SIBÍRSKY HUSKY

Sibírsky husky je vyšľachtený vlk zo severu s veľmi ľahkým pohybom a typickým výrazom tváre. Jeho mandľové oči akoby hľadeli priamo do vašej duše.

Už od malého dieťaťa som mal rád zvieratá. Ako dvojročný som si nosil domov mravcov v pohári od zaváraniny , o rok neskôr slimáky a tak sa to postupne stupňovalo. . Rybičky, morčatá, škrečok , andulka, zajac a podobne...

Len to najhlavnejšie, po čom som vždy tak veľmi túžil, bol psík a najradšej ten, ktorého som mal v mojej najobľúbenejšej knižke Svet živočíšnej ríše, kde bol vyfotený záprah so severskými psami.... Mamina demotivujúca veta :" Keď budeš dospelý, kúp si pre mňa aj slona" vo mne umocňovala nádej, že môj sen si splním.

V roku 1994 som sa oženil a do zrekonštruovaného rodinného domu sme si s manželkou kúpili prvého "naozajstného sibírskeho huskyho ". Odvtedy prešlo 24.rokov a severania sú dodnes neoddeliteľnou súčasťou našej domácnosti.

HISTÓRIA PLEMENA HUSKY

Každý už podľa názvu vie, že sibírsky husky pochádza zo Sibíri, menej je už známe , že história tohto plemena je stará pravdepodobne viac ako 4000 rokov. Sibírskeho huskyho vyšľachtili Čukčovia - polokočovný národ loviaci soby, žijúci na severovýchode Sibíri. Týchto psov využívali k lovu sobov a na ťahanie saní.

V období silných mrazov si niekoľko psov na noc dávali dnu, kde vyhrievali stan svojim telesným teplom. Klesajúce nočné teploty sa merali podľa počtu psov v stane. Napr. V noci bola zima na 4 psov :-). Šteniatka boli výhradne vyberané a vychovávané ženami a robili spoločnosť aj deťom. Tento ženský vplyv sa dodnes odzrkadľuje na chovaní sibírana , ktorý sa stal súčasťou rodiny, ale zároveň aj silným a zodpovedným saňovým psom. Agresívne jedince boli vylúčené z chovu. V lete boli psy voľne pustené a lovili vo svorke. Do osád sa vracali, keď napadol sneh a potravy bolo čoraz menej. Aj z tohto dôvodu sa u nich zachoval veľmi silný lovecký pud.

AKO SA PES ZO SIBÍRI DOSTAL NA ALJAŠKU ?

V roku 1908 ruský obchodník s kožušinami William Goosak priviezol zo Sibíri do mesta Nome (Aljaška) 10 psov z oblasti Anadyr (Severovýchodná Sibír Rusko - Anadyr je prístavné mesto , ale aj rieka okolo ktorej Čukčovia žili ).Tieto psy sa o rok neskôr zúčastnili uznávaných pretekov na Aljaške pod názvom All Alaska Sweepstakes a skončili na treťom mieste. O rok neskôr, v roku 1910, sa už na štart postavili tri tímy huskych dovezených zo Sibíri. Skončili na 1,2 a 4tom mieste.

Takto dokázali obyvateľom Aljašky, že tie sibírske krysy alebo sibírske veveričky, ako ich nazývali pre ich huňaté chvosty a nízky vzhľad, dokážu svojou húževnatosťou a s veľkou ochotou pracovať v drsných aljašských podmienkach. Oproti miestnym psom sa značne odlišovali vo veľkosti , v povahe a vzhľade. Pôvodné psy boli skôr veľké, zúrivé , viac vlčieho vzhľadu , náchylné k boju a vyvolávajúce pocit veľkej sily. Sibírske psy boli malé , kompaktné , poslušné viac líščieho ako vlčieho vzhľadu , vyznačovali sa veľkou vytrvalosťou, veľmi malou spotrebou krmiva a dokonalou hierarchiou vo svorke.

Pre veľký záujem pokračoval import psov zo Sibíri na Aljašku až do roku 1930. V roku 1931 ho v USA uznali ako čistokrvné plemeno.

