Môj chov Nemeckého strakáča

Chov králikov plemena nemecký strakáč je moje hobby už viac ako 20 rokov a za ten čas som získal množstvo skúseností, zážitkov no i ocenení. Tu je zopár z nich:

Moje chovateľské začiatky

Králiky som začal chovať už ako 6 ročný. Dostal som ich od môjho švagra. Bola to 1 samica a 2 mladé samičky, nemecké strakaté. V tej dobe boli tie králiky všelijaké, ale boli strakaté.

V roku 1970 som začal chovať poštové holuby, s ktorými som mal dobré výsledky. Zúčastňoval som sa závodov a vždy som skončil do 10. miesta v bardejovskej oblasti. V roku 1993 som skončil s poštovými holubmi a v 1997 roku začal nanovo s králikmi kde som vstúpil do ZO Stropkov. Od roku 2002 som bol členom klubu Nemeckého obrovitého strakáča NoS. Klubové výstavy robíme v Terchovej – Nižné Kamence, ktoré sú na vysokej úrovni.  Má to na starosti p. Kucej, ktorý robí tajomníka a v posledných 2 rokoch sa podmienky sprísnili, ale je to čestné a hlavne spravodlivé. Mám dvoch vnukov a bol by som rád, keby som im mohol prenechať svoj chov a pokračovali v mojom koníčku.

S nákupmi králikov som začal na dedinskej výstave v Stuľanoch. Chcel som si kúpiť nemecké strakaté, ktoré som nakoniec kúpil až o rok neskôr, ale kúpil som si Belgické obry od p. Marka. Prvú strakatú samičku som si kúpil od p. Trhana a môjho dobrého priateľa J. Dinky, od ktorého som  postupne kupoval každý rok. Dosahoval som s nimi dobré výsledky  a chodil som s p. Dinkom na nákupy a výstavy do Nemecka a Rakúska. S belgickými obrami som postupne skončil aj napriek tomu, že sa mi s nimi darilo a vyhrával som súťaže Majster mládať a Šampióna a šampiónku. Nemecké strakaté boli mojimi favoritmi, aj napriek tomu, že je to najťahšie plemeno, je však najkrajšie.

Plemeno Nemecký obrovitý strakáč (NoS)

Nemecký obrovitý strakáč je najstaršie veľké strakaté plemeno. Vznikalo vo francúzskej oblasti Lorraine (nem. Lothringen) z belgických obrov, francúzskych baranov a rôznych strakatých stajňových králikov, avšak zahraničné pramene uvádzajú možnosť Holandska a Belgicka. Záver je taký, že v každej králikovo vyspelej európskej krajine sa vyskytovali rôzne strakaté králiky a to už cca od 17. storočia. Predkom nemeckého obrovitého strakáča sa nevenovala nijaká exteriérová pozornosť a tieto králiky so slabou kresbou boli držané pre jatočné účely. Do Nemecka prišli z Francúzska v roku 1880 a postupne sa vypracovali na výstavnú úroveň. Veľkým propagátorom nového šľachteného plemena Deutsche Landkaninchen (bez lícnych škvŕn či motýlikov) bol miestny chovateľ Otto Reinhardt z mesta Reinfalz. Ten vykonával kríženie týchto králikov s belgickými obrami, čím dosiahol väčšiu mohutnosť svojho odchovu a vznik základu moderného NoS. Medzi ďalších významných chovateľov patrili aj napr. Phillip Keller z Lipska alebo Wiliam Lemke z mesta Kaiserlanden

Aký má byť Nemecký strakáč

Nemecký obrovitý strakoš patrí medzi veľké plemená králikov. Jeho ideálna hmotnosť v dospelosti (8 mesiacov) je nad 6 kg. Pri hmotnosti nižšej ako 5 kg nemôže byť králik (na výstave) klasifikovaný. Telo má pretiahnuté, valcové s najmenšou prípustnou dĺžkou 58 cm. Ideálna dĺžka tela je 66 cm a viac. Postoj králika je polovysoký. Neprípustné chyby vylučujúce králika z ocenenia: veľmi úzke a smerom k hrudi zúžené telo, nesúlad medzi dĺžkou tela a hmotnosťou , telo kratšie ako 58 cm. Hlava je mohutná, široká , dobré klenutá, dĺžka ušníc je 17 cm a viac. Neprípustné vylučujúce chyby: úzka a dlhá hlava, ušnice kratšie ako 14 cm.

Môj chov Nemeckého strakáča

Dnes chovám NoS čierné, modré, nemecké strakaté havrany a zároveň šľachtím jeden farebný ráz, ktorý ešte v Európe nie je - Nemecký strakatý činčilový. Bol by som rád, keby sa mi podarilo vystaviť na Európskej výstave v Dánsku alebo za 2 roky v Nitre. Vtedy  budem mať 60 r. a to by bol pre mňa môj najväčší chovateľský darček.

Na chovnú sezónu si nechávam 12- 15 čiernych samíc a k ním mám 3 – 5 samcov. Modré si nechávam 6 – 8 samíc a k ním mám 2 – 3  samcov. Havanovité mám 4 – 6 samíc a  2 samcov. K činčilovým potrebujem veľa miesta – priestoru.

Samice pripúšťam zásadne v novembri, aby som mal koncom roka mladé, lebo z mojich skúseností sú januárové, februárové a marcové mláďatá najlepšie. Mláďatá po mesiaci preliečim bajkoksom. V 7 – 8 týždni ich odstavujem od samíc, ktoré zas preliečim sulfakoksom. Počas chovu je ich potrebné kvalitne kŕmiť. Krmivo si miešam sám. Zloženie: 2 diely jačmeňa, 2 diely ovsa, 1 diel pšenica, 1 diel kukurica, 1 diel slnečnica a 8 dielov granúl. Kŕmim  2 krát denne, ráno a večer. Večer im dávam aj seno. Proti moru a mixomatóze ich očkuje v apríli a máji. Koncom mája ich mám preočkované proti chorobám. Ak sú králiky zdravé a dobre žerú, tak s nimi dosahujem 8 kg a 30% až 9kg. Do vody im pridávam vitamíny. Počas kŕmenia keď zbadám, že nejde žrať je to signál, že niečo nie je v poriadku a musím ho preliečiť. Ročne absolvujem až 6 výstav takže koníček je to pekný, ale náročný na čas. Na nákupy králikov som chodil do Rakúska a Nemecka, no v súčasnosti nakupujem výlučne len v Nemecku. Chodím tam až 3 krát ročne na výstavy. Moje králiky väčšinou pochádzajú od p. Mullera, s ktorým som dobrý kamarát, je to starší pán. Potom Majera, Neimanna a Magga.

Modré králiky najviac kupujem od p. Abelinga. Havany od p. Henkelera a Grabnera. S týmito chovateľmi som vo veľmi dobrom kamarátskom vzťahu.

Výsledky môjho chovu nemeckého strakáča

Nedá sa popísať moje ocenenia, lebo je ich veľmi veľa od čestných cien, Šampiónov a šampiónok, veľa krát som vyhral

Majstra Slovenska a 2 krát putovný pohár, ktorý je zaužívaný len 6 rokov.

Uvádzam preto len moje výsledky za posledný rok:

Národná výstava Nitra – Šampiónka modrých,  majster SR čiernych, Šampiónka a Šampión SR čiernych, 2. kolekcia Modrých (havana) a šampiónka havana

Klubová výstava Terchová – čestná cena čierna 0.1, modré 2. kolekcia a Šampión

 V čechách na národnej klubovej výstave – Víťazná kolekcia Čiernych a Šampiónka čiernych 

Krajská výstava PL  Rzeszow jednotlivci – Šampión čiernych a modrých

 Po tejto výstave bola národná výstava PL v Jeľuň, kde som vyhral Majstra PL čiernych, šampión, Šampiónka Č, Majstra modrých, Šampión a šampiónka modrých

Zúčastnil som sa na 5 európskych výstavách, takže je králiky tiež putujú po celej Európe a to UA, Rusko, Bielorusko, Čeliabinsko, Maďarsko, Srbsko, Rumunsko, Česko. Potešilo ma na výstave v PL keď sa pristavil pri mne 1 chovateľ z Litvi a povedal, že má odo mňa samca.

Autor: Peter Luberda