Všetko o skalkách a ich tvorbe, spolu s viacerými ukážkami najkrajších skaliek pre inšpiráciu

Skalka je obľúbený prvok v záhrade, v ktorom hrajú hlavnú úlohu skaly, kamene a štrk. Skalky môžu mať mnoho prirodzených aj umelých podôb, pričom môžu mať rôzne veľkosti a môžu, no nemusia obsahovať rastliny. Všetko záleží na vkuse ich tvorcu a na účele pre ktorý sú vytvárané.

Okrasné skalky v záhrade majú dlhú históriu, pričom ich počiatky by sme mohli hľadať v starých čínskych a japonských záhradách, ktorými sa inšpirovali aj európski záhradní architekti a to najmä počas 19. storočia. Začiatkom 20. storočia sa vyvinuli moderné európske skalky a to najčastejšie v podobe alpinárií, ktoré boli spájané i s turistikou, objavovaním nových vysokohorských druhov rastlín a s ich aklimatizáciou a zakomponovaním do záhradnej skalky.    

V súčasnosti sú najznámejšie azda klasické skalky alpínskeho typu, na ktorých sa pestujú nízkorastúce rastliny a dreviny v snahe vytvoriť miniatúrnu prírodnú scenériu pripomínajúcu horské skaly, štrkoviská a vysokohorské lúky. Väčšina rastlín pestovaná v alpínskej skalke pochádza z oblastí s vysokou nadmorskou výškou a je prispôsobená na tamojšie extrémne podmienky. Skalničky, ako tieto rastliny nazývame, majú spoločné nároky na pestovanie. Obľubujú málo výživné, kamenisté pôdy s dobrou priepustnosťou a slnečné stanoviská.

I keď majú skalky mnoho foriem a ich tvorba nemá jasne popísané pravidlá, skalky nie sú len náhodne vysypané skaly na záhrade, medzi ktorými rastú skalničky. Skaly, štrk a rastliny by mali byť v skalke dômyselne uložené tak, aby vytvárali estetickú kompozíciu a aby skalka prirodzene zapadala do svojho okolia. 

Druhy skaliek

V záhrade si môžete vytvoriť toľko druhov skaliek, koľko je len prírodných scenérií a pri plánovaní skalky vás obmedzujú len priestorové podmienky v záhrade a vaša predstavivosť. Poznáme Však niekoľko základných typov záhradných skaliek, ktoré sa od seba výrazne odlišujú svojou formou:

Klasická skalka

Klasické skalky, známe aj ako alpínske skalky alebo alpináriá vidíme v našich záhradách najčastejšie. Väčšinou sa budujú na prírodných svahoch alebo zvlneniach terénu, pričom väčšie a menšie skaly sú rozmiestnené do priestoru skalky tak, aby imitovali prirodzenú vysokohorskú scenériu. Veľkosť a tvar skalky, typ kameňov a použité skalničky sú značne variabilné a môžu sa kombinovať na dosiahnutie požadovanej kompozície.

Škárová skalka

Škárová skalka sa odlišuje od klasickej alpínskej skalky typom použitých kameňov a formou ich ukladania v rámci skalky. Škárová skalka sa buduje postupným ukladaním plochých kameňov bokom (na kant) a vedľa seba tak, aby medzi sebou vytvárali škáry, do ktorých sa následne sadia skalničky. Takýmto spôsobom sa imitujú prírodné scenérie vrstiev skál, ktoré sa vplyvom geologického vrásnenia pretočili a vytvorili zaujímavé štruktúry na povrchu.

Miniatúrna skalka

Miniatúrne skalky sú zmenšeninou záhradných skaliek v kvetináči alebo v inej nádobe. Sú vhodnou alternatívou pre tých, ktorí nemajú záhradu, prípadne pre pestovateľov, ktorí si chcú vytvoriť skalku aj v interiéri. Pri tvorbe miniskaliek platia také isté princípy ako pri skalkách klasických rozmerov, len v menšej mierke. Aj v tomto prípade je potrebné zabezpečiť dokonalú drenáž v nádobe, aby sa v nej rastliny neutopili. Miniatúrne skalky sa často kombinujú aj s bonsajmi pri vytváraní zmenšených prírodných scenérií.