ŠTAFETA ŽIVOTA

22.1.1925 Vypukol v mestečku Nome záškrt, ktorý postihol hlavne deti miestnych Inuitov a zlatokopov. Niekoľko detí už v mestečku zomrelo a záškrt sa rýchlo šíril ďalej. Na Aljaške boli v tej dobe dve až tri lietadlá, boli v zlom technickom stave - rozobraté a navyše piloti týchto lietadiel trávili zimnú sezónu inde. Loďou sa tak isto nedalo plaviť, pobrežie Aljašky bolo cez zimu zamrznuté. Očkovacie sérum do Nome bolo treba súrne dopraviť čo najskôr. Jediná nádej bola cesta zasneženou tundrou. V tejto krutej zime bol jediný dopravný prostriedok psí záprah. Miestne úrady oslovili viacerých majiteľov psov. Na neúprosný boj s časom bolo vybraných 20 musherov a výpravu pomenovali “Štafeta Života “. Začal sa veľký beh milosti. 27.1.1925 za veľmi krutých podmienok sa vydali na trasu dlhú 1085 km. Boli 50 stupňové mrazy a rýchlosť vetra viac ako 100km/h.

Najvýznamnejším účastníkom tejto štafety bol švédsky musher žijúci na Aljaške Leonhard Seppala, ktorý sa podieľal svojou veľkou iniciatívou. V štafete mal svoje dva záprahy. Jeden so svojím výnimočným leadrom Togom (prebehli v štafete najviac kilometrov - 416 ) a druhý záprah ,ktorý doviezol očkovacie sérum šťastne do cieľa viedol jeho leader Balto. Očkovacie sérum dorazilo šťastne do Nome 2.2.1925 po 5. hodine ráno a zachránilo tisíce životov.

Balto má veľký pomník v New Yorku v Central parku s textom : „Venované neskrotnému duchu saňových psov, ktorí prenášali sérum 600 míľ skrze drsný ľad, zradné vody a artické snehové búrky z Nenany do Nome v zime 1925.“ Togo sa dožil 16 rokov a jeho telesné pozostatky sú vystavené na riaditeľstve pretekovIDITAROD na Aljaške. Na počesť tejto udalosti sa od roku 1973 beží najdlhší závod záprahových psov na zemeguli "IDITAROD", čo znamená v reči Eskimákov - " na vzdialené miesto " (dĺžka trate 1900km). Psí záprah má poväčšine 16 huskych, musí ich byť dostatok  aby ubehli takú vzdialenosť. Rekord trate je 8 dní a 18 hodín Každý si vie vypočítať, že títo psíci prebehli denne viac ako 200 kilometrov.

SIBÍRSKY HUSKY A ČESKOSLOVENSKO

Prvý sibírsky husky bol do bývalého Československa dovezený v roku 1977. Prvý vrh so siedmimi šteňatami bol 20.9.1981 v chovnej stanici Arcis u pána Císlera. Najväčší rozmach chovu bol po revolúcii v 90.rokoch. Sibírsky husky sa stal veľmi populárny najmä pre svoj vzhľad . V týchto porevolučných rokoch sa na Slovensku rodilo ročne okolo 120-150 čistokrvných šteniat (Posledných 18 rokov je trend stále klesajúci je to od 30-50). V tejto dobe sa väčšina psíkov objavovala ako na výstavách , tak aj na závodných tratiach. Týmto sa udržoval veľmi prospešný vzhľad sibírskych husky. Neskôr sa však tento trend chovu husky rozdelil na dva typy, výstavný a pracovný.

Zaujímavosť : Doteraz ako jediný sibírsky husky na Slovensku (aj v bývalom Československu ) ,ktorý absolvoval a splnil lavínové skúšky, bol pes menom Chiko, od skúseného psovoda Mikiho Tajboša z Liptovského Hrádku. Bolo to v 90.rokoch minulého storočia.

