Toxokaróza u psov a mačiek
Čo je to toxokaróza a ako predchádzať tomuto parazitickému ochoreniu
Toxokaróza je ochorenie psov a mačiek spôsobené parazitickými červami, ktoré sa môže preniesť aj na človeka. Parazitický červ toxocara známy aj pod označením škrkavka sa bežne vyskytuje v tráviacom trakte svojich hostiteľov, ktorými sú psy, mačky a líšky. V prípade psov a líšok je pôvodcom toxokarózy škrkavka psia ( toxocara canis ), zatiaľ čo v prípade mačiek sa jedná o škrkavku mačaciu ( toxocara cati ).
Toxokaróza a jej príznaky u človeka
Človek nie je pre škrkavky psov a mačiek končeným hostiteľom, keďže v tráviacom trakte človeka sa tento endoparazit nevyvinie do posledného štádia červa, ktorý by sa mohol ďalej rozmnožovať. V ľudskom tele, zostáva toxocara v štádiu larvy (L2 štádium), v ktorom sa z tráviacej sústavy dostáva cez steny čriev do krvného obehu, z ktorého má prístup do všetkých častí ľudského tela vrátane dôležitých orgánov akými sú pľúca, pečeň a mozok. Tam sa škrkavka zapuzdrí (vytvorí neaktívnu cystu), ktorá je pôvodcom zápalov a tie poškodzujú okolité tkanivo.
Vo väčšine prípadov si nakazený človek nevšimne žiadne príznaky nákazy škrkavkou, pretože ich zničí imunitný systém alebo sa škrkavky zapuzdria do neaktívneho stavu. Príznaky toxokarózy sa môžu objaviť najmä pri deťoch, ktoré sú toxocare vystavené najviac a ich imunitný systém nie je dostatočne pripravený na boj proti týmto parazitom. Podľa rozsahu nákazy (množstva skonzumovaných vajíčok škrkavky človekom) a reakcie imunitného systému rozoznávame tri základné formy tohto ochorenia:
1. Latentná (skrytá) toxokaróza: je miernejšou formou toxokarózy, ktorá je spôsobená menším množstvom vajíčok škrkavky a často krát je spojená aj s dlhodobým vystavením škrkavke. Príznaky latentnej toxokarózy zahŕňajú teplotu, kašľanie, bolesti hlavy, bolesti brucha, zväčšenie pečene a lymfatických uzlín, poruchy spánku a správania.
2. Akútna toxokaróza: Vysoká dávka zárodkov škrkavky alebo opakujúca sa infekcia môže viesť k vážnejšej forme toxokarózy, ktorá môže ohroziť funkciu dôležitých orgánov. Na túto formu toxokarózy sú náchylné najmä menšie deti, pretože častejšie prichádzajú do kontaktu s hlinou, pieskom a inými nečistotami, ktoré môžu obsahovať vajíčka škrkavky. Symptómy tejto formy toxokarózy závisia od orgánu, ktorým larvy škrkaviek prechádzajú a tým spôsobujú zápal. Medzi príznaky toxokarózy patrí únava, kašeľ, horúčka, bolesti hlavy, začervenanie pokožky, astma, podráždenosť, bolesti brucha, nevoľnosť a zvracanie. Toxokaróza sa niekedy prejavuje aj ako zápal pľúc a priedušiek, zväčšená pečeň a lymfatické uzliny, hypergamaglobulinémia a leukocytóza vrátane eozinofílie.
3. Očná toxokaróza: V ojedinelých prípadoch môže larva škrkavky prejsť aj do oka, kde môže spôsobiť zblednutie zrenice, škúlenie, fibrózu sietnice, zápal a trvalé poškodenie videnia. Očná toxokaróza sa často mylne diagnostikuje ako retinoblastóm. Toto ochorenie je vzácne a dochádza k nemu pri menšom vystavení vajíčkam škrkavky, ktoré nevyvolá dostatočnú imunitnú reakciu a larva škrkavky sa tak môže dostať až do oka.
Prenášanie toxokarózy na človeka
Človek sa môže nakaziť toxokarózou tak, že prehltne vajíčka škrkavky, ktoré sa bežne vyskytujú vo výkaloch psov a mačiek. Dospelá škrkavka dokáže vyprodukovať denne až 200 000 vajíčok, ktoré končia práve v stolici psov a mačiek (Vajíčka škrkavky sa stávajú nákazlivými až po niekoľkých týždňoch zrenia vo vlhkom prostredí, takže čerstvo vylúčené vajíčka nie sú nebezpečné). Výkalmi zvierat je často znečistená pôda, či pieskoviská a preto sa týmto ochorením nakazia najmä deti, ktoré si často vkladajú nečistoty do úst a ktorých imunitný systém navyše nie je úplne vyvinutý.
V menšej miere môžu byť zárodkami škrkavky kontaminované aj iné povrchy a predmety, ktoré môžu prísť do kontaktu s výkalmi nepriamo ( napr. prostredníctvom hmyzu ). Človek sa tak môže nakaziť škrkavkou aj prostredníctvom neočistenej zeleniny alebo neumytých rúk.
Toxokarózou sa človek môže v ojedinelých prípadoch nakaziť aj pri konzumácii nedostatočne tepelne upravených vnútorností a mäsa ( bravčové, hydina, jahňacie, králičie), ktoré obsahovalo zapuzdrené larvy (cysty) škrkavky.
Škrkavka a jej životný cyklus
Škrkavka psia ( toxocara canis ) a škrkavka mačacia ( toxocara cati ) sú druhy vnútorných parazitov patriace do kmeňa hlístovce. Tieto parazitické červy sa vyskytujú po celom svete a ich prirodzenými hostiteľmi sú psy, mačky a líšky. Škrkavky sú parazity, ktorých dospelé červy dosahujú dĺžku 9 až 18 cm( toxocara canis ). Majú bielo – žlté sfarbenie a parazitujú v črevách svojich konečných hostiteľov. Dospelé psy a mačky zvyčajne nevykazujú žiadne symptómy nákazy týmito parazitmi, no pre šteňatá a mačiatka môže biť masívna nákaza škrkavkami smrteľná.
Životný cyklus škrkavky začína v podobe vajíčok, ktoré sa vo veľkých počtoch nachádzajú vo výkaloch psov a mačiek a voľným okom sú neviditeľné. Vajíčka škrkaviek sa stávajú nákazlivými po 2. až 6. týždňoch zrenia (od vylúčenia výkalov zvieraťom) vo vlhkom prostredí. Zrelé vajíčka sa dostávajú späť do tela psa či mačky cez ústnu dutinu a v črevách sa z nich vyliahnu larvy, z ktorých časť sa zahniezdi a dospieva do finálnej podoby dospelého červa, ktorý môže produkovať ďalšie vajíčka a časť sa v stene čreva zapuzdrí a zostane na čas neaktívna. Ďalšia časť lariev sa dostáva cez črevné steny do krvného obehu hostiteľa odkiaľ sa môžu presúvať do všetkých orgánov tela vrátane pečene, pľúc, mozgu a svalov. Vo väčšine orgánov sa larvy zapuzdria a zostanú neaktívne, no ako náhle sa larvy dostanú krvným obehom až do pľúc, alveolami sa dostanú do dýchacej trubice odkiaľ sa kašľaním a prehĺtaním dostanú späť do čriev, kde sa z nich vyvinú dospelé jedince. Takýmto spôsobom zostáva toxocara v tele hostiteľa dlhšie a zabezpečí si tak rozmnožovanie až troma rôznymi spôsobmi:
• Prvým a najčastejším spôsobom rozmnožovania škrkavky je kladenie vajíčok dospelými červami v črevách odkiaľ sa vajíčka dostávajú do výkalov. Dospelá škrkavka dokáže v črevách prežiť až 4 mesiace a počas tohto obdobia neustále produkuje vajíčka.
• Ďalším spôsobom prenosu nákazy je zo suky na šteňatá cez placentu alebo kojením (Gravidné matky tehotenskými hormónmi aktivujú zapuzdrené neaktívne larvy (cysty) v čreve, ktoré potom prechádzajú až do placenty alebo do materského mlieka).
• Tretím možným spôsobom nákazy je konzumácia mäsa alebo orgánov zvieraťa, v ktorých sa nachádzajú zapuzdrené larvy (cysty). Takto sa môžu škrkavky rozmnožovať aj prostredníctvom medzihostiteľov, ktorými môžu byť rôzne stavovce vrátane človeka a niektoré bezstavavce.
To ako sa bude larva škrkavky v tela psa alebo mačky chovať a ktorý spôsob rozmnožovania si zvolí, závisí aj od veku, pohlavia a stavu hostiteľa (závisí to od vylučovaných hormónov hostiteľa).
Prevencia
Z pohľadu prevencie pred toxokarózou je najdôležitejšie pravidelné odčervovanie psov a mačiek ako aj dodržiavanie základnej hygieny. Práve odčervenie psa, prípadne odčervenie mačky zabraňuje šíreniu tohto ochorenia. Odčervenie je pritom najdôležitejšie v období tesne pred graviditou psov a mačiek alebo pred pôrodom, pretože počas gravidity sa aktivita škrkaviek zvyšuje. Odčervenie psov a mačiek konzultujte so svojim veterinárom. V prirodzenom prostredí je nakazených 20% dospelých psov a mačiek ale až 50% šteniatok a mačiatok. Šteňatá a mačiatka sú preto najväčšími šíriteľmi tohto parazita.
Psie a mačacie výkaly by sa mali vo verejných priestoroch systematicky zbierať za čo sú zodpovední ich majitelia. Platí to najmä o parkoch, pieskoviskách, plážach a iných miestach, ktoré môžu byť ohniskom nákazy parazitmi.
Dodržiavanie hygieny v podobe pravidelného umývania rúk pred jedlom a po hre so zvieratami, no i dôkladné umývanie zeleniny a tepelná úprava mäsa takisto znižuje riziko nákazy toxocarou. Toxokaróza sa najčastejšie vyskytuje v rozvojových krajinách, kde hygiena značne absentuje. Napríklad v Nepále a na Bali je toxokarózou nakazených viac ako 50% populácie.
Najrizikovejšou skupinou, ktorú toxokaróza ohrozuje sú deti, pretože sa často hrajú v exteriéri a majú tendenciu vkladať si do úst nečistoty. Učenie hygienickým návykom v tomto veku značne znižuje riziko nákazy toxokarózou.
Toxocara a jej liečba
Toxokaróza sa vo väčšine prípadov na ľudskom tele neprejavuje, pretože toxocara (škrkavka psia a mačacia) nedokáže v ľudskom organizme dospieť a imunitný systém ich zničí, prípadne sa zapuzdria do neaktívneho stavu. V prípade masívnej nákazy týmto parazitom alebo v prípade očnej toxokarózy sa predpisujú kortikosteroidné antiparazitiká (napr. albendazol alebo mebendazol) v kombinácii s protizápalovými liekmi. Zapuzdrené larvy škrkavky sa dajú odstrániť chirurgicky alebo laserom.
Každé podozrenie na toto ochorenie konzultujte s lekárom.
