Štepenie ovocných stromov
Ako na štepenie stromov rôznymi technikami vrúbľovania a očkovania
Štepenie alebo vrúbľovanie ovocných stromov je metóda, ktorá umožňuje kombinovať odrezok (vrúbeľ) z ušľachtilého stromu na podpník alebo konár iného ovocného stromu. Výhodou Štepenia stromov je, že z navrúbľovanej časti vyrastie geneticky presná kópia ušľachtilého stromu, z ktorého sme vrúbeľ odobrali. Takto sa dajú uchovávať a rozmnožovať vlastnosti jednotlivých odrôd ovocných stromov. Ak by sme chceli ušľachtilú odrodu rozmnožovať semenami, nepodarilo by sa nám to, pretože takýto strom by s najväčšou pravdepodobnosťou nedosahoval požadované vlastnosti (vyrástla by plánka). Štepenie ovocných stromov sa využíva i vtedy, ak chceme opraviť poškodené a staré časti stromov, prípadne ak chceme mať na jednom strome viacero odrôd alebo hybridov, ktoré sa budú navzájom aj opeľovať.
Aké stromy sa môžu štepiť
Na vrúbľovanie sú najvhodnejšie mladé (do 5. rokov), zdravé stromy na ktoré môžeme navrúbľovať ušľachtilú odrodu i priamo na kmienku. Čím je strom starší tým vyššie je ho potrebné vrúbľovať. Podpníky a vrúble musia byť navzájom kompatibilné (vrúbeľ z čerešne nebude rásť na jabloni), preto je dôležité poznať aké podpníky sú vhodné na štepenie ušľachtilých odrôd.
Kedy vrúbľovať
Najvhodnejším obdobím na vrúbľovanie ovocných stromov je jar (Apríl, začiatok mája), kedy sa púčiky na strome začínajú otvárať až do obdobia kvitnutia. Samotné vrúble musia byť naopak vo fáze spánku.
V prípade čerešní a višní je možné aj letné štepenie (vrúbľovanie), ktoré je potrebné načasovať na prelom leta a jeseňe. Je to možné vďaka rýchlejšiemu vyzrievaniu výhonkov čerešní a višní. V tomto prípade sa ako vrúbľe používajú už zdrevnatené mladé výhonky (20 - 40 cm), ktoré okamžite po odobratí navrúbľujeme na podpník.
Ako odoberať a skladovať vrúble
Vrúble odoberáme počas zimy – v období vegetačného pokoja stromu (december- január). Odoberáme zdravé jednoročné letorasty (ideálne z južnej, vonkajšej časti koruny) a uskladňujeme ich tak, že ich zapichneme do vlhkého piesku a odložíme ich na chladné (2-6°C), tmavé miesto, kde sa uchovajú vo fáze spánku.
Štepenie stromov
Poznáme niekoľko techník štepenia stromov, no pri každej ide o rovnaký princíp – napojenie vrúbľa na iný ovocný strom takým spôsobom, aby mohol z neho čerpať živiny. Najdôležitejšie je pritom pevné spojenie vrúbľa a štepeného stromu v miestach tesne pod kôrou, kde sa nachádzajú cievne zväzky zabezpečujúce výživu (lyko) a kambium zodpovedné za rast.
Nech si vyberieme akúkoľvek štepársku techniku, všetky vrúbľovacie rezy by mali byť hladké a mali by do seba dokonale zapadať. Pri všetkých technikách vrúbľovania sa používa rez dĺžkou cca 3 cm (rez by mal byť trikrát dlhší než je šírka vrúbľa). Po samotnom vrúbľovaní sa spoj spevní obviazaním štepárskou páskou a všetky rezné rany na vrúbli ako I na štepenom strome sa ošetria štepárksym voskom alebo štepárskou emulziou. Vrúbeľ po navrúbľovaní skrátime na 2 až 5 púčikov.
Po úspešnom prijatí štepu je potrebné odstrániť zo spoja štepársku pásku aby sa rastlina nepriškrtila. Prijatie vrúbľa spoznáme podľa toho, že zo štepu začnú vyrastať nové výhonky.
Na vrúbľovanie budeme potrebovať:
1. Ostrý očkovací nôž (len pri očkovaní)
2. Ostrý štepársky nôž
3. Ručnú pílku na ovocné stromy
4. Záhradné nožnice
5. Vrúble (vo fáze spánku)
6. Štepársku pásku
7. Štepársky vosk alebo emulziu
Techniky vrúbľovania stromov
Spojkovanie
Spojkovanie sa používa na štepenie jabloní, hrušiek, čerešní, sliviek, egrešov ríbezlí a iných ovocných drevín. Na použitie tejto metódy štepenia potrebujeme mať rovnaký priemer vrúbľa a kmienka/konára. Oba by mali byť hrubé cca 1cm v priemere. Táto technika sa preto často využíva pri mladých stromčekoch. Koniec konára ako aj vrúbľa sa šikmo zrežú v rovnakom ostrom uhle aby bola styčná plocha čo najväčšia. Následne sa obe rezné plochy priložia k sebe tak aby vytvorili jednoliaty celok. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť na úrovni hornej časti spoja (oproti rezu). Spojenie sa spevní obviazaním štepárskou páskou a hermeticky sa prekryje štepárskym voskom, aby sa zamedzilo vnikaniu vody a patogénov k spoju. Obdobou tejto metódy štepenia je vrúbľovanie spojkovaním s protijazýčkom, ktorý zabezpečuje vyššiu pevnosť spoja.
Vrúbľovanie na klin
Táto metóda sa využíva ak má podpník/konár rovnakú hrúbku ako vrúbeľ. Jeho výhodou je pevnejšie spojenie a väčšia styčná plocha kambia podpníka a vrúbľa, vďaka čomu je zrastenie ľahšie a rýchlejšie.
Plátkovanie
Vrúbľovanie plátkovaním sa používa ak je podpník alebo konár na ktorý sa ide štepiť ušľachtilá odroda hrubší (1 – 2 cm) ako samotný vrúbeľ. V tomto prípade sa podpník zreže v ostrom uhle len v takej šírke aby zodpovedal šírke vrúbľa.
Obe rezné plochy sa následne spoja a ošetria tak ako pri spojkovaní. Spoj môže byť ešte spevnený sedielkom, ktoré sa vyreže na vrúbli a posadí sa na podpník alebo konár.
Vrúbľovanie na koziu nôžku
Vrúbľovanie na koziu nôžku sa používa na štepenie čerešní, sliviek a iných kôstkovín, no i jabloní a hrušiek. Tento spôsob vrúbľovania sa používa na hrubšie podpníky alebo konáre(2-4 cm). Štepenie na koziu nôžku je podobné plátkovaniu, no namiesto plochého rezu sa z vrúbľa vyreže trojuholníkový klin, ktorý sa vloží do vyrezaného otvoru rovnakého tvaru na podpníku/konári.
Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť umiestnený v hornej časti spojenia medzi podpníkom a vrúbľom a mal by byť voľný, aby mohol rásť. Ak má podpník väčší priemer ako 3 cm, je vhodné doň navrúbľovať viacero (2-3) vrúbľov aby sa rana rýchlejšie zahojila. Po roku sa môžu nadbytočné vrúble odstrániť.
Vrúbľovanie do rázštepu
Tento spôsob vrúbľovania je najstaršou známou technikou, ktorá sa používala na navrátenie vitality starším stromom so slabou rodivosťou, no zdravým podpníkom. Vrúbľovanie sa používalo najmä na štepenie jabloní a hrušiek, no keďže táto metóda je pomerne invazívna v súčasnosti sa vo väčšom rozmere používa už len na štepenie egrešov a ríbezlí. Podstatou tejto metódy je rozštiepenie kmeňa alebo konára sekerou alebo mačetou a do takto vytvoreného rázštepu vloženie vrúbľov zrezaných do klina tak, aby sa aby sa podpník a vrúbeľ dotýkali kambiom(rastovou časťou tesne pod kôrou). Spodné očko vrúbľa by malo byť na úrovni hornej tretiny spoja medzi podpníkom a vrúbľom a orientované smerom von, aby mohlo rásť. Vrúbľovanie do rázštepu sa v ideálnom prípade používajú na kmene alebo konáre od 5 do 8 cm
Vrúbľovanie pod kôru
Tento spôsob vrúbľovania sa využíva na omladenie starých ovocných stromov, ktoré stratili rodivosť, no stále majú vitálny podpník. Podstatou je odrezanie kmeňa alebo konára a rozrezanie kôry (3 cm kolmo od rezu). Kôra sa špičkou noža jemne odlúpi a do vytvoreného puzdra sa zasunie šikmo zrezaný vrúbeľ so spodným púčikom umiestneným v hornej tretine spojenia medzi podpníkom a vrúbľom.
Očkovanie ovocných stromov
Pri očkovaní sa z letorastov ušľachtilých odrôd vyberajú len jednotlivé očká a vkladajú sa do podpníka alebo konára stromu ktorý chceme štepiť. Ide o veľmi šetrnú a nenáročnú metódu, ktorá sa môže použiť pri všetkých ovocných stromoch, kroch, no aj pri okrasných drevinách. Keďže očká by po prijatí rýchlo vyklíčili a následne by boli náchylné na vymrznutie, očkovanie sa odporúča vykonávať čo najneskôr (júl - september), aby sme predišli vyklíčeniu. K samotnému klíčeniu púčika dôjde takto až v nasledujúcej sezóne.
Očká sa odoberajú zo živých mladých, no dostatočne vyzretých letorastov s listami (z vonkajšej, južnej časti koruny stromu). Očká sa musia okamžite po vyrezaní z letorastu naočkovať na štepený strom, pričom tieto letorasty môžu byť odrezané maximálne 24 hodín pred samotným očkovaním. Samotné očká sa môžu (no nemusia) vyrezať aj s listom alebo stonkou – po naočkovaní list odpadne, čo je dobrý signál prijatia očka.
T očkovanie
Pri tomto spôsobe sa očkovacím nožom nareže kôra a lyko do tvaru T, špičkou noža sa kôra jemne odlúpne a do vzniknutého puzdra sa vloží očko. Očko sa pevne previaže štepárskou páskou, kvôli pevnosti spoja.
Plátkové očkovanie
Na podpníku/ konári štepenej rastliny sa vyreže plátok a na jeho miesto sa vloží vyrezané očko. Spoj sa následne previaže štepárskou páskou. Ide o jednoduchšiu metódu, pri ktorej nám stačí i vrúbľovací nôž.
Možné príčiny neprijatia štepov
• Podpník nie je kompatibilný s vrúbľom (Napr. kôstkoviny nepríjmu jabone a hrušky a naopak)
• Nesprávne načasovanie odoberania vrúbľov a samotného vrúbľovania alebo očkovania
• Podpník alebo vrúbľe nie sú v dobrom zdravotnom stave
• Vrúble nie sú v stave dormancie (spánku), prípadne sú suché následkom zlého uskladnenia
• Vrúbľovancie rezy na vrúbli a podpníku dobre navzájom nepriliehajú
• Navrúbľovaný spoj nie je dostatočne pevný a uvoľní sa skôr ako stihne zrásť
• Navrúbľovanú časť stromu napadnú vošky alebo choroby
• Štepárska páska nebola včas odstránená
Počítajte s tým že napriek správnemu postupu pri vrúbľovaní sa všetky štepy nepríjmu, takže ich navrúbľujte vždy viac ako je potrebné.
Zdroje: garden.lovetoknow.com, extension.psu.edu/fruit-tree-propagation-grafting-and-budding, obrázky: ovocinarstvo.gardenservices.sk