Veľký prehľad slovenských novošľachtencov spolu s ich pôvodom a výnimočnými vlastnosťami

Slovenské vinohradnícke oblasti tvoria severnú hranicu ekonomického pestovania vínnej révy v Európe, čo nám prináša viacero výhod. V Chladnejších klimatických podmienkach sa vytvárajú vo viniči buketnejšie látky, vďaka čomu sú slovenské vína expresívnejšie a aromatickejšie. Dokazujú to mnohé úspechy slovenských vín na domácich i medzinárodných súťažiach.

Za posledné roky k tomu prispievajú aj slovenské novošľachtence, ktoré získavajú jedno ocenenie za druhým vďaka ich jedinečným vlastnostiam šitým na naše klimatické podmienky. Ich popularita je právom na vzostupe a aj ich podiel na celkovej rozlohe slovenských vinohradov rok čo rok rastie.

Oproti tradičným odrodám viniča dozrievajú skôr, vďaka čomu dokážu za kratší čas vyprodukovať kvalitnú úrodu, čím viac vyhovujú špecifikám slovenskej klímy. Kratšie vegetačné obdobie je však len jedna z mnohých predností novošľachtencov.

Proces šľachtenia nových odrôd:

Najskôr sa musí vybrať vhodná materská odroda a z jej kvetov sa odstránia tyčinky, aby sa sama neopelila. Z otcovskej odrody sa odoberie peľ a manuálne sa ním opelí kvetenstvo materskej rastliny. Z tohto spojenia vzniknú plody a ich semiačka sa zasadia. Práve tu začína mravčia práca, pretože takýchto semenáčov je potrebné vysadiť stovky a vybrať z nich niekoľko najperspektívnejších jedincov. Kým semenáč začne rodiť uplynie však 6 až 7 rokov, takže dovtedy nevie šľachtiteľ posúdiť vlastnosti jednotlivých semenáčov. Po selekcii najlepších rastlín nasledujú dlhodobé pozorovania, testovanie a selekcie pokým sa nedocielia požadované vlastnosti novej odrody. Novo vytvorená odroda sa musí následne dlhodobo testovať aj v praxi čo si znovu žiada množstvo práce a trpezlivosti.

Šľachtiteľská práca si vyžaduje veľké úsilie a hlavne trpezlivosť, keďže vytvorenie novej odrody viniča trvá neraz 30 a viac rokov. Za slovenské novošľachtence vďačíme najmä Ing. Dorote Pospíšilovej, PhD , ktorá vytvorila väčšinu našich novošľachtencov vo Výskumnom Ústave Vinohradníckom a Vinárskom v Bratislave a Ing. Ondrejovi Korpásovi, ktorý tieto nové odrody testoval a uvádzal do praxe.

V listine registrovaných odrôd na Slovensku je zapísaných 13 novošľachtencov muštových odrôd (5 bielych a 8 modrých). Niektoré nové odrody na svoju registráciu ešte len čakajú.

Registrované novošľachtence muštových odrôd biele

Devín

Pôvod: Devín bol prvou zaregistrovanou bielou odrodou muštového hrozna na Slovensku. Vznikla už v roku 1958 krížením Tramínu červeného s Veltlínskym červeno-bielym no zaregistrovaná bola až v roku 1997.

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom v Bratislave. Na jeho testovaní a uvádzaní do praxe sa podieľal najmä Ing. Ondrej Korpás.

Vlastnosti odrody: Vo výnimočnej aróme a chuti Devína môžeme nájsť tramíny no aj muškát. Archiváciou sa tieto arómy zvýraznia a preto sa Devín hodí aj na výrobu prírodne sladkých vín. Je to úrodná a veľmi kvalitná odroda, ktorá aj v priemerných ročníkoch na Slovensku dosahuje cukornatosť 23 – 25 kg.hl-1 (obsah kyselín 6,5 – 10,5 g.l-1) a v teplejších častiach Slovenska nie je zriedkavá cukornatosť 26-30 kg.hl-1 . Má vysokú mrazuvzdornosť počas zimy a neskorším pučaním odoláva aj jarným mrazom. Po napadnutí botrytídou vytvára cibéby, základ pre výrobu vysokocenených hrozienkových výberov

Milia

Pôvod: Odrodu Milia vyšľachtili krížením odrôd Müller-Thurgau a Tramín červený v roku 1973. Registrácia tejto odrody bola zavŕšená v roku 2002.

Šľachtiteľ: I. Novák,V. Bobeková a M. Matochová vo výskumnej stanici vinohradníckej a vinárskej v Šenkviciach

Vlastnosti odrody: Milia je stredne skorá odroda ktorá dozrieva v druhej polovici septembra. Dosahuje vysokú rodivosť pri produkcii vysokého obsahu cukru v priemere 23 kg.hl-1 a nižším obsahom kyselín (priemer 7,1 g.l-1). Víno z tejto odrody je plné a aromatické s charakteristickou arómou odrody Müller-Thurgau a v menšej miere aj Tramína červeného.

Noria

Pôvod: Noria vznikla krížením odrôd Rizling rýnsky a Semillon a zaregistrovaná bola v roku 2002.

Šľachtiteľ: A. Foltánová vo výskumnej stanici vinohradníckej a vinárskej vo Veľkom Krtíši

Vlastnosti odrody: Odroda Noria je jedna z najkvalitnejších odrôd a je predurčená na výrobu veľmi kvalitného vína. Vína z Norie sú harmonické s jemnými kyselinami a výraznou arómou pripomínajúcou najmä odrodu Semillon. Noria dozrieva v rovnakom období ako Rizling Rýnsky (v prvej polovici októbra) a je odolná proti zimným mrazom. Oproti rizlingu rýnskemu dosahuje v vyššiu priemernú cukornatosť (21 kg.hl-1 ) s nižším obsahom kyselín (8,5 g.l-1). Na rozdiel od Rizlingu rýnskeho nie je tak náchylná na ochorenia ( zasychanie strapiny, peronospóra, múčnatka, spŕchanie kvietkov)

Breslava

Pôvod: Vznikla v roku 1960 trojitým krížením odrôd (Chrupka ružová x Tramín červený) s talianskou odrodou St. Maria d’Alcantara. Odroda bola oficiálne zaregistrovaná vroku 2011.

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo VÚVV v Bratislave. Odrodu overoval Ing. Ondrej Korpás

Vlastnosti odrody: Breslava poskytuje plné, harmonické vína s typickou sviežou grapefruitovou arómou. Dosahuje vysokú a pravidelnú úrodu s priemernou cukornatosťou 19 kg.hl-1 a obsahom kyselín 8 g.l-1. Svojimi vlastnosťami sa hodí najmä do teplejších oblastí Slovenska kde sa z nej dajú dorábať aj vína kategórie neskorý zber. Nie je náročná na pôdu a znesie aj sucho, no nie je odolná proti zimným ani jarným mrazom, takže vyžadujú teplé, chránené polohy .

Hetera

Pôvod: Odroda Hetera vznikla v roku 1965 krížením Tramínu červeného a Veltlínskeho červeno-bieleho. Ich potomstvo bolo značne heterogénne z čoho pramení aj názov tejto odrody. Do LOR bola oficiálne zaregistrovaná v roku 2011.

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo VÚVV v Bratislave. Odrodu overoval v praxi Ing. Ondrej Korpás

Vlastnosti odrody: Hetera je výnimočná vďaka nevšedne vysokej úrodnosti ( 16 až 19 t.ha-1 ), pričom si zachováva na naše podmienky extrémne vysokú priemernú cukornatosť 25 - 29 kg.hl-1 pri obsahu kyselín 8 - 9 g.l-1, preto sa hodí aj na výrobu prírodne sladkých vín. Je predurčená do teplých polôh s hlbokými pôdami.

Registrované novošľachtence muštových odrôd modré

Dunaj

Pôvod: Odroda Dunaj vznikla trojitým krížením odrôd (Muškát Boutchet x Oporto) x Svätovavrinecké. Už prvý kríženec odrôd Muškát Bouchet x Oporto vynikal vysokou kvalitou, trpel však silným spŕchaním a tak bol ďalej krížený s odrodou Svätovavrinecké . Registrácia tejto odrody prebehla v roku 1997.

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom v Bratislave. Odrodu Dunaj overoval a zavádzal do praxe Ing. Ondrej Korpás v PD Rúbaň a Strekov.

Vlastnosti odrody: Vína dorábané z odrody Dunaj patria k tým najkvalitnejším a svojou chuťou a arómou pripomínajú južanské typy vín. Mladé vína majú rubínovú farbu, ktorá zretím získava hnedastý tón a v chuti sa objavuje čokoláda. Vyzreté vína pripomínajú chuťou a arómou vyzreté Burgundské modré. Dunaj má kratšie vegetačné obdobie za čo je veľmi cenený. Na jar pučí neskôr, vďaka čomu je odolnejší voči mrazom, no dozrieva už koncom septembra. Aj vďaka skoršiemu dozrievaniu dosahuje vysokú cukornatosť nad 21 kg.hl-1 a to aj pri vysokých úrodách. Výnimočná je i vysoká odolnosť proti hnilobe.

Hron

Pôvod: Odroda Hron vznikla v roku 1976 krížením odrody Castets x Abouriou noir. Odroda bola oficiálne zaregistrovaná v roku 2011

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo VÚVV v Bratislave. Odrodu overoval v praxi Ing. Ondrej Korpás v PD Strekov.

Vlastnosti odrody: Vína z odrody Hron sú plné, zamatové, s výraznou no nevtieravou kabernetovou arómou a majú tmavú farbu. Ich kvalita sa zrením ešte zvyšuje. Hron dobre odoláva chorobám a škodcom až na múčnatku na ktorú je stredne citlivý. Hrozno nehnije takže zber možno posunúť až na október vďaka čomu dosahuje priemernú cukornatosť 20 – 24 kg.hl-1 ,pri obsahu kyselín 8 – 11 g.l-1. Je citlivá na zimné mrazy takže je náročná na teplé polohy s výživnými pôdami.

Nitra

Pôvod: Aj Nitra vznikla v roku 1976 krížením odrôd Castets x Abouriou noir. Odroda bola zaregistrovaná v roku 2011.

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo VÚVV v Bratislave. Odrodu overoval v praxi Ing. Ondrej Korpás v PD Strekov.

Vlastnosti odrody: Vína z odrody Nitra dosahujú vynikajúcu kvalitu. Sú cenené hlavne pre svoju harmonickú kabernetovú chuť. Majú intenzívnu tmavú farbu s vysokým extraktom a obsahom trieslovín. Sú to vína s veľkým potenciálom pre zrenie a to aj barikovou technológiou. Oproti Hronu pučí Nitra skoro a preto je citlivá na jarné mrazy. Je to veľmi úrodná odroda, ktorá dosahuje cukornatosť muštov 18 – 23 kg.hl-1 a obsah kyselín 7,5 – 9 g.l-1.

Rimava

Pôvod: Rovnako ako Hron a Nitra, aj Rimava vznikla krížením odrôd Castets x Abouriou noir v roku 1976. V roku 2011 bola táto odroda aj oficiálne zaregistrovaná.

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo VÚVV v Bratislave. Odrodu overoval v praxi Ing. Ondrej Korpás v PD Strekov.

Vlastnosti odrody: Rimava poskytuje vína vysokej kvality s plnou, harmonickou, kabernetovou chuťou a tmavou červenou farbou. Triesloviny vo víne sú jemné, takže tieto vína sa môžu konzumovať aj mladé. Je to úrodná odroda, ktorá dozrieva v polovici októbra a dosahuje cukornatosť muštu v rozmedzí 18,5 - 24 kg.hl-1 a obsah kyselín 8 – 11 g.l-1. Aj Rimava je citlivá na zimné mrazy no vďaka neskoršiemu pučaniu väčšinou uniká jarným mrazom. Vyžaduje teplé polohy s miernymi mrazmi a nie príliš výživné pôdy.

Rosa

Pôvod: Odroda Rosa vznikla v roku 1961 trojitým krížením odrôd Picpoul x Frankovka s odrodou Tramín červený. Do listiny registrovaných odrôd bola zapísaná v roku 2011.

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo VÚVV v Bratislave. Odrodu overoval v praxi Ing. Ondrej Korpás v PD Strekov.

Vlastnosti odrody: Vína z tejto odrody sú výnimočné mimoriadnou vôňou a chuťou pripomínajúcou vôňu ruží. Majú tmavú kryciu farbu a s ú veľmi extraktívne. Takýto typ vína je jedinečný aj vo svetovom ponímaní. Dozrieva v polovici októbra a dosahuje nízku úrodnosť (5 – 8 t.ha-1), vďaka čomu je kvalita vín mimoriadna. Cukornatosť muštu sa pohybuje v rozmedzí 18 – 25 kg.hl-1 a obsah kyselín 8 – 12 g.l-1. Rosa je odolná proti zimným aj jarným mrazom, no neznáša sucho. V dobrých ročníkoch vytvára aj cibéby.

Rudava

Pôvod: Rudava pochádza z kríženia odrody Castets s krížencom I-35-9. Typ I-35-9 je trojitým krížencom odrôd Tenturier, Aleatico a Puchljakovskij v roku 1967. Registrácia tejto odrody bola zavŕšená v roku 2011.

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo VÚVV v Bratislave. Odrodu overoval v praxi Ing. Ondrej Korpás v PD Strekov.

Vlastnosti odrody: Rudava poskytuje vína s plnou, harmonickou a pritom neutrálnou chuťou a so sýtočervenou rubínovou farbou. Vyžadujú si dlhšie zrenie a to najmä pri zrení barikovou technológiou. Rudava dobre odoláva zimným aj jarným mrazom a nevyžaduje si kvalitnú polohu ani pôdu. Navyše dobre odoláva chorobám i škodcom a nepodlieha hnilobe. Hrozno dozrieva začiatkom októbra a cukornatosť muštov sa pohybuje v rozmedzí 19 – 23 kg.hl-1 a obsah kyselín 9 – 12 g.l-1.

Torysa

Pôvod: Aj Torysa vznikla v roku 1967 krížením odrody Castets s krížencom I-35-9. Typ I-35-9 je trojitým krížencom odrôd Tenturier, Aleatico a Puchljakovskij. Torysa bola úspešne zaregistrovaná v roku 2011.

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo VÚVV v Bratislave. Odrodu overoval v praxi Ing. Ondrej Korpás v PD Strekov.

Vlastnosti odrody: Torysa poskytuje harmonické vína s jemnou kabernetovou chuťou. Majú tmavú kryciu červenú farbu a sú výnimočné pre vysoký obsah trieslovín a antokyánov. Torysa má dobrý potenciál na zrenie a to aj barikovou technológiou. Dobre odoláva zimným aj jarným mrazom, no neznáša dlhodobé sucho. Dozrieva neskoro a dosahuje cukornatosť muštu v rozmedzí 19 – 25 kg.hl-1 a obsah kyselín 8 – 10 g.l-1

Váh

Pôvod: Odroda Váh vznikla v roku 1976 krížením odrôd Castets x Abouriou noir a registrácia bola úspešne zavŕšená v roku 2011.

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo VÚVV v Bratislave. Odrodu overoval v praxi Ing. Ondrej Korpás v PD Strekov

Vlastnosti odrody: Vína z odrody Váh mimoriadne výraznú arómu s výraznou kabernetovou chuťou a paprikovou príchuťou. Sú plné, extraktívne, s vysokým obsahom trieslovín a tmavočervenou krycou farbou. Váh je citlivý na zimné mrazy, takže sa hodí len do najteplejších vinohradníckych oblastí Slovenska. Vysoká a pravidelná úroda dozrieva v polovici októbra a dosahuje cukornatosť muštu 19 – 25 kg.hl-1 a obsah kyselín 7 – 9 g.l-1

Neregistrované novošľachtence muštových odrôd (všetky biele)

Aromína

Pôvod: Aromína vznikla v roku 1958 trojitým krížením: Tramín červený x Veltlínske červeno-biele s odrodou Irsai Olivér.

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo VÚVV v Bratislave. Odrodu v praxi overoval Ing. Ondrej Korpás

Vlastnosti odrody: Víno z Aromíny je aromatické a pritom ľahké. Hrozno je veľmi pekné a má muškátovú chuť takže je vhodné aj na priamy konzum, no rovnako láka aj hmyz takže je ho potrebné chrániť. Je to skorá odroda, ktorá dozrieva už v polovici augusta. Dosahuje slušnú cukornatosť (19 – 22 kg.hl-1 a obsah kyselín (6,5 – 8 g.l-1). Keďže skoro pučí, je náchylná na skoré mrazy a pri neznáša teploty pod -19°C, takže sa hodí do polôh chránených pred mrazmi.

Bratislavka

Pôvod: Odroda Bratislavka vznikla krížením semenáčov Tramínu červeného a Veltlínskeho červeno-bieleho v roku 1965.

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo VÚVV v Bratislave. Odrodu overoval Ing. Ondrej Korpás

Vlastnosti odrody: Je to veľmi rodivá odroda, ktorá dosahuje priemernú cukornatosť muštu až 22 – 25 kg.hl-1 . Bratislavka úplne dozrieva až v prvej polovici októbra a víno má vďaka tomuto dlhému dozrievaniu peknú jemnú chuť. Jej nevýhodou je tvorba hustého porastu, ktorý poskytuje dobré podmienky pre množenie hubovitých chorôb a preto je potrebná jeho redukcia. Bratislavka sa hodí do teplých južných vinohradníckych oblastí.

Inzuchta

Pôvod: Inzuchta vznikla krížením Tramínu červeného s Veltlínskym červeno-bielym v roku 1966

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo VÚVV v Bratislave. Odrodu overuje v praxi Ing. Ondrej Korpás

Vlastnosti odrody: Vína z Inzuchty dosahujú vynikajúcu kvalitu a preto má táto odroda veľký potenciál. Je to veľmi úrodná odroda, ktorá dosahuje priemernú cukornatosť muštu 23 – 27 kg.hl-1 a obsah kyselín 9 – 12 g.l-1. Jej kvality vyniknú najmä u prírodne sladkých vín so zvyškovým cukrom. Inzuchta je odolná voči zimným aj jarným mrazom a nemá veľké nároky na pôdu, takže nie je náročná na svoju polohu.

Rizling korenistý

Pôvod: Rizling korenistý vznikol v roku 1976 v Rúbani krížením Tramínu červeného a Rizlingu Vlašského

Šľachtiteľ: Ing. Ondrej Korpás

Vlastnosti odrody: Vína z tejto odrody sú veľmi kvalitné, s korenistou chuťou a príjemnými kyselinkami ovocného typu podobné Rizlingu rýnskemu. Odroda je odolná voči zimným aj jarným mrazom. Dozrieva na prelome septembra a októbra a dosahuje priemernú cukornatosť 22 kg.hl-1 a obsah kyselín v mušte 8 - 10 g.l-1

Tatranec

Pôvod: Odroda Tatranec vznikla v roku 1968 trojitým krížením odrôd Tramín červený x Veltlínske červeno-biele s Irsai Olivér.

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo VÚVV v Bratislave. Odrodu overoval v praxi Ing. Ondrej Korpás v PD Strekov.

Vlastnosti odrody: Tatranec poskytuje plné vína s bohatou muškátovou arómou. Dozrieva už koncom septembra a dosahuje priemernú cukornatosť 19 – 22 kg.hl-1 s obsahom kyselín 6,5 – 8,5 g.l-1. Dobre odoláva zimným mrazom, no na jarné mrazy je citlivý. Okrem múčnatky odoláva aj hubovým ochoreniam. Pre muškátovú vôňu priťahuje aj hmyz.

Vihorlatka

Pôvod: Vznikla krížením odrody Irsai Olivér x Burgundské biele v roku 1967.

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD vo VÚVV v Bratislave. Odrodu overoval v praxi Ing. Ondrej Korpás v PD Strekov.

Vlastnosti odrody: Vihorlatka je skorá odroda dozrievajúca už v polovici augusta. Vína z Vihorlatky sú charakteristické výraznou muškátovou arómou, no napriek skorému dozrievaniu majú aj dostatočný obsah kyselín. Poskytuje pravidelné úrody s priemernou cukornatosťou 19 – 21 kg.hl-1 a obsahom kyselín 9 – 11 g.l-1.Dobre odoláva mrazu a okrem múčnatky aj hubovým ochoreniam. Vyhorlatku môžno konzumovať aj ako stolové hrozno

 

Fotografie zdroj: Dorota Pospíšilová a kol., Ampelografia Slovenska

Literatúra: Dorota Pospíšilová a kol., Ampelografia Slovenska ; Vladimír Hronský, Slovenské Vína