SIBÍRSKY HUSKY A JEHO POVAHA

Husky sa nefixuje  na jedného človeka, teda nie je psom jedného pána. Uznáva presne stanovenú hierarchiu a najdôležitejším je vodca svorky či je to pes, alebo človek. Perfektne ovláda "Reč tela" či človeka alebo psa a svojím chovaním je celkovo prírodným plemenom. Jeho výchova preto musí byť veľmi dôsledná a vytrvalá. V žiadnom prípade nie je jednoduchá. Keď je husky sám, cíti sa dosť často osamelo, nezriedka začne aj zavýjať.

Výborne sa hodí do svorky a najšťastnejší je s viacerými husky, vtedy je naozaj ideálne šťastný. Samota ho ubíja. Keď nie je pozemok , na ktorom husky vyrastá dostatočne oplotený je ochotný vyhľadať aj tú najmenšiu škárku v plote alebo pod ním a využiť ju k preskúmaniu širokého okolia svojho bývania. Husky, ktorý nemá denne vybitú energiu, dokáže záhradu, alebo byt premeniť naozaj na nepoznanie. Do vysokej staroby je stále veľmi aktívny. Nepotrebuje zateplenú búdu. Keď je držaný celoročne vonku, tak jeho srsť je kvalitnejšia a pĺzne nárazovo dvakrát ročne . Na jar a na jeseň . Husky sa pre svoju otvorenú a nekonfliktnú povahu tiež výborne hodí aj na canisterapiu, vďaka ktorej robí zázraky s ľuďmi v rekonvalenscencii, ľuďmi s depresiami a staršími ľuďmi. Na množstvo potravy je naozaj nenáročný. Pre porovnanie s nemeckým ovčiakom zožerie len polovicu jeho dennej dávky aj keď je vo vysokej záťaži. V letných mesiacoch ešte menej.

HUSKY A KRÁTKY ŠTANDART

Husky patrí medzi plemená, ktoré sú veľmi málo zaťažené genetickými poruchami. Kosti má pevné, no nie ťažké. Pohyb je ľahký a uvoľnený, stopy kladie v jednej čiare skoro ako vlk. Jeho oči majú mandľový tvar a sú šikmo zasadené. Prípustné sú všetky farby, ako je hnedá ,modrá , rôznooká a prípustné sú aj modré, alebo hnedé škvrny v oku. Chvost si husky nosí vždy vo svojom elegantnom oblúku, ale aj v jednej rovine so svojím chrbtom. Nikdy však nesmie ležať na chrbte, alebo byť stočený.

SIBÍRSKY HUSKY A JEHO VYUŽITIE

Popularita husky počas posledného obdobia bola spôsobená aj tým, že sa dokázal prispôsobiť ako rodinný pes. Je výborný spoločník na výlety do prírody. Vyžíva sa pri dlhých túrach v lese, ale pre jeho enormne vyvinutý lovecký pud nie je vhodné púšťať ho z vôcky. Keď chytí stopu, dokáže lesnú zver stopovať celé hodiny. Privolávanie nie je jeho silná stránka, preto venčenie huskyho navoľno neodporúčam. Sibírsky husky prekypuje energiou, ktorú musí do posledného dychu využiť. V opačnom prípade nebude nikdy šťastný. Potrebuje  dostatok pohybu a pracovného vyťaženia. Každodenný beh, ťahanie bicykla alebo kolobežky, prípadne beh vedľa svojho pána, či vedľa bicykla. Cez zimu zasa môže ťahať človeka na bežkách. Na to však treba veľké skúsenosti s lyžovaním a maximálne jedného – dvoch psov. Pri väčšom počte psov sa používa trojkolka, štvorkolka, cez zimu sane. Tiež sa využíva na preteky psích záprahov , kde môže v plnej miere využívať svoje vlastnosti a danosti.

Správna výchova huskyho spočíva v tom, že pokiaľ mu dáme postroje, tak v nich pracuje tak, že ťahá. Keď mu zasa pripneme karabínu na obojok, ktorý má na krku, nesmie ťahať . Táto výchova nie je až taká jednoduchá - treba na ňu dostatok času a trpezlivosti zo strany majiteľa aj psa. Pri výchove treba dbať na dôslednosť. Nie je vábny pohľad na majiteľa psa ,ktorý letí v predklone za psom a jednu ruku má natiahnutú pol metra pred sebou.

PRE KOHO JE VHODNÝ  SIBÍRSKY HUSKY ?

Samozrejme toto plemeno nie vhodné pre každého, napíšem preto pár bodov ,ktoré Vás upozornia na niektoré veci.

ŽUVANIE A HRABANIE: Všetky psy milujú žuvať a hrabať diery v záhrade ,ale sibírsky husky je na toto úplný špecialista. Je to energické plemeno a má tendenciu k deštrukciám, ak sa mu neposkytne vhodné vybitie energie.

ÚTEKY: O nich som už písal v predchádzajúcich vetách, husky dokonale preverí vaše oplotenie. Husky má schopnosť preskočiť aj vysoké ploty bez rozbehu z miesta ako africká gazela. Je naozaj vynaliezavým umelcom na úteky.

CHLPY,CHLPY A EŠTE VIAC CHLPOV: Počas jeho pĺznutia ( dvakrát do roka, kedy pĺzne jeho hustá podsada) si jeho majiteľ vyvinie veľmi blízky vzťah k svojmu vysávaču.

DOMÁCE ZVIERATÁ: Pre svoj lovecký pud nie je vhodné ,aby ste si k svojim hospodárskym zvieratám toto plemeno zadovážili. Likviduje, všetko čo pred ním beží sliepky,mačky, králiky....

NEŠTEKÁ: Záleží na Vašich pocitoch, či je to pozitívne alebo negatívne. Nebol nikdy využívaný na štekanie ,ale to neznamená že by štekať nevedel. Šteká len výnimočne, keď si niečo pýta alebo potrebuje na seba upozorniť....Ale najradšej zavýja a čím je ich viac, tým je zavýjanie intenzívnejšie, tým si viac dokazujú svoju súdržnosť vo svorke.

NIE JE VHODNÝ AKO STRÁŽNY PES: Nemá agresívnu povahu ,preto nie je vhodný ako strážca. Aj tak u ľudí vzbudzuje rešpekt pre svoj vlčí výzor. Čím ich je spolu viac, tým je rešpekt väčší.

HUSKY A JEHO TEMPERAMENT

Sibírsky husky má jemnú povahu. Je aktívny, pozorný a spoločenský. Žiadne čistokrvné plemeno na svete neutiahne ľahké bremeno tak rýchlo a tak ďaleko ako SH a to pri menších dávkach jedla. Ak ste niekedy vlastnili huskyho a mali ste ho možnosť spoznať bližšie, budete očarení akým spôsobom rozmýšľa.

NÁŠ ŽIVOT SO SIBÍRSKYMI HUSKY

Väčšina ľudí , ktorá ich vlastní zistí ,že je to pre nich plemeno vybraté na celý život. Do tejto skupiny patríme aj my. Robia nám spoločnosť už skoro štvrťstoročie a sú súčasťou nášho každodenného života. Za toto obdobie sme spolu prežili rôzne chvíle. Boli aj smutné, ako úmrtia psíkov, úrazy, straty, ale hlavne veľa radostných a príjemných spoločných zážitkov. Zážitkov na výletoch, dovolenkách, na pretekoch, ale napríklad aj pri nakrúcaní detskej relácie od Kuka do Kuka, kde som viedol záprah našich psíkov pri záchrane Kuka pred zimou. A to nie sú jediné filmové skúsenosti našich husky. Objavili sa v shote hlavných správ RTVS, v časopisoch aj v detskej knihe. V sú časnosti pracujeme s mojim kamarátom filmárom Bobekom na dokumente o našich sibírskych huskych a o ich celoročnom využití (tréningy, výstavy, turistika, preteky) s názvom “Každodenný život z huskym”.

Dokonca sme si vyskúšali aj reklamné fotenie na zimnú módu s modelmi na vrcholoch rakúskych Álp. Pre nás bolo komické to, že natáčanie sa robilo koncom augusta, u nás 30 stupňov a my sme balili zimnú výbavu a so saňami na streche auta sme sa vydali smerom do Álp. Ale naši husky boli spokojní. Preto sme aj názvu našej chovateľskej stanice dali smer našich najčastejších ciest z domu - Cesta na Sever.