Dirofilarióza – 20 rokov na Slovensku

Dirofilarióza je parazitárne ochorenie psov a mačiek, ktoré bolo po prvý krát na Slovensku zaznamenané v roku 2005. Po dvadsiatich rokoch výskumu je čas bilancovať. Zvládli sme my, parazitológovia, veterinári aj chovatelia, boj s touto infekciou?

Na úvod

Pôvodcom ochorenia sú nitkovité parazity z rodu Dirofilaria dosahujúce dĺžku 10 až 30 cm. V Európe sa u psov vyskytujú dva druhy: Dirofilaria repens a Dirofilaria immitis. Dospelý parazit žije u psa buď v podkoží a oku (druh D. repens), alebo v pľúcnych cievach a srdci (druh D. immitis). Samičky rodia drobné larvičky – mikrofilárie, ktoré cirkulujú v krvnom obehu hostiteľa. Prenášačom a zároveň medzihostiteľom parazita sú rôzne druhy komárov. Mikrofilárie sa pri cicaní krvi dostávajú do organizmu komára, kde sa vyvíjajú na infekčné štádium (tzv. infekčné L3 larvy). Vývin u komára trvá 2 až 6 týždňov a striktne závisí od teploty okolitého prostredia. Čím je vyššia teplota prostredia, tým rýchlejší je vývin parazita do infekčného štádia. Vývin sa zastavuje pri teplote nižšej ako 14 °C. Infekčné larvy sa pri opätovnom cicaní krvi dostávajú do organizmu ďalšieho hostiteľa, v jeho podkožnom tkanive sa dvakrát zvliekajú a potom migrujú, v závislosti od druhu, do pľúc, oka alebo ostávajú v podkoží. Celý vývin parazita u definitívneho hostiteľa trvá približne 6 mesiacov (Obrázok 1). Po dosiahnutí dospelosti a kopulácii samičky začínajú produkovať mikrofilárie a celý cyklus sa opakuje. Dospelé parazity môžu v organizme hostiteľa žiť až 7 rokov.

Je dirofilarióza pre psov a ľudí nebezpečná?

Dirofilarióza je ochorenie, ktoré v počiatočných štádiách môže prebiehať bez klinických príznakov. Napadnutie druhom D. repens sa prejaví kožnými zmenami ako sú opuchy a tvorba podkožných uzlov, často však dochádza k usídleniu parazita v tkanive vnútorných orgánov (slezina, pečeň, obličky) a následne k ich poškodeniu.

Infekcia vyvolaná druhom D. immitis je oveľa závažnejšia. Dospelé parazity sú primárne lokalizované v pľúcnych cievach, kde vyvolávajú zápaly, poškodenie steny ciev, ich následné zúženie, a pri masívnej infekcii alebo pri úhyne červov, môže dôjsť k upchatiu cievy. Súbežne sa rozvíja zápal pľúc, dochádza k zväčšeniu pravej strany srdca a k poruchám jeho činnosti. Takýto stav môže veľmi rýchlo viesť k zlyhaniu srdca a úhynu psa (Obrázok 2). Najviac ohrozené sú psy vystavené vysokej fyzickej záťaži. Navonok sa dirofilarióza u psa prejavuje sťaženým dýchaním, chronickým kašľom, abnormálnym srdcovým rytmom a typickým srdcovým šelestom.

Napriek tomu, že človek nie je špecifickým hostiteľom parazita, môže dôjsť k jeho nakazeniu, a to po uštipnutí komárom, ktorý predtým cical krv na nakazenom psovi a vyvinuli sa u neho infekčné larvy L3. Klinické príznaky u ľudí sú veľmi ťažko identifikovateľné a ochorenie je často diagnostikované iba náhodne. Pri podkožnej forme dirofilariózy sa môže objaviť zápalová reakcia, svrbenie a formovanie uzlíkov, v ktorých sú parazity „uväznené“. V prípade očnej formy boli zaznamenané závažnejšie komplikácie, ako oddelenie sietnice, zákal očnej šošovky, glaukóm až strata videnia. Až v 70 % prípadov pľúcnej dirofilariózy chýbajú akékoľvek klinické príznaky a uzly v pľúcnom tkanive sú často považované za tumory alebo iné formy nádorov. Je potrebné vedieť, že priamy prenos parazita zo psa na človeka je nemožný!

Dirofilarióza na Slovensku včera a dnes

Na území Slovenska bola dirofilarióza u psov po prvý krát diagnostikovaná v roku 2005 v okresoch Komárno a Bratislava pri bežnom laboratórnom vyšetrení krvi. Už prvý prieskum, ktorý bol realizovaný na  Parazitologickom ústave SAV v Košiciach v roku 2007, odhalil výskyt endemických oblastí (kde parazit trvalo cirkuluje) na území Podunajskej nížiny, Záhoria a Východoslovenskej nížiny. Dirofilarióza bola vtedy potvrdená u takmer 35 % vyšetrených psov, pričom vysoká pozitivita bola zaznamenaná u pracovných psov (policajné, poľovné a strážne). U všetkých infikovaných psov bol dokázaný tzv. autochtónny charakter ochorenia potvrdzujúci, že všetky psy sa nakazili na území Slovenska. Analýzou DNA bolo v tomto prvom prieskume zistené, že 93 psov bolo infikovaných menej nebezpečným druhom D. repens a trpelo kožnou alebo očnou formou ochorenia, a len u 6 psov bola zistená zmiešaná forma infekcie druhmi D. immitis aj D. repens. Trend jednoznačnej prevahy D. repens pretrvával celé desaťročie, až do roku 2017, keď sa začalo objavovať čoraz viac prípadov pľúcnej, resp. srdcovej dirofilariózy, vyvolanej druhom D. immitis. V rokoch 2017 až 2021 bolo zastúpenie oboch druhov dirofilárií v diagnostikovaných prípadoch ochorenia vyrovnané, a po roku 2021 došlo k výraznému obratu. U väčšiny infikovaných psov žijúcich v endemickom regióne (okresy Nové Zámky a Komárno) bola potvrdená prítomnosť druhu D. immitis, pričom viaceré prípady infekcie sa skončili úhynom pacientov.  Vývin opísanej situácie je graficky znázornený na obrázku 3.

Ako dirofilariózu liečiť a ako psa pred ňou ochrániť

Terapia pľúcnej/srdcovej dirofilariózy u psov je veľmi náročná, a to tak z medicínskeho, časového, ako aj finančného hľadiska. Navyše, jediné liečivo (na báze melarsomín dihydrochloridu), ktoré je schopné eliminovať dospelé štádiá parazita, nie je na Slovensku registrované a problémy s jeho dostupnosťou sú pravidelne hlásené aj z iných európskych krajín. Samotná aplikácia lieku je pre psa veľmi bolestivá, a aby sa zabránilo upchatiu ciev hynúcimi červami, je potrebné úplné obmedzenie fyzickej aktivity po dobu niekoľkých mesiacov. Menej komplikovaný prístup liečby spočíva v dlhodobom podávaní farmaceutických prípravkov na báze makrocyklických laktónov, avšak tento postup nemusí zaručiť odstránenie všetkých dospelých dirofilárií z organizmu psa.

Práve kvôli komplikovanej a neistej liečbe je potrebné dbať na preventívne opatrenia. Prevencia dirofilariózy je založená na podávaní prípravkov obsahujúcich makrocyklické laktóny, vo forme tabliet, kožných pipetiek, či injekcií, a to počas celej sezóny výskytu komárov, alebo pri návšteve endemických krajín. Redukcia infekcie v populácii psov je zároveň aj ochranou ľudí žijúcich v endemických oblastiach, keďže nakazené psy slúžia ako „zásobáreň“ parazitov pre ich prenášače – komáre.

Výskum dirofilariózy na Slovensku je podporený organizáciou ESCCAP Slovensko & Česko a projektom VEGA 2/0016/2026.

14.04.2026

Autor:
MVDr. Martina Miterpáková, DrSc.