Suchý potok

Suché potoky sa stali ďalším moderným prvkom záhradnej architektúry a z určitého pohľadu ich tiež môžeme považovať za skalky. Suchý potok stvárňuje imaginárny vodný tok v záhrade a dodáva jej tak dynamiku a harmóniu. V suchom potoku samozrejme nechceme a nemôžeme pestovať skalničky, pretože je oproti okolitému terénu znížený čo znamená zvýšenú vlhkosť. Z tohto dôvodu sa do suchého potoka vyberajú rastliny, ktorým takéto podmienky vyhovujú a sadia sa na okraje suchého potoka, čím umocňujú jeho línie.

Suchý múrik

Aj suché múry a múriky sú veľmi obľúbeným prvkom v záhradách a pokojne ich môžeme považovať za skalky. A to najmä ak sú vhodne zakomponované do kompozície záhrady a doplnené o prevísajúce a popínavé rastliny. Suchými múrikmi sú často zakončené aj iné typy skaliek.

 

 

Skalky kombinované s vodnými prvkami

I keď pod pojmom skalka si väčšinou predstavujeme suchú skalku alpínskeho typu, neznamená to, že by v každej skalke mali byť vysokohorské skalničky a vôbec, že by mala byť skalka suchá. Naopak, pod okrasnými skalkami môžeme rozumieť akékoľvek využitie prvkov z prírodných skál v záhrade a nemusíme sa obmedzovať na stereotypy. V záhradnej architektúre sa skalky často kombinujú aj s jazierkami, potokmi, či inými vodnými prvkami v záujme vytvoriť scenérie, ktoré môžeme pozorovať aj v prírode. Vodným prvkom sa samozrejme prispôsobuje aj skladba rastlín a rozsah ich výsadby.    

Inšpirácie na rôzne typy skaliek nájdete na konci totho článku.

Ako si urobiť skalku v záhrade

Vytvorenie okrasnej skalky v záhrade je síce fyzicky náročné, no nie je to komplikované a všetko čo na to potrebujete sú skaly, štrk, pôda a skalničky. V nasledovných riadkoch sa budeme venovať tvorbe klasickej skalky alpínskeho typu:

1. Výber miesta pre skalku

Výber miesta pre skalku a jej zakomponovanie do záhrady je kľúčové preto, aby skalka pôsobila prirodzene a harmonicky s okolím. Skalka pred domom alebo skalka na rovine a obkolesená pokoseným trávnikom jednoducho nemôže pôsobiť prirodzeným dojmom už len kvôli svojmu okoliu. Skalka nemá pôsobiť ako päsť na oko, naopak, čaro skalky je v jej nenásilnej elegancii a v súhre s jej okolím. Najkrajšie skalky pôsobia v záhrade tak, ako keby ich tam vytvorila príroda a boli tam odjakživa.

Ideálnym miestom pre skalku v záhrade je svahovitý terén, prípadne kopec či vlnitý profil záhrady. V každom prípade je potrebné pre skalničky zabezpečiť dokonalú drenáž vody, v čom nám pomáha vyvýšená poloha skalky v porovnaní s okolitým terénom.

Orientácia skalky môže byť v podstate akákoľvek, no podľa nej budeme do skalky vyberať vhodné rastliny. Východná a severovýchodná orientácia vyhovuje väčšine vysokohorských skalničiek, zatiaľ čo južná a západná orientácia bude viac vyhovovať rastlinám, ktorým vyhovuje plné slnko, ako napríklad rozchodníky, skalnice a rôzne iné suchomilné rastliny.

2.   Úprava terénu a pôdy pod skalkou

Z pôdy pod budúcou skalkou odstránime burinu aj s koreňmi a terén upravíme do požadovaného tvaru. Kvôli prehľadnejšej práci si môžeme vyznačiť okraje a kontúry budúcej skalky značkovačom.

V prípade ak je pôda ťažká (ílovitá), nasypeme na celú plochu pre skalku drenážnu vrstvu (20 cm) v podobe jemného štrku alebo hrubého piesku. Na drenážnu vrstvu pridáme vrstvu substrátu, ktorý pripravíme zo záhradnej zeminy, kompostu (záhradníckeho substrátu) a drenážnej zložky (jemný štrk, piesok, drvená tehla alebo iné priepustné materiály). Drenážna zložka substrátu by mala tvoriť minimálne 50 % substrátu. Do takto pripraveného substrátu sa budú neskôr vysádzať skalničky.

3. Výber a ukladanie kameňov do skalky

Výsledná podoba skalky by mala čo najprirodzenejšie zobrazovať prírodné scenérie a tomu by mal byť podriadený aj samotný výber a uloženie skál. Vhodnou voľbou sú vždy lokálne sa vyskytujúce kamene (pieskovec, vápenec, rula, žula a iné horniny) aby skalka zapadala do okolitého prostredia. Kombinácie skál rôznych farieb vyzerajú väčšinou neprirodzene a preto je vhodné zamerať sa len na jeden farebný tón.

Najskôr ukladáme najväčšie skaly, pretože sú náročné na manipuláciu. Pred každým uložením vyhĺbime pre skalu lôžko do ktorej ju položíme tak, aby bola stabilná. Každú skalu si pred uložením prezrieme a vyberieme najkrajšiu pohľadovú stranu, ktorá sa najviac hodí do kompozície skalky. Skaly ukladáme tak, aby čo najviac pripomínali skaly v prírode a vyhýbame sa neprirodzeným (napr. kolmým) uloženiam kameňov. Pri väčších skalkách nezabúdame ani na vytvorenie cestičiek (väčšinou z plochých kameňov), ktoré nám pomôžu pri budúcej starostlivosti a pohybe po skalke. Skalku postupne zaplníme aj menšími kameňmi, pričom medzi nimi nechávame malé škáry pre skalničky a väčšie plochy pre rozpínavejšie rastliny.  

4. Výsadba skalničiek

Do voľných škár a na voľné plochy vysádzame jednotlivé rastliny tak, aby sme vytvorili cieľovú kompozíciu. Do zadnej časti skalky sa zvyčajne vysádzajú vyššie rastliny a dreviny (vytvárajú pozadie skalky a začleňujú skalku do okolia) a do prednej časti skalky nižšie druhy na zvýraznenie výšky skalky. Pri výsadbe rastlín do úzkych štrbín, ich najskôr zbavíme pôdy v koreňovom bale (opatrne prstami rozoberieme koreňový bal a uvoľníme korene) a takéto voľnokorenné rastlinky opatrne sadíme do škár v skalke.

Samotné skalničky vyberáme tak, aby bola skalka zaujímavá v každom ročnom období a pre každú rastlinu nájdeme miesto, kde jej budú vyhovovať svetelné a priestorové podmienky. Na výber máme širokú ponuku rôznych horských skalničiek (lomikameň, klinček, poniklec, zvonček, horec, a mnohé iné ), okrasných tráv, sukulentov, rozchodníkov, kobercových rastlín (dúška materina, flox, tarička,..) a zakrpatených drevín. Nezabúdame ani na ihličnany a stálozelené dreviny, ktoré skalku oživia počas zimy. Aj v tomto prípade však platí, že menej je viac. Účelom skalky totižto nie je pestovať čo najviac druhov exotických skalničiek na jednom mieste ale vytvorenie prirodzenej scenérie, v ktorých zvyčajne rastie len zopár druhov.    

Pri výsadbe myslíme na to, že rastliny sa časom rozrastú a skalku zaplnia, takže rastliny nevysádzame príliš nahusto.  Po výsadbe pokryjeme okolie rastlín mulčom v podobe kamennej drte alebo hrubšieho štrku, ktorý obmedzuje zakorenenie burín.

Kedy stavať skalku

Skalku je možné tvoriť od jari do jesene, no na výsadbu skalničiek je najvhodnejšie jarné obdobie. V prípade kontajnerovaných rastlín je možné vysádzať počas celej sezóny.

Starostlivosť o skalku

Skalky (a to najmä klasické alpínske skalky) sú pomerne náročné na starostlivosť. Predovšetkým chúlostivé vysokohorské skalničky, si budú vyžadovať vašu pozornosť. Ich údržba tkvie v odstraňovaní drobnej buriny, ktorá sa v skalke napriek mulču uchytí a v zostrihávaní/redukovaní príliš rozpínajúcich sa rastlín. Niektoré druhy rastlín potrebujú aj pravidelnú zálievku a ochranu proti mrazu vo forme prikrytia čečinou.  

Skalku tiež narúšajú živly (vietor, dážď, sneh, ľad, teplota) a škodcovia (vtáky, myši, krtkovia, slimáky a hmyz), takže je ju potrebné udržiavať a obnovovať.

Inšpirácie pre tvorbu skalky:

 

Použité zdroje: alpinegardensociety.net ,highcountrygardens.com,  alpineplants.ca, bbc.co.uk