Význam minerálov vo výžive rastlín

Čo sa stane ak chýba vašim rastlinám niektorý z minerálov?

Na to aby mohli rastliny rásť a prosperovať, potrebujú dostatok minerálnych látok na svoju výživu. Niektoré minerálne látky (prvky) využívajú rastliny vo väčšej miere (Tvoria 10 až 0,01% z ich hmotnosti ) – tie nazývame makroelementy. Prvky, ktoré tvoria v rastlinách len 0,01 až 0,00001% sa nazývajú mikroelementy.

Makroelementy a ich význam vo výžive rastlín

Uhlík (C)

V sušine rastlín tvorí až 45% hmotnosti. Je to základný stavebný materiál tela rastlín a získava ho najmä v podobe oxidu uhličitého (CO2), ktorý súčasťou (0,04%) vzduchu. Rastliny preto netrpia jeho nedostatkom.

Kyslík (O) a Vodík (H)

Spolu s CO2 je kyslík dýchací plyn rastlín ako aj živočíchov. Rastlina ho získava vo forme vody (H2O), ktorú v procese fotosyntézy rozbije na Kyslík (O) a vodík (H), ktoré rastlinné bunky využívajú v procese získavania a využívania energie. Samotná voda tvorí 70 až 80% tela rastlín.

Dusík (N) 

Dusík je dôležitou súčasťou bielkovín – teda organických stavebných látok, z ktorých sú vo veľkej miere telá rastlín ale aj živočíchov postavené. Je preto dôležitý pre správny rast a jeho najväčšie koncentrácie sa nachádzajú v najviac rastúcich častiach rastliny (konce výhonkov, listy). Dusík prijíma rastlina z pôdy, kam sa dusík dostáva z rozkladu organického materiálu. Nedostatok dusíka spôsobuje zastavenie rastu najmä nadzemnej časti rastliny, no takisto zožltnutie listov/ihličia hlavne v spodnej časti rastliny, čo sa deje následkom neschopnosti tvoriť chlorofyl. Dusík je preto hlavnou súčasťou hnojív. Pri nedostatku dusíka listy väčšinou žltnú celé, bez výrazného žilnatenia.

Fosfor (P) 

Fosfor zohráva dôležitú funkciu v energetickom, stavebnom ale aj regulačnom metabolizme rastliny. Pri jeho nedostatku nastávajú problémy s rastom (menšie listy a v menšom počte, neskoršie dozrievanie). V tele rastlín sa tiež hromadia uhľovodíky čoho dôsledkom sa listy sfarbujú do tmava (Niekedy až do tmavo-fialovej farby)

Síra (S)

Síra je súčasťou niektorých bielkovín, no jej nedostatok sa v prírodných podmienkach obvykle neprejavuje. Skôr naopak, Niektoré zlúčeniny síry sú pre rastliny toxické.

Draslík (K) 

Najdôležitejšou funkciou draslíka v rastlinách je regulácia príjmu a výdaju vody. Okrem toho sa podieľa aj na regulácii rastu a tvorbe škrobu a iných procesoch. Jeho nedostatok sa prejavuje najskôr zožltnutím a následne nekrotickým zafarbením koncov listov a menším vzrastom. Chudobné na draslík sú najmä ľahké piesočnaté pôdy.

 

Horčík (Mg)

Horčík je okrem iných funkcií dôležitý pre proces fotosyntézy ako ústredný prvok chlorofylu a chloroplastov. Nedostatkom horčíka trpia ľahké piesčité pôdy, kde môže byť horčík ľahko vymytý. Následkom nedostatku horčíka začnú žltnúť staršie listy a to hlavne medzi žilkami, ktoré zostávajú zelené (chloróza). Neskôr sa chloróza rozšíri aj na mladšie listy.

 

Vápnik (Ca) 

Vápnik zohráva významnú úlohu v regulačných a rastových procesoch rastlín. Chudobné na vápnik sú hlavne kyslé piesčité pôdy. Prejavuje sa nekrotickým zhnednutím koncov výhonkov a práve rastúcich častí rastliny vrátane plodov. Zhnednutie sa nevyskytuje na už vyrastených stonkách alebo listoch.

 

Železo (Fe)

Železo je potrebné pri tvorbe chlorofylu, takže jeho nedostatok spôsobuje chlorózu (žltnutie listov medzi hlavnými žilkami ktoré môžu zostať zelené). Listy pôsobia ako vybielené. Nedostatok železa sa v pôdach často neobjavuje, no absorpcia železa rastlinou môže byť znížená ak sa PH pôdy nenachádza medzi 5 a 6,5.

Chlór (Cl)

Je dôležitý pri fotosyntéze a výmene plynov medzi rastlinou a okolím. Symptómy sú ťažko rozoznateľné a často sa mýlia s rôznymi chorobami.

Najdôležitejšie mikroelementy a ich význam vo výžive rastlín 

Mangán (Mn)

Nedostatočné množstvo mangánu majú ťažké nepriepustné pôdy s veľkým pomerom organickej zložky. Príčinou nedostatku horčíka v rastlinách môže byť aj vysoké PH pôdy, kvoli ktorému rastliny nie sú schopné túto látku absorbovať. Nedostatok mangánu sa prejavuje žltnutím listov v miestach kde sú najmenšie žilky listu (vytvárajú štruktúrovaný efekt, kedy sa stáva žilnatina listu viditeľná). Často sa mýli s chlorózou spôsobenou nedostatkom železa.

Kobalt (Co)

Potrebujú ho hlavne bôbovité rastliny žijúce v symbióze s nitrifikačnými baktériami ktoré viažu atmosférický dusík do pôdy.

Meď (Cu)

Zohráva úlohu v metabolizme rastliny. Pri jej nedostatku sa napríklad znižuje vitalita peľu. Vo vyššých koncentráciách je toxická.

Zinok (Zn) 

Rastlina ho potrebuje na regulačné procesy. V prípade jeho nedostatku sa objavuje žltnutie listov (chloróza) tento krát na najmladších lístkoch, zatiaľ čo staršie sú nepoškodené. Nedostatok zinku je najčastejším z pomedzi mikroelemntov

 

 

Bór (B) 

Sa zúčasňuje na transportných a reprodukčných mechanizmoch v rastline. Prejavuje sa odumierajúcimi končekami výhonkov a na slabej plodnosti rastlín. Je ďalším častým z nedostatkov mikroelementov.

 

 

 

Molybdén (Mo)

Molybdén je potrebný na správne využitie dusíka z pôdy. Pri jeho nedostatku sa nitráty hromadia v listoch, ktoré sú zakrpatené a objavuje sa na nich bledé fľaky hlavne pri okrajoch starších listov. Nedostatok tohto prvku sa vyskytuje v kyslých pôdach.

 

 

Nikel (Ni) 

Nikel je súčasť mnohých rastlinných enzýmov, z ktorých najvýznamnejší zabezpečuje využitie močoviny. Pri jeho nedostatku sa močovina v rastlinách ukladá a spôsobuje chlorózu listov s typickými nekroticky zhnednutými končekmi listov.

 

 

Užitočné informácie:

1. Všetko o pH pôdy: Ako zistiť pH pôdy a ako je možné kyslosť pôdy upraviť

2. Aký vplyv majú minerály v rastlinách na zdravie: Máte dosť minerálov v strave?

3. Ako pripraviť pôdu v záhrade na jarnú sezónu: Príprava pôdy pred jarnou výsadbou

 

Použité zdroje: tuzvo.sk, pthorticulture.com, wikipedia.com,

Autor: Jakub Durdík