinky rakytníka

Rôzne časti rakytníka sa už po stáročia používajú v tradičnej ázijskej a európskej medicíne na liečbu rôznych chorôb. Vedecké štúdie odhalili, že rakytník obsahuje široké spektrum bioaktívnych látok  vrátanie vitamínov (A,C,E, B2, K, kyselina listová), karotenoidov (α, β, ð, lykopén), flavonoidov, sterolov (ergosterol, stigmasterol, lanosterol, amyrín) a minerálov. Plody a semená rakytníka navyše obsahujú mononenasýtené kyseliny, prospešné na prevenciu srdcovocievnych ochorení a listy rakytníka sú výnimočne bohaté na polyfenoly považované za efektívne antioxidanty.

Vďaka týmto bioaktávnym látkam je rakytník cenným doplnkom pri liečbe rôznych ochorení no aj pri prevencii a zdravej výžive. Rôzne časti rastliny sa využívajú na tieto medicínske účely:

Plody rakytníka: prevencia srdcovocievnych ochorení, trombóza, liečba rôznych kožných ochorení, hojenie rán, žalúdočné vredy

Olej zo semien a plodov rakytníka: prevencia srdcovocievnych ochorení, trombóza, liečba rôznych kožných ochorení (dermatitída, ekzém, lupus), zápal očných spojiviek, hojenie rán

Listy rakytníka: reumatická artritída, protizápalové účinky, liečba obezity, antioxidant

Pestovanie rakytníka

Rakytník je veľmi nenáročná rastlina na pestovanie a na to, aby prosperovala a bola produktívna potrebuje v podstate len slnečné stanovisko a priepustnú pôdu. Keďže však ide o dvojdomú, cudzoopelivú rastlinu, pre opelenie je potrebná minimálne jedna samčia a jedna samičia rastlina. V praxi sa väčšinou vysádza viac (6 až 8 samičích rastlín) na jednu samčiu rastlinu v tesnej blízkosti, keďže rakytník sa opeľuje vetrom.  

Rakytník a jeho sadenie

Sadenie rakytníka sa nelíši od výsadby iných ovocných stromov a krov, je však potrebné myslieť na to že je nevyhnutné zasadiť samčiu aj samičiu rastlinu v tesnej blízkosť kvôli opeľovaniu. Výhodné je ak sa na väčšom priestore vysadí jedna samčia rastlina a okolo nej 6 rôznych odrôd samičích (plodiacich) rastlín.  Keďže ide o pomerne vysoký ker až menší strom (2 - 4 m), je potrebné pri výsadbe zachovať aspoň 2. metrové rozstupy.

Sadenice rakytníka sú dostupné väčšinou v kontajnerovanej forme, takže je ich možné vysádzať počas celého roka okrem zimy a vrcholu leta. Pri sadení je potrebné vyhĺbiť výsadbovú jamu, ktorá je dva krát hlbšia a širšia ako je koreňový bal rakytníka. Ak je pôda zhutnená, je ju potrebné skypriť ešte do väčšej hĺbky. Úroveň pôdy po výsadbe by mala byť rovnaká ako úroveň substrátu vo výsadbovom kontajneri.  Po výsadbe je potrebné rakytník pravidelne zalievať počas niekoľkých týždňov pokiaľ  rastlina poriadne nezakorení. Následne si už vystačí s vodou zo zrážok.

Rozmnožovanie rakytníka

Výhodou rakytníka je, že nepotrebuje byť navrúbľovaný na podpník a tak je možné túto rastlinu jednoducho rozmnožovať. Najpraktickejším spôsobom, ako rozmnožiť rakytník je jeho množenie pomocou odrezkov, takže ak máte v okolí niekoho, kto pestuje túto rastlinu, stačí ho požiadať o zopár odrezkov. Odrezky rakytníka  je najvhodnejšie odobrať počas vegetačného spánku rastliny (skorá jar), prípadne odrezky s listami počas jari a skorého leta. Rezom odoberáme mladé výhonky z minuloročného rastu dlhé cca 15 cm a následne ich zapichneme do substrátu v interiéri a pôdu udržiavame vlhkú. Po zhruba 8. týždňoch by sa mali odrezky zakoreniť a následne ich je možné presadiť na ich finálne stanovisko v záhrade.  Pri rozmnožovaní vysádzame viacero odrezkov ak by sa niektoré neprijali.

Rakytník občas vyháňa aj koreňové výhonky, ktoré majú ešte väčšiu pravdepodobnosť prijatia. Takéto výhonky stačí odstrihnúť aj s časťou koreňa počas vegetačnej sezóny  a presadiť ho priamo do pôdy v záhrade, kde sa rýchlo zakorení.

Strihanie rakytníka

Rakytník nepotrebuje pravidelný rez na to, aby prinášal úrodu, no každopádne by sa mali odstraňovať poškodené a slabé konáre, prípadne je možné rezom tvarovať rastlinu do žiadanej podoby (kompaktný ker alebo nižší strom). Keďže rakytník plodí na jednoročnom dreve, ak odstrihnete koncové konáriky, pripravíte sa o budúcoročnú úrodu a preto sa zvyčajne strihá len 1/3 z koncových konárov. Po niekoľkých rokoch rastu prospieva rakytníku zmladzovací rez, ktorým sa udržuje kompaktný tvar rastliny a obnovuje sa rast rodivých výhonov.

Starostlivosť o rakytník

Rakytník je nenáročná rastlina, ktorá nie je náchylná ani na choroby a škodcov, takže je viac menej bezúdržbová. Vďaka svojej odolnosti a prispôsobivosti sa však niekedy správa invazívne a rozširuje sa koreňovými výhonmi, takže okolie rakytníka je potrebné raz za čas pokosiť, aby sme zamedzili jeho rozširovaniu.

Odrody rakytníka

Z pomedzi viacerých odrôd rakytníka rešetliakového sme vybrali:

Sirola – skorá odroda s červeno-oranžovými plodmi, jej veľké plody sú sladkokyslé a ľahko sa oberajú. Má málo tŕňov

Podruga – skorá odroda s veľkými, oranžovými plodmi, má málo tŕňov a plody sú na dlhšej stopke, takže sa ľahšie oberá.

Baltik - stredne skorá odroda so silným rastom (dorastá do 3-4 m) a malými tŕňmi. Má veľmi veľké, žlto-oranžové plody, ktoré sa ľahko oberajú aj ručne.

Lotta – neskorá odroda s veľkými a pomerne sladkými plodmi. Má málo tŕňov

SLUNÍČKO - veľkoplodá, stredne skorá odroda,  má málo tŕňov , oranžové plody sú kyslé a aromatické

Orange Enegy – stredne skorá odroda so silným rastom, má málo tŕňov a veľké plody, ktoré sa dobre oberajú

Zber a použitie rakytníka

Skoré odrody rakytníka dozrievajú už koncom júla a neskoré až v septembri a októbri. Veľkoplodé odrody s dlhšou stopkou a s malým počtom tŕňov je možné oberať aj ručne, no pri bohatej úrode je to časovo náročné. V komerčných sadoch sa preto odstrihávajú celé konáriky aj s plodmi, ktoré sa zmrazia a následne je ich možné ľahko otriasť do nádoby. Takýmto spôsobom však rakytník prichádza aj o budúcoročnú úrodu, keďže rodí na jednoročných výhonoch a preto sa komerčne pestuje v dvojročných rodivých cykloch. Pri domácom pestovaní sa môže využiť kombinácia týchto dvoch metód, takže zberom neprídeme o celú budúcoročnú úrodu.

Plody rakytníka sú pre ich kyslosť viac vhodné pre spracovanie vo forme džemu, šťavy, sirupu, vína rakytníkového medu a rozdrvené plody sa tiež používajú na prípravu čaju.

 

 

 

 

 

Užitočné informácie:

1. Prehľad záhradníctiev a škôlok s ponukou ovocných stromov a krov : ovocné stromy a kry

2. prehľad najodolnejších odrôd ovocných stromov: ovocné stormy a ich rezistentné odrody

 

Použité zdroje: Bioactive profile, health benefits and safety evaluation of sea buckthorn (Hippophae rhamnoides L.): A review, S.M. Wani ; practicalselfreliance